Tokijský klan

Sion Sono už tradične natočil film, ktorý sa vymyká prakticky všetkému, čo sa dá bežne vidieť, čo je vlastne aj jeden z dôvodov, prečo som si ho tak obľúbil, ale tentoraz som mu až tak moc na chuť neprišiel. Stále som mal pocit, ako by sa až moc snažil napodobiť staršiu tvorbu Takashi Miikeho s jeho trademarkami, čo mi príde úplne zbytočné, ale aj tak by to nemuselo byť zlé a vlastne ani nie je, no od Sona už jednoducho čakám viac. Už tie hlavné prvky, z ktorých je to celé skombinované, ako hip-hop, pouličné gangy, a muzikálový štýl teda moc nemusím, ale tentoraz to moc nezachráni ani prevedenie, ktoré mi príde len také béčkové a aj postavy sú skôr len také obyčajné figúrky, ktoré sa prejavujú hlavne výstredným správaním. A pritom práve tie, ktoré mi ešte prišli celkom sympatické ani nedostali moc priestoru. Ale aspoň stále je to rozhodne nadpriemer, film je nadmieru svižný, tie necelé dve hodiny mi ubehli veľmi rýchlo, nechýba zaujímavý vizuál, celé je to očakávane správne uletené a uzavrie to dlhé akčné finále, pričom celkovo mi tu akcia prišla zábavná, obzvlášť všetky tie súboje. Takže na ten lepší priemer to určite stačí, celkom ma to aj bavilo, ale od Sona, svojho najobľúbenejšieho režiséra už predsa len očakávam inteligentnejšie a zaujímavejšie filmy, než len takúto prakticky jednoduchú zábavu. A tak je Tokyo tribe z mnou jeho videných filmov doteraz najslabší film a tak dúfam, že tie nasledujúce diela mi už opäť sadnú viac. 62% (01.08.2015)

Barevná japonská hudební šílenost. Hudba ve filmu sice není to co poslouchám ale přesto měl film svůj rytmus a mě se na to dobře dívalo. Bylo by to na solidní 3 hvězdy,ale když k tomu přičtu fajn souboje jdu na slabší 4* ke kterým také hodně pomohla úžasná Nana Seino která byla ve své roli fakt perfektní. 75% --- 7/10 IMDb (03.04.2019)

Sono spáchal jointa a vyhúlil popkultúrny vy hip-hop-pingovaný zmetok, ktorý ma pobavil viac, ako som čakala. V tomto prípade je siahodlhá analýza menej ako nepotrebná a to k dýchaniu mi rapping / jumping vôbec nechýba.Vymastený, akurátne pripálený inakvejší pohľad na japan outsiders kultúru. Proste pestrofarebné a silne zhulené. J-rowdies rulezzzz. (17.01.2015)

Jeden z nejoriginálněji zpracovaných filmů, co jsem viděl. Nedokážu to vůbec k ničemu přirovnat. Sono protentokrát hodil bobek na nějaký příběh, dějové zvraty či psychologii postav a naservíroval dvě hodiny čisté zábavy pro divákovy oči a uši, přičemž celý film se zakládá jen na beefu tokijských hiphopových crews. Nestačil jsem pobírat, co všechno Sono vymyslel za lokality, kulisy, postavy, kostýmy a bojové scény. Megaúlet, při jehož tvorbě musely být spotřebovány hromady drog. (01.03.2015)

Ako plagát nasvedčuje je to ďalší obrovský miš maš tém, ľudí a tentoraz hip hopovej hudby. Úvodný dlhý záber a atmosféra lacnejšieho Blade Runnera( rozumej - neóny úplne všade), odhalené prsia, veľkoprsej policajtky a nejaký ten rapový rozprávač, ktorý vám ide vyrozprávať príbeh pomerne navnadili. Potom sa z toho stáva akási prehliadka Gangsta štýlu, vysokých kopov a odhalených bielych nohavičiek a finálnej rezanice za sprievodu dum dac, dum dum du dac muziky. Hip Hop nemám rád, ale oceňujem štýl. Príde mi ako keby Peklo malo svojho bratčeka, lenže tentoraz sa namiesto filmu venujeme hudbe( teda ak hip hop považujeme za hudbu). Posolstvá v textoch až na to posledné nehľadajte. Určitá debilnosť je aj tu( vojna kvôli tomu kto má väčšieho vtáka), Denden ako divný týpek ktorý sa snaží vtesnať dejovú líniu , kde nikdy nebola, alebo ľudský nábytok. Je toho veľa čo sa tu dá nájsť, vypichnúť a zároveň nechápať. Ale stále sa jedná o niečo, čo sa nedá porovnávať s ničím iným, len z predchádzajúcou Sonovou tvorbou. Možno nie dokonalé, ale je viac ako jasné, že Peklom začal Sono novú vizuálnu etapu svojej tvorby. Uvidíme či pri nej ostane a keď hej, kam ho donesie. Dovtedy viac pŕs a nohavičiek poprosím. A namiesto Hip Hopu radšej Beethovena. (14.03.2015)