Imaginární lásky

Xavier Dolan mě dostává podruhé, po výjimečném Laurence Anyways, mě odrovnává svým citem jak za kamerou, tak před ní. Vztahy jsou tak dospělé, až v jeho letech jde o neuvěřitelnou záležitost. Výborná kamera dotýkající se zpomalených záběrů Kar-wai Wonga, nádherný hudební doprovod, scéna over the top! (02.02.2016)

Dolanov majstrovský epiteton - dielo vpravde hodné novodobého génia. Povedané s nadsádzkou, plakal som od šťastia, že som to mohol vidieť na plátne. Ten svet je tak úžasne a nereálne farebný, štylizovaný a nádherný, že v ňom chcem nadobro zostať. Dve veci - kúpiť DVD a vyhradiť mu miesto v TOPke... P.S.: Xavier Dolan je básnik. Absolútne a do bodky využíva básnických literárnych postupov, vedúcich k jedinečnej obrazivosti a krásnemu precíteniu. Nechýba irónia a kríženie dokumentárnosti z debutu (záznamy spovedí na kameru) a vlastných umeleckých postupov. Ono to, samozrejme, niekedy v budúcne vyžaduje dlhší komentár, ale zatiaľ len takto. Dotyk nebies. 100% (09.05.2015)

Chalaniskovi nemožno uprieť snahu o umeleckú formu snímku, to áno, aj keď miestami mi to prišlo dosť kŕčovité a naivné, našťastie ale s prídavkom osvedčených filmových formálnych postupov a prostriedkov, ktoré však u mňa bez pridanej obsahovej hodnoty nefungujú. V tomto smere mi to prišlo až moc osobné a zamindrákované. V podstate na túto tému neprišiel s ničím novým ani objavným. Prišlo mi to ako keby dieťa zrazu otvorilo oči a zistilo o čom je dospelácky svet a myslelo si, že našlo Ameriku. Ono vo všeobecnosti je Xavier Dolan veľmi tematicky monotónny režisér, ktorý v podstate okrem homo tém a vzťahov matky so synom nič iné netočí (chudáčisko, musel mať alebo ešte aj stále má nejaký hrozný komplex z detstva). Chvíľu to možno baví, ale čoskoro sa toho človek presýti. Preto by to chcelo už aj niečo nové, hlavne aby sa už oprostil od tém, ktoré evidentne súvisia len s jeho osobnosťou a zameral sa aj na niečo iné, veď svet u matky a u sexuálnej orientácii nekončí. Na priemer je to hrozne slabé, nevýrazné, nič nehovoriace a hlavne zbytočné, proste obsahová stránka nula bodov a nesúrodý zlepenec citových výlevov chronológie nešťastnej lásky. 35/100 (20.09.2016)

"Jediná pravda je láska k niekomu bez akýchkoľvek výhrad". No dá sa udeliť filmu, čo začína takouto myšlienkou, menej ako 5*? A k tomu duní hip-hopový odpal "Jump Around" a iné pecky. Xavier Dolan je môj Boh. A určite aj Boh pre všetkých bratislavských chalaňov v legínach, ktorých za to bezkrkí nacionalisti na Kysuciach bezhranične nenávidia. Toľko bezchybného štýlu ako v tomto filme som asi ešte nikdy nevidela. A tiež je to jediný film, kde sa mi chvíľu zdalo, že z jointu naozaj stúpa modrý dym. (10.04.2017)

Imaginární lásky jsou vizuálně navoněnou pózou o člověčích hrách a neschopnosti být k sobě i ostatním upřímní, protože upřímnost je oním prvkem, co kazí hru. Aneb, když příležitostný sex nestačí k vytvoření něčeho skutečnějšího - jen kdyby to nitro pořád nevysílalo do mozkovny zprávu S E X S E X S E X. Ukázka toho, jak se (ne)má svádět, randit, toužit a milovat. Dolanův luxusní toaletní papír, kterým se dobře utírá pozadí, ale v hlavě se nezabydlí na dlouho. Ačkoliv formulovat něco takového v 19 letech si zaslouží přinejmenším obdivné přikývnutí. Všechno je IMAGINÁRNÍ Bang Bang (03.01.2011)