Fontána pro Zuzanu

Prvý diel trilógie s postupne klesajúcou kvalitatívnou tendenciou, pravdepodobne najznámejší (a zrejme aj najúspešnejší) film režiséra Dušana Rapoša a jeden z kultových slovenských filmov z čias Československa. Tým všetkým je Fontána pre Zuzanu, príbeh o mladých ľuďoch, ktorí prežívajú posledné leto pred nástupom na strednú školu (minimálne niektorí z nich; rovnako si snímka všíma aj postavy, ktoré majú školu už dávno za sebou), vychádzajúc z knižnej predlohy spisovateľky Eleonóry Gašparovej. Stred príbehového univerza Rapošovho filmu o dospievaní a láske predstavuje vnútroblok na Kupeckého ulici v bratislavskom Ružinove s fontánou uprostred. Napriek tomu, že fontánu nesie snímka už v názve, v rámci príbehu sa jej väčšia pozornosť venuje až skôr ku koncu. Minutáž dovtedy obsahovo vypĺňa predovšetkým príbeh o láske, priateľstve, sexe, smútku, hudbe, motorkách a dospievaní. Ak vezmeme do úvahy, že Rapošov film vznikol prakticky ešte v časoch tvrdého socializmu, nevidno v ňom žiadne ideologicky podfarbené myšlienky, pričom predovšetkým svojou vizuálnou stránkou pôsobí v rámci možností dokonca až západne. Nočná Bratislava (a celkovo skvelá bratislavská výprava napríklad aj so zábermi priamo z rozostavaného Mosta hrdinov Dukly, dnešného Prístavného mosta), motorky, breakdance, obnažené poprsie Kataríny Šugárovej a populárne slovenské hity osemdesiatych rokov vytvárajú pozoruhodnú kombináciu, ktorá dokáže diváka zaujať. A to aj napriek tomu, že v žiadnom prípade nepredstavuje film ako celok nič svetoborné. Snímka takisto oplýva pestrosťou svojských postáv, spomedzi ktorých popri hlavných protagonistoch najväčšmi dokážu zaujať napríklad "nepríjemný" sused Domorák (Miloslav Holub) či Viki (Robo Grigorov) s jeho partiou goticko-depešáckych motorkárov. Fontána pre Zuzanu milo prekvapuje. Jednoduchý príbeh o tínedžeroch ponúka Dušan Rapoš v podobe, ktorá baví, a to nielen vďaka dobre zvolenému mixu komédie a drámy, ale predovšetkým vďaka výbornej bratislavskej výprave a soundtracku. Ten je síce po rokoch plný známych "odrhovačiek", ale do filmu pasuje a jeho celkový kolorit dopĺňa perfektne. (03.03.2024)

Všetka tá triviálnosť presiaknutá do všetkých zložiek filmu je svojou veľmi jednoduchou mimikou pomerne príťažlivá, má nečakanú silu zlanáriť diváka na svoju hru, na ktorú sa napriek neprehliadnuteľnosti jej priblblého akcentu veľmi dobre pozerá a ako satisfakciu od diváka ani nič iné nevyžaduje. Dokonca sa mi po dlhej dobe snívalo o niekom inom, nežo Anite Ekberg :D. (04.01.2014)

Ohromná ubíjející sídliště co vyrostla za komunistů a první lásky puberťaček a zkušenosti s kluky. Dokonce si vzpomínám, že jsme na to šli se základkou. My těžký frajeři ze sedmý jsme už samozřejmě věděli,(od těch co na tom už byli), že si Evička sundá tričko. V dobách kdy nemálo kluků bylo vydřenejch z Angeliky to byla mňamka, zvlášť kdy se dávala hvězdička před filmem snad u každý kriminálky. Zpátky k filmu, kromě nostalgie z dětství vzpomínám, že se mi líbily i ty písníčky. Na letním táboře poté vypukla "móda" a nosily se dudlíky kolem krku a kdo měl navíc tenkou kůžičku kolem zápěstí to byl úplný king. (14.09.2015)

Film je to z dnešního pohledu asi sotva průměrný, ale viděno tehdejším pubertálním okem mega mega nadprůměrný- žrali jsme to neskutečně. Ta jedna hvězda navíc za písničky od Elánů ("dvaja, aké krásne je byť dvaja, aké zváštne je mať rád"). Eva bývala krásná holka a Jiří Bábek mi i dneska připadá neskutečně sexy:-) Romantika hadr:-) Škoda přeškoda, že natočili ještě dvojku a trojku. (01.01.2012)

„Som zvedavý, kto bude platiť vodu.“ Nostalgická sídlisková bomba z roku 1985 o láske tínedžerov v réžii Dušana Rapoša, ktorej nechýba poetika ani ak ste vyrastali na dedine a nikdy ste nejazdili na Škode 100 tzv. "kilečku". Ale nebyť bravúrnej hudobnej stránky (Grigorov, Elán, Patejdl, Filan, Záblacká), bol by som prísnejší. Podstatne. (01.09.2007)