Drevená dedina

Typická politická agitka na tú dobu, so šťastným koncom. Privriem však obe oči. Hrajú: Samuel Adamčík(rychtár Peter Púplava), Oľga Adamčíková(stará Púplavová), Andrej Bagar(vládny komisár Martin Šechnár), Mária Bancíková(Zuza Šechnárová), Karol Machata(Pavo Šechnár), Jozef Kroner(Ondro Chlistoň), Jozef Čierny(Juraj Mikula), Beta Poničanová(stará Mikulová), Oľga Sýkorová(učiteľka Melánia Krutková), Zdena Grúberová(Hanka Ťapajová), Mária Markovičová(stará Ťapajová), Ján Bzdúch(Mišo Múčina), Július Vašek(Ondro Ončo), Ľudovít Reiter(Števo Záholec), Vilma Jamnická(stará Záholecová), Frída Bachletová(Tereza Chrchútová), Božena Slabejová(Dora Chrchútová), Gejza Slameň(Ondrej Zoba), Mikuláš Bugár(Adam Janovčík), Juraj Haľama(tajomník strany), Branislav Koreň(správca píly), Július Bulla(Jožko Grajciar), Ctibor Filčík(okresný vyšetrovateľ), Pavol Mikulík(brat Pava Šechnára), Arnošt Garlatty(úradník na píle). (06.07.2014)

Dej sa odohráva v malej oravskej dedinke Stodolište od jari 1945, keď tadiaľ prechádzali ustupujúce nemecké vojska, ktoré prinášali ľuďom utrpenie a poníženie. V postavách rodiny Jána Šechnára sú vyobrazené všetky sociálne vrstvy obdobia po vojne. Najstarší Ján prijíma nové zmeny pozitívne, jeho syn Martin sa proti týmto zmenách búri a najmladší Pavol, ktorí sa vracia z koncentračného tábora sa stáva symbolom novej spoločnosti. Život po oslobodení bol veľmi ťažký, bolo potrebné sa vyrovnať s minulosťou, čo sa nie každému páčilo. Pomerne veľký priestor je venovaný opisu politických zmien na chudobnom Slovensku. Aj Stodolište je rozdelené na 3 časti : horný koniec obývajú boháči, dolný koniec strední roľníci a v Mrzáčke sú tí najchudobnejší. Škoda miestami až prisilnej agitácie, film má čo povedať staršej generácii, ktorá túto dobu prežívala, ale aj mladšej, ktorá všetko čo zaváňa červenou farbou odsudzuje a hanobí. Tú dobu trebalo prežiť a až potom sa môžu konkrétne činy hodnotiť. (18.04.2017)

Debut režiséra Andreja Lettricha na poli celovečerného hraného filmu, po Rodnej zemi v poradí druhý farebný film nakrútený na Slovensku. Zároveň jediný, ktorý v roku 1954 vo filmových ateliéroch na Kolibe vznikol. Ide o typický produkt 50. rokov –sociálnu, či budovateľskú drámu s čiernobielym vykreslením postáv, ktorá bola nakrútená podľa rovnomenného Františka Hečka, predstaviteľa socialistického realizmu. Schematizmu, ktorým je poznamenaný román, sa nevyhla ani jeho filmová adaptácia. Každý film je viac, či menej poznačený dobou, v ktorej vznikol a výnimkou nie je ani Drevená dedina. Tendenčne ladený príbeh sa odohráva v rokoch 1945 až 1948 na Orave, v dedine Stodolište, začína sa na sklonku 2. svetovej vojny a končí Víťazným februárom. Dej filmu sa sústreďuje okolo postavy starého Púplavu, ktorého hrá Samuel Adamčík. Púplava začne po vojne bojovať za znovuvybudovanie osady Mrzáčka, ktorú na sklonku vojny vypálili Nemci, čím si proti sebe popudí bohatých sedliakov – kulakov. Postavy vo filme sú čiernobiele, schematické, všetci boháči, kulaci sú samozrejme zlí, ostatní dedinčania - chudoba, bezzemkovia dobrí. Predstavitelia Demokratickej strany ( napr. Ctibor Filčík alebo učiteľka sympatizujúca počas vojny s Nemcami) sú zobrazení negatívne, komunisti ( Karol Machata ako P. Šechnár) sú vykreslení pozitívne. Hlavne P. Šechnár, ktorý je jednou z hlavných postáv filmu, je vykreslený tak pozitívne, že je toto stelesnenie dokonalosti miestami až neznesiteľné. Z povstania sa domov vracia ako komunista („Mamo, ja som komunista!“) a neznaboh, ktorý sa prestal modliť, čo mu jeho matka nevyčíta , skôr naopak, utvrdzuje ho v tom, že ako dobrý človek sa nepotrebuje modliť. Takže v tejto komunistickej agitke nechýba ani ateistická propaganda. Nechýbajú teatrálne herecké výkony, ktoré dnes pôsobia smiešne, hlavne vtedy, keď sú herci príliš patetickí . (08.11.2010)

Film treba chápať z pohľadu obdobia, v ktorej vznikal, a aj z pohľadu nutnosti poplatnosti ideológie. Keď si toto odmyslíme, dajú sa nájsť aj pozitíva, ktoré však nie sú nejako výrazné. Sú v maličkostiach ako život vyzeral na dedine, aké boli vzťahy (aj nevraživosť) medzi ľudmi. Príbeh nesie jasné rysy, aj keď viacmenej budovateľské. Trochu mi vadil ten komediálny podtón na začiatku filmu. Ale známymi tvárami a neskôršími slovenskými hereckými hviezdami sa to tam hemží. Hodnotenie: 55% (10.09.2013)

Odporná obludnost opěvující komunismus a bolševickou propagandu. Tohle je fakt nechutná ideologická agitka a nedivím se, že získala Státní cenu Klementa Gottwalda. Fuj a hanba!! Příběh vystavěný na zlodějinách komoušů, vůbec neštítící se jejich praktiky ukazovat, právě naopak. Všichni gazdové jsou zlí, jeden se ale přeci jen najde, kterej se pak ke komunistům přidá a pomůže jim. Představitelé Demokratické strany jsou zobrazeny taky jako svině. Nebo majitelé pily - zloději a podvodníci. Opravdu na blití. Jedna dobrá hláška se mě ale líbila, když ženská vyhazuje z chalupy svýho zetě a křičí na něj : "To radšej budem mať pod strechou cigána než komunistu!" Vyvrcholení přichází, když v osmačtyřicátém přebírají komouši moc a hlavní postava zahlásí : "Vy už páni súdiť nebudete, teraz už budeme súdiť my!" Děkuji pěkně, tohle mi stačilo. Zrůdnost. O hereckých výkonech ani nemluvě. (01.03.2020)