Imaginární lásky

"Jediná pravda je láska k niekomu bez akýchkoľvek výhrad". No dá sa udeliť filmu, čo začína takouto myšlienkou, menej ako 5*? A k tomu duní hip-hopový odpal "Jump Around" a iné pecky. Xavier Dolan je môj Boh. A určite aj Boh pre všetkých bratislavských chalaňov v legínach, ktorých za to bezkrkí nacionalisti na Kysuciach bezhranične nenávidia. Toľko bezchybného štýlu ako v tomto filme som asi ešte nikdy nevidela. A tiež je to jediný film, kde sa mi chvíľu zdalo, že z jointu naozaj stúpa modrý dym. (10.04.2017)

Nesporne veľmi zaujímavý autorský počin, okorenený umeleckými prvkami a skvelou hudbou. Aj keď ústredné postavy postrádajú akúkoľvek hĺbku a slúžia len na akési dokreslenie hlavnej pointy, inovatívna práca s kamerou a spôsob spracovania to sčasti zachraňujú. Jednu hviezdu strhávam za absolútne predvídateľný koniec, i keď v tomto prípade to nebolo až také rušivé. 8/10. (06.05.2011)

Chalaniskovi nemožno uprieť snahu o umeleckú formu snímku, to áno, aj keď miestami mi to prišlo dosť kŕčovité a naivné, našťastie ale s prídavkom osvedčených filmových formálnych postupov a prostriedkov, ktoré však u mňa bez pridanej obsahovej hodnoty nefungujú. V tomto smere mi to prišlo až moc osobné a zamindrákované. V podstate na túto tému neprišiel s ničím novým ani objavným. Prišlo mi to ako keby dieťa zrazu otvorilo oči a zistilo o čom je dospelácky svet a myslelo si, že našlo Ameriku. Ono vo všeobecnosti je Xavier Dolan veľmi tematicky monotónny režisér, ktorý v podstate okrem homo tém a vzťahov matky so synom nič iné netočí (chudáčisko, musel mať alebo ešte aj stále má nejaký hrozný komplex z detstva). Chvíľu to možno baví, ale čoskoro sa toho človek presýti. Preto by to chcelo už aj niečo nové, hlavne aby sa už oprostil od tém, ktoré evidentne súvisia len s jeho osobnosťou a zameral sa aj na niečo iné, veď svet u matky a u sexuálnej orientácii nekončí. Na priemer je to hrozne slabé, nevýrazné, nič nehovoriace a hlavne zbytočné, proste obsahová stránka nula bodov a nesúrodý zlepenec citových výlevov chronológie nešťastnej lásky. 35/100 (20.09.2016)

Podruhé - a ještě lepší. Je tam Kar-Wai, je tam Gus van, je tam Jean-Luc, je to nádherně, perfektně rozfázované. Je to již tolikrát zmiňovaný Adonis, pozér, nasranej puberťák co vyčítá každej pohled, nemilosrdnost a fetišizace. Je to tak krásně umělé a přecpané stylem a ublížením, že v tom chci žít. (10.12.2010)

Lásky byly imaginární a pro mě představovaly krystalické utrpení, které by nevylepšilo ani velké balení popcornu. Po pěti hodinách tortury jsem vyšla z kina a zjistila, že to trvalo jen hodinu a půl. Nicolas je obdařen antickou krásou a Monika má styl a to jsou pro mě jediná pozitiva (tedy, co se lidí týká, bílý králík je bílý králík). U asi 150 cigarety, která byla ve filmu zapálena, jsem si říkala, že by si mohli pro změnu třeba kousat nehty. (24.08.2010)