Na shledanou, chlapci

Pri tomto filme poteší, že sa pozeráme na vojnu pohľadom dosť nezvyčajným, a to pohľadom nevinných detí, ktoré si nedokážu uvedomiť, v akej dobe žijú a ako sa môže aj ich dotknúť. Mal som preto z neho možno podobný pocit, ako z talianskej Horalky. Neocitáme sa na bojisku, ale v netradičnom prostredí. Príjemná zmena. Keď mám ale film hodnotiť podľa jeho emocionálneho dopadu a interakcie so mnou ako divákom, musím ho ohodnotiť slabšie. Je určite vysoko kvalitný, ale nedokázal ma správne zasiahnuť. Na druhý krát sa dostavili aj tie emócie. Skutočná vojna dospelých je vlastne iba zdrvujúcim obrazom toho, čo sa deje na škole v podobe žabomyších "vojničiek" medzi dorastajúcimi deťmi. Lenže vo svete dospelých to nekončí uvedomením si faktu, že v skutočnosti sme priatelia. Toto je asi to hlavné, čo som si vo filme uvedomil až na druhé pozretie. A herecké výkony ústrednej dvojice. (28.08.2012)

smutný , trocha romantický trocha sentimentálny príbeh odohrávajúci sa v chlapčenskej cirkevnej škole, kde mnísi , medzi bežnými žiakmi , ukrývali aj niekoľko židovských chlapcov. Samozrejme film nemohol inak skončiť ako skončil. Všetko bolo odhalené. Nemôžem si odpustiť jednu "rasistickú" poznámku, že scenárista aj s režisérom malého židovského chlapca (jeana) vykreslil v duchu biblickej " pravdy" ako "vyvolenca" ... ten chlapec vynikal v algebre , matematike, zemepise, v písaní esejí a dokonca v hudbe (keď hral na klavíri 12 ročný chalan americký jazz to ma už naozaj trocha štvalo) (19.02.2015)

Svatost často trpí nedostatkem akce. Svatý člověk se nepodrobí zvůli, protože je slušný a jiný být neumí, nemůže a nechce. Jakákoli (sebe)propaganda, gesta, či fráze jsou mu cizí. Většinou si ani nepřipouští své hrdinství: dělá co dělat musí, akceptuje riziko a docela lidsky se přitom bojí. --- Toto je filmový pomník jednomu takovému případu svatosti. Citlivě a realisticky provedený, a tedy subtilní a zdrženlivý ve výrazu. Úplně chápu a souhlasím, abychom takové příklady ctili a připomínali si je. Stejně tak ovšem pochopím, bude-li nám tento příběh připadat dramaticky chudý. Tohle není míněno jako zábava; je to spíše okamžik vhodný k zamyšlení nad sebou samým: dokázal bych něco podobného, a mám vůbec hodnoty, kvůli kterým bych se odhodlal nést riziko? (21.10.2012)

Vždy som si myslel,že Nemci boli najviac zaujatí voči Židom po vzore Führera,ktorý im to poriadne vtĺkal do vymetených hláv.Zistil som,že sa mýlim,lebo francúzska kolaborantská vláda-Milícia bola ešte dychtivejšia voči vlastným obyvateľom,aby ich pochytala ako zajacov a do plynu! Takto sledujem príbeh takmer z konca vojny vo Francúzsku,keď v chlapčenskej internátnej škole prebieha školský rok, po vianočných prázdninách chlapci prichádzajú do školy oddýchnutí po nie až tak svedomitom vianočnom období,samozrejme prežierať sa cez vojnu v Európe,okrem neutrálneho Švajčiarska,ktoré sprostredkovalo nacistom svoje banky,aby mohli okradnúť židov a bezpečne si uložiť svoje “úspory” .,by bolo totálne nedôstojné... Vidím žiakov,ktorí sa bijú,šikana je na dennodennom poriadku a INKOGNITO prichádzajú noví žiaci,medzi nimi je aj žid Jean Bonnet,ktorý má skutočné priezvisko Kippelstein,čo ho predurčuje,že si skôr,či neskôr niekto preň príde,lebo udávanie je vtedy populárne... Jean sa po čase skamaráti so spolužiakom Julienom Quentinom,od ktorého sa mu dostáva priateľstvo a najlepšia scéna filmu je pri pozeraní kina s CHAPLINOM. Na môj komentár nadviažem s výbornými hereckými výkonmi ústredných predstaviteľov Gaspard Manesse a Raphael Fejtö,ktorí nezažijú vojnu ako takú,na vlastné oči,vlastne de-facto sú mimo dosahov vojny v úkryte školy majú maximálne na starosti sa schovať pre sirénami náletov,ale ako postupne sa vojna chýli ku koncu,tak sa aj udalosti na škole menia radikálnym spôsobom...Záverečná scéna sĺz Juliena po odchode kamaráta Jeana s GESTAPOM,skrátka nepriamo ho nabonzoval je kompletným zhrnutím DEJA a histórie Francúzov,ktorí majú nepeknú minulosť po extrémnej perzekúcii židovského obyvateľstva nastali obrovské zmeny! Treba sa po tomto akte pozrieť do hlbšej minulosti,kedy sa o tom nehovorí...Napríklad o likvidovaní pôvodného obyvateľstva Ameriky,keď sa dlho a systematicky likvidovali americkí indiáni...Vtedy bol tiež HOLOKAUST! Brilantná škola a réžia majstrovského Louisa Malleho!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! (23.05.2015)

K niektorým komentárom: Shadwell spomína reality show z internátu - s tým sa celkom stotožňujem, veľmi realisticky pôsobiaci opis študentského života jednej katolíckej internátnej školy okupovaného Francúzska, akoby s odstupom sa ukazuje popri bežnom žvivote školy, zápasiacej s chladom a nedostatkom jedla aj snaha katolíckych duchovných o ukrytie a začlenenie židovského chlapca do kolektívu. Užívateľ Maq zase trefne nadväzuje na film otázkou - ako by sme sa zachovali my v podobnej situácii? Napadli ma Cigáni. Prijal by sa zákon o ich vysídlení kamsi do paže, väčšinová populácia by vláde (moci) nadšene zatlieskala, veď konečne sa zbavíme tých odporných zlodejských parazitov, vláda by posilnila svoje pozície a udavači by naplno naštartovali svoje čidlá a hor sa do odhaľovania a následného vysťahovania každého s tmavou pokožkou a čiernymi vlasmi. Koľko by sa našlo odporcov režimu, ochotných ukrývať cigánskych spoluobčanov? Navyše s tým rozdielom, že pokiaľ od Židov sa v niektorých prípadoch ukrývania predpokladal peňažný profit (viď film A. Hollandovej V tme), tak u väčšiny Cigánov len veľmi ťažko. (12.07.2013)