Ave, Caesar!

Nemôžem povedať, že by som si z filmu neodniesol absolútne nič, no na druhú stranu je pravda, že tu bolo veľmi veľa momentov, kde som sa skutočne len nudil a mal pocit, že sa dokopy nikam nehýbeme. Príbeh je totiž podľa mňa viac menej veľmi rozbitý a človek miestami vôbec nevie na čo sa má sústrediť. A napriek zvučným menám a faktu, že sa pri natáčaní určite bavili a dávajú zo seba maximum, neviem či sa niektoré scénky s niektorými hercami, prinajmenšom Scarlett Johansson nedali z filmu vyhodiť a nebol by kratší. Alebo či bolo nutné ho vôbec dávať dokopy. Keď vidíme natáčania niektorých scénok, vie byť film aj zaujímavý aj vtipný. Ale celkovo je to pre mňa trošku rozsypané dielko, ktoré sa veľmi ťažko sleduje bez toho, aby človek neustále nepremýšľal nad tým, čo sa vlastne zase deje. Herecké výkony sú super, film dobre vyzerá, ale nemyslím si, že by ma nadchol do miery, aby som si ho pozrel niekedy znova. Skôr mám pocit, že ma miestami len veľmi zmiatol. Hodnotenie: C+ (16.05.2016)

No pěkný galimatyáš. Napřed mě ten shon bavil. Chápal jsem ho i jako metaforu pro filmový produkční život. Jenže struktura vyprávění díky tomu vlastně neexistuje. Coeni k sobě slepili pár scének, do nich zasadili množství ujetých gagů a asi doufali, že to získá nějaký funkční patvar. A ač jsem se opravdu snažil, asi jsem žádný nenašel. 4/10 (15.07.2016)

Hollywood sobě. Filmové obchodní centrum, kde seženete úplně všechno od spodního prádla přes kolečkové brusle a dveře z masivu až po motorový člun nebo hypotéku. Vařila myšička kašičku a Pepincovi to nejelo. Užil jsem si tak leda homostepování Tátuma a one-fish show Scarlett, která nezklamala a opět i tady žvejkala tak, že jsem se viděl v odraze jejích osmiček. (26.03.2017)

Ave Caesar predstavuje to, čo súrodenecká dvojica autorov ovláda dlhé roky najlepšie - vytvára presvedčivý, organický a maximálne uveriteľný fikčný svet, plne vystihujúci to najlepšie z adjektíva "coenovský". .......... Film nadšene evokuje vyumelkovanú charizmu hollywoodskych produkcii 50-tych rokov, modeluje svet ich zákulisia spolu s dobovým politickým chvením a vystavuje ich ostrým žihadlám autorskej irónie a zmyslu pre zachytenie absurdity. Archaické postupy klasického Hollywoodu sú naviac dômyselne zakomponované do rozprávania (patetický rozprávač, občasné a vkusné ulietavanie na estetike noirového filmu...) , neostávajú len pri fragmentálnych simuláciách dobovej produkcie vo filmoch vo filme, čo ich robí dynamickejšími. A zároveň sa tu objavuje menšia vada. Priam cirkusová rozkoš z oživovania starého sveta sa nevyhla samoúčelným momentom, z ktorých naviac vyčnieva napr. prebytočnosť stepovacej scénky z muzikálu alebo hranie sa s lanom. Na druhú stranu, prvá spomenutá scéna dokáže stále vitálne napomáhať "zeitgeistu" filmu a tá druhá je jednoducho gargantuovsky vtipná. Ave Cesara sa vlastne celkovo nedá odtrhnúť od slova "maniera". ............... Ak mám Ave Caesar porovnať s minulým počinom bratov Coenovcov - Inside Llewyn Davis, vyhráva u mňa novinka. Predošlý príbeh folkového hudobníka , témou aj spracovaním prístupný širšej diváckej škále strieda manieristické cinefilné vtipkovanie, ponúkajúce viac vzrušenia a pozornosti než retro absurdita prežívania v zapadnutých hudobných kluboch. Aj za cenu miernej straty zmyslu pre mieru. (06.03.2016)

Je to vlastně další celovečerní židovská anekdota od bratří Coenů, tentokrát na téma víry v leccos (v boha, stranu, sebe, Hollywood...) a toho, čím vším a hlavně proč ji lze popírat až popřít. Ovšem na rozdíl (třeba) od Seriózního muže bych řekl, že to je anekdota mnohem přístupnější, v níž se vtipy suché tak, že se z nich málem práší, střídají s těmi, jež vyvolávají neuvěřitelné výbuchy smíchu. Líbilo se mi to moc a ta dobová atmosféra vydatně podpořená krásnou Deakinsovou kamerou i Burwellovou snadno rozpoznatelnou hudbou byla přímo kouzelná. "Hobie Doyle? Vy jste také komunista?" (08.03.2016)