Naprostí cizinci

Kolik toho vlastně víme o svých nejbližších? A kolik toho o nich vůbec chceme vědět? Naprostí cizinci jsou na první pohled obyčejná konverzačka s nápaditým prvotním impulzem, který z počáteční dětinské hry pomalu ale jistě vykrystalizuje až do hutného dramatu, ve kterém každá další zpráva nebo telefonát může obrátit domnělou realitu o sto osmdesát stupňů. Každé další odhalení se snaží trumfnout to předešlé a soutěž o pokrytce roku běží na plné obrátky. Snímek nabízí několik překvapivých, ale i emocionálně silných momentů (staroušci na balkóně), ale to největší překvapení přichází až na konci. Mrazivě humorné až humorně mrazivé! (21.03.2020)

Tak tento námet mám veľmi rád - uzavretá skupinka ľudí a tajomstvá medzi nimi, ktoré sa pomaly začnú vyplavovať na povrch... Navyše tento snímok v porovnaní napr. s filmom Carnage (2011) od R. Polanského ponúkol aj pridanú hodnotu, a síce úvahu o tom, ako veľmi a v akej miere sú už naše životy a komunikácia navzájom spojené s modernou technikou - bez telefónu ani na krok. Film o tom, čo sa môže stať, keď na jeden večer dovolíme svojim známym zdielať náš smartfón navzájom a tiež o tom, akoby to vyzeralo, keby sme na takúto nebezpečnú hru nepristúpili... Inak nezdá sa mi fér, keď niekto tvrdí, že tu na jeden večer bolo až príliš veľa konfliktov a tajomstiev, veľa sms a mailov.... A čo by ste chceli? Aby všetci pri tom stole celých 90 minút len popíjali víno, napchávali sa a nezáväzne klebetili? No to by potom teda už len bola zábava! A na druhú stranu prečo nie, šťastie aj smola majú niekedy čudnú tvár a ukážu sa práve vtedy, keď nám to najmenej vyhovuje, hlavne tá smola. Slušný nadpriemer. 80/100 (27.06.2017)

Kdo si hraje... nezlobí? Aneb tvářit se, že nemám tajnosti, ač jich mám více než dost, není z nejlepších nápadů... Film se mi velice líbil, mám rád konversační dramata, obzvláště když nahlíží do života lidí ve středním věku; sám jsem zvědav, jak v této životní fázi budu vypadat já a tiše doufám, že ne podobně. Ano, zvratů a odhalení bylo postupem času více než dost, ale třeba je to na partu třicátníků / čtyřicátníků tak akorát... Velice se mi líbila (závěrečná) myšlenka s úplňkem, ač mi chvíli trvalo, než jsem ji pochopil - aneb co jsme si, to jsme si, terazky se vraťme k našim ulhaným životům... 90% (20.05.2018)

U Taliana. Večera. Niekoľko párov má v úmysle spolu povečerať, a to u hostiteľov : Rocca a Evy. Okrem nich, prídu ešte dva páry + bradatý Peppe, ktorý je sólo, „priateľku nechal doma v horúčkach” . Nálada sa nesie v pozitívnom duchu, veď predsa prišli kamaráti, ktorí sa „dobre” poznajú, a tak nie je, čo stratiť ? Porozprávajú sa, vypnú mozgy, a taktiež prídu na iné myšlienky, a k tomu sa ešte skvelo najedia, alebo nie ? Bude im vlastne jedlo chutiť ? Samé otázniky, prečo ? H-R-A, bude tým, čo naruší doteraz pokojné dianie so zatmením Mesiaca. Táto hra totiž spočíva v tom, že všetci zúčastnení vyložia na stôl m-o-b-i-l-n-é t-e-l-e-f-ó-n-y, že sa budú spoločne zdielať hovory hlasitým odposluchom, alebo nahlas čítať sms - ky. A je už len otázkou času, kedy sa do popredia budú tlačiť samé nedorozumenia, či aj odhalenia, tajomstvá, ktoré mali zostať navždy zahalené ? Pravda raz musí vyjsť najavo, alebo na každého raz príde ? ! ? Samotní usporiadatelia vychádzajú zo samotného večera, dá sa povedať - najlepšie. Mamka si len vypočuje, že je KRAVA, zo strany jej dcéry, Sofie, keď telefonuje svojmu tatovi. O ostatných sa to už určite povedať nedá ! Je to až absurdné, koľko informácii ľudia dobrovoľne o sebe prezrádzajú na všelijakých sociálnych sieťach, a pritom si neuvedomujú, že ich môže mať niekto dokonale pod drobnohľadom ! Alebo si napríklad všimnite, akí sú všetci zmagorení z neustáleho čumenia do mobilov, a písania textoviek na Facebook, ktorý je najväčším zlom a cetera. Z úvodnej komédie sa štýl filmu mení na drámu, kedy sa väčšina osadenstva cíti extrémne trápne, pretože sa všetci dozvedeli, čo sa de - facto dozvedieť nemali. Povedal by som, že je to touto dobou, prečo sú ľudia takí, akí sú, a iní už nebudú. Keď ešte neexistoval posratý facebook, mobily ( čierne skrinky ), internet, tak mali ľudia k sebe bližšie. Teraz ? Pozrite sa, aká generácia vyrastá ? Tá, ktorá bude odchovaná presne na tom, čo dnes, zajtra bude fičať ! Čiže, zo dňa na deň, nastáva fantasmagorická existencia ! Veľmi dobrý taliansky film, ktorý zachytil túto myšlienku - nadčasovo ! (22.10.2017)

Výborná konverzačka, postavená na jednoduchom, ale originálnom nápade, gradovaná zopár prekvapivými zvratmi. Pravda, Woody či Polanski by jej navyše dodali jedinečnú autorskú poetiku, ale nezaobídeme sa bez nej? Úspech konvenčnej formy sa cení o to viac, keď za ním stojí "iba" trefné herecké obsadenie, svižný spád a úderné sociálne momenty. Telefonát od 17-ročnej dcéry emocionálnym, ľudským vrcholom filmu. Náušnice-off vrcholom satyricko-komediálnym. A fajn la-la-landovský záver. Americký remake, ktorý sa u nás vyšplhá na nejakých 68%, viac než pravdepodobný (Bateman, Sudeikis, Vergara a spol?). (05.05.2017)