Musa

Od Španielov očakávam najmä "chémiu", že to bude mať atmosferické grády, že kvalita prevedenia nebude porovnateľná s tuctovými pokusmi, ktoré denno denne "otravujú" a kazia dojem z horor žánru. To druhé je "povinnosť, to prvé zas priorita. "Musa" nie je špatný snímok, no priemernosť už dnes nikoho nezaujíma, pričom práve tento snímok je tým tipom, ktorý nijak mimoriadne neohúri, iba vyplní váš voľný čas. Žiadna sláva, no stále v pohode sledovateľné mystery. Smerom k záveru čoraz živšie, no kľudne to mohlo byť o dvacku kratšie. Medzi 2-tri. (16.03.2018)

„Do ucha mu múza šeptá, hrůzou smrtelnou ho deptá.“ Profesor nebohý, po poháru lásky zakázané toužící, na vějičku studentky krásné a žádostivé se chytil a teď z toho „I promise, forever!“ nevyjde a nevyjde. Kol něj se múzy ovíjí všelijaké, nejvíce však mrška mrňavá, tajnosnubná, zlopověstně šeptavá, a srdce jeho i mé na poplach bije. Úprkem i přerývavě, jak chtíč divoký ho pohání i strach smrtelný ho svírá. Vždyť city ony tak blízko sebe na háku ostrém v komoře života visí. MÚZICKÉ OKÉNKO: [][] Verše nejsnáze ožívají, psány jsou-li: ¶¿ Brkem havraním, v inkoustu černém máčeným. ¶¿ Krví horkou, na papír i do vany čůrkem stékající. ¶¿ Drápem ženiným, do srdce mužského zarytým a básníkem odtud bolestně vytrženým. ¶¿ Krůpějemi rosy chladné, za úsvitu po tváři mrtvolně bledé k ústům stékající. [][] Jak asi múza Skrytá, v magickém bílém kruhu polapená, k zemi znehybněna klesá? A do jaké pozice kočičí se tam skrčí? Bolestně, na všechny čtyři. Hvězdu pátou sebekanibalka pozřela, prsty své k tomu přikusujíce. Ta, jež scenáristou tak hanebně zanedbána byla. Škoda. (07.05.2023)

Po r. 2000 na mňa strašne silno zapôsobila nová vlna hispánskych hororov. Robili sa atmosférické, temné a drsné pecky, ktoré sa síce nebáli krvavých detailov, ale používali ich s mierou a nečasto (o to pôsobivejšie bolo, keď sa niečo nechutné zjavilo). Jaume Balagueró patril k najvýstavnejším režisérom tejto vlny. Jeho kúsky Temnota, [REC] alebo Nepremožiteľné zlo, mám veľmi rád. Bohužiaľ, Jaume to v posledných rokoch prestal zvládať. Zo špičkového tvorcu výborných hororov sa premenil na unudeného rutinéra, ktorého najnovšie veci nie sú ničím výnimočné. Naopak: sú nezaujímavé, stereotypné, nudné, proste ako od hocijakého najbližšieho režiséra, ktorý bol poruke. A také je, nanešťastie, aj Muse. Pár drobností poteší (to s krkom napríklad), sú tam zaujímavo skombinovaní herci (Franka Potente a Christopher Lloyd je vskutku diabolská kombinácia) a budovanie temnej, ponurej atmosféry Balagueróvi stále nie je úplne cudzie. Ale už to nesiaha jeho prvým zárezom ani po kolená. (08.04.2018)

Vyobrazenie múz, ktoré boli podľa gréckej mytológie až na ojedinelé prípady ako bolo potrestanie tráckeho poeta Thamyrisa mierumilovnými, ušľachtilými a inšpiratívnymi bohyňami umenia ako nejakých zlomyseľných a krutých démonických bytostí sa mi príliš nepozdávalo a chvíľu som si naň musel zvykať. Musa disponuje viacerými dobrými momentami a nápadmi, ktoré sa však miestami akoby utápali v zbytočnej omáčke, ktorú Balagueró okolo príbehu servíruje. Jaumeho hororová tvorba si stále drží status nadpriemernosti, v režijnom tandeme s Plazom im to však išlo o poznanie lepšie než každému samostatne. (22.10.2018)

Lepšie ako tabletky na spánok. Netuším, do čoho investovali tých 5 miliónov, do masiek a gore asi ťažko. Dvaja hlavní hrdinovia s rovnakými nočnými morami len pátrajú a pátrajú, až sa napokon dopátrajú, ale jedna zakrvavená mátoha, ktorá znenazdajky vyskočila z vane, už celkový dojem zlepšiť nemohla. Technicky samozrejme dokonalé, ale súčasne aj dlhé, nudné, bezduché a prázdne. Nebola tam vlastne ani jediná scénka, ktorá by ma nejako oslovila, alebo aspoň vytrhla z driemot. Emócie to nezanechá žiadne a ráno si už ani nebudem pamätať, o čom to bolo. Tie konverzačné kriminálky vydávajúce sa za horor už začínam nenávidieť. Balagueróv najhorší film. (07.03.2018)