Ten Druhy

"Ten kto má inteligenciu dokáže spočítať číslo šelmy" opakuje dokola toto apokalyptické proroctvo démonické dievčatko, ktoré reprezentuje nešťastný rod alebo zlú krv. Je jednou z postáv španielskeho hororu La Luna negra (1989), ktorý vznikol v rámci projektu Sabbath - šiestich dlhometrážnych filmov na tému čarodejníctva. Imanol Uribe je známy ako režisér sociálnych drám a aj do tohto hororu dostal problematické vzťahy partnerstva, matky a dcéry, ktoré podčiarkol hebrejským mýtom o Lilith a dotiahol do hrôzostrašnej polohy. Film La Luna negra je zmesou démonického a duchárskeho hororu, ktorý poteší aj štipkou gore efektov a zamrazí hudbou, ktorá mu dodáva temný výraz. Námet filmu nie je až taký nový a originálny, pripomína horory ako Vymetač diabla (1973) a Omen (1976). Atmosfericky sa podobá na Ossoriov "templársky" cyklus. Hoci príbeh filmu môžeme - aj vzhľadom na typické schémy démonických hororov - do istej miery predvídať, obsahuje niekoľko neočakávaných okamihov, ktoré dokážu riadne vydesiť. La luna negra má schopnosť vtiahnuť diváka do deja a aj preto je pre mňa príjemným prekvapením.

Macumba sexual (1983) je, ťažko povedať či skôr erotický alebo hororový film, vystavaný na snovej, takmer surreálnej atmosfére. Jess Franco v ňom úspešne nadviazal na svoje umelecky najhodnotnejšie diela zo 60. rokov. Odohráva sa v atraktívnom africkom prostredí a rozpráva príbeh zamilovaných: mladého spisovateľa (Antonio Mayans) a jeho snúbenice Alice, ktorú stvárnila Francom často obsadzovaná herečka Lina Romay. To, že nepôjde iba o ľúbostné radovánky na exotickej dovolenke divák zistí okamžite, naznačí to iritujúca hudba, ktorá narúša idylu prímorského letoviska. A takisto Alicine strašné erotické sny a predstavy, za ktorými stojí princezná Tara Obongo - kňažka macumby. Pomerne uhrančivo ju hrá predčasne zosnulá herečka tmavej pleti Ajita Wilson, ktorá hrávala v talianskych, prevažne hardcore filmoch pre dospelých. A napokon si tu zahral aj samotný Jess Franco v úlohe vyšinutého recepčného hotela a posla zlých správ, ktorý Alicu naviguje do paláca princezny Obongo, čo vyzerá akoby ho projektoval Gaudí. Silne eroticky zvýraznené stretnutie dvoch krásnych žien, ktoré sa uskutoční na hranici sna a reality dopadne optimálne aj pre horor. Macumba sexual je vcelku vydarenou snímkou J. Franca, ktorá vznikla v čase, keď tento režisér vyrábal filmy nevalnej úrovne ako na bežiacom páse.

Horor Evil Angel (2009) nezaprie, že voľne nadväzuje na známy mýtus o Lilith - prvej manželke Adama, ktorá sa odmietla podrobiť jeho autorite a bola vyhnaná z raja. Osud Lilith plný hnevu a pomsty priťahuje aj režisérov hororu. Richard Dutcher sa s týmto biblickým námetom vyrovnal po svojom. Príbeh Lilith zasadil do moderného veľkomesta a zápornú hrdinku prezentoval ako uhrančivú, zvodnú sexy ženu, ktorá nepozná zľutovanie. Film začína riadne z ostra a napriek dvojhodinovej minutáži nenudí. Dynamické pasáže sú okorenené šokujúcimi gore efektmi a striedajú sa s pomalšími sekvenciami, ktoré vypĺňajú dohady vyšetrovateľov o diabolskej vrahyni. Ohromujúce sú tiež letecké nájazdy kamery priamo do centra diania (B. Butler) a znepokojujúce hudobné rytmy (J. Frizzell), ktoré vytvárajú pocit ohrozenia. Mimochodom Ava Gaudet v úlohe Lilith svojim vzhľadom pripomína Isu Jank, ktorá si túto démonickú ženu zahrala v staršom horore Night Angel (1990). Evil Angel sa úrovňou vymyká priemeru a stojí za pozretie.

Armerov španielsky horor, ktorý sa snaží konkurovať americkej produkcii, je vizuálne prepracovaný a opticky zvýrazňuje chladné farby modrú, bielu a sivú. Námet, ktorý spracováva však nie je nový, uplatňoval sa už v horore 80. rokov. V centre pozornosti sa nachádza skupinka mladých priateľov, z ktorých jeden záhadne zmizne a ostatní sú logicky podozriví a zároveň nerozlučne spätí desivým tajomstvom. Záhadu tiež prehlbuje postava zmiznutého: ide o talentovaného maliara, ktorý sa špecializoval na zobrazovanie podôb smrti. Armerovi sa darí budovať mrazivú atmosféru a do vyšetrovania sa snaží zapojiť aj diváka. Ten sa samozrejme tažko dopracuje k zisteniu, keďže film obsahuje niekoľko absurdít. Režisér zjavne čerpá podnety z Amenabarovho filmu Otvor oči, čo nie je na zahodenie, ale necháva sa inšpirovať aj hororom Viem, čo ste robili miniulé leto, a to už nemožno považovať za šťastnú voľbu. V Arte de morir hrá plno známych španielskych hercov ako Fele Martinez a Aria Collado aj herečiek Maria Esteve, Lucia Jimenez či Elsa Pataky, ktorých výkony sú síce len obstojné, ale aj napriek tomu je na čo sa pozerať...

Luxusná klinika na liečbu psychických porúch určená pre prominentov, je zároveň prostredím, ktoré náhle získa temný gotický nádych, keď sa jej chodbami začne túlať záhadný vrah, poľujúci na svoje obete. Je vrahom psychiater, ktorému prepožičal drsnú vizáž Klaus Kinsky, alebo niekto úplne iný? Znepokojivé otázky, ktoré sa vynárajú v súvislosti s vinníkom, viacero možností a práca s tajomstvom - to všetko zaraďuje film La bestia uccide a sangue freddo k subžánru giallo. A predsa nejde o giallo v konvenčnom slova zmysle, ale skôr o "žltkastú" zmes erotiky a hororu. Dôvodom sú tri mimoriadne sexy pacientky (Rosalba Neri, Jane Garett a Margaret Lee), ktoré dostali pomerne veľký priestor a majú tendenciu násobiť erotické scény. Fernando di Leo to využíva a rieši ich sexuálne vzťahy a úchylky, zobrazuje nymfomániu, lesbické hry, atď. Vrah v podstate len vykukuje pomedzi nahé telá a režisér sa vytrvalo snaží udržať napätie a zachovať pochmúrnu hororovú atmosféru. Pri toľkej kráse je to niekedy vážny problém. Výsledok je však uspokojivý...

Na rozdiel od Bavu, Argenta alebo napríklad Lada, ktorých giallo filmy sa odohrávajú v mestskom prostredí, Lucio Fulci umiestnil dianie v Non si sevizia un paperino do vidieckej oblasti na juhu Talianska. V tomto prostredí sa dodnes žije archaickým spôsobom a stále významné miesto majú povery a ľudová mágia. Práve na týchto pilieroch režisér vystaval atmosféru zaostalého vidieckeho sídla zahľadeného do seba, ktoré spája s civilizovaným svetom iba diaľnica. Časté zábery kamery na diaľničný viadukt nad mestečkom divákovi pripomínajú protiklad: moderný svet - zapadákov. Non si sevizi un paperino má typické znaky pre giallo (do poslednej chvíle záhadný sériový vrah, bezradná polícia, viacero podozrivých...), je však o to drsnejší, že v ňom zomierajú deti. Fulci prekračuje klasický rámec žánru a ponúka aj sociálnu drámu. Predstavuje vnútorne rozporuplný malomeštiacky kolektív rozdelený závisťou a súťaživosťou, ale stmelený poverami a predsudkami. Z tohto kolektívu sú oddelené postavy, ktoré doň nezapadajú a sú automaticky podozrivé. Ide o cigánku označovanú ako čarodejnica, ktorú hrá Florinda Bolkan, po celý čas špinavá so zababranou tvárou, ale napriek tomu krásna. A potom je tu George Wilson v úlohe čudného pustovníka, ktorý žije v horách za mestom. Práve tieto postavy vdychujú Fulciho filmu mysteriózny charakter. Vo filme samozrejme nechýba nahota, ktorá má priam kacírsku povahu, krásna Barbara Bouchet sa predvádza v úplnej kráse svojho odnaženého tela asi 13- ročnému chlapcovi. Scenár nemá prakticky žiadne prázdne miesta, samotný príbeh je prekvapivo logický a inteligentný, a to je (vzhľadom na tvorbu režiséra a taliansky kontext) vcelku príjemné zistenie.

Živočíšna talianska komédia pozostávajúca z troch epizód, ktorá má priamy ťah na bránicu diváka. Dokáže rozosmiať aj zamraziť, pretože obsahuje prvky grotesky. Režisér Martino do nej obsadil populárnych talianskych komikov svojich čias a scenáristi Castellano a Pipolo im napísali úlohy takpovediac na telo. Pippo Franco, ktorý sa snaží zarobiť si zamaskovaný za ženu, miestami naháňa hrôzu, pretože vyzerá horšie než originál. Neukojená žena kyprých tvarov, starnúci chlípnik a sympatický outsider - to je iba zopár ďalších malebných figúrok z tejto smutnosmiešnej komédie. Jednotlivé príbehy sú pomerne krátke a dynamické. Charakterizuje ich uvravenosť, šialená gestikulácia a nahota. Pre toho, komu nie je nič talianske alebo pudové, živelné, či erotické cudzie, a takisto ho neurážajú vulgárne hlášky a výrazy, bude Zucchero, miele e peperoncino výborným relaxom na voľný čas, pri ktorom môže úplne zresetovať svoju myseľ. Pre milovníkov talianskej komédie 70. a 80. rokov minulého storočia je tento poviedkový film taký malý kult.

Ponurá atmosféra a prostredie starého domu v blízkosti zanedbaného cintorína - miesto, ktoré je opradené obskúrnou povesťou - to sú dobré predpoklady pre dobrý horor. V tomto nádherne gotickom prostredí sa okamžite pretnú dva svety: svet mŕtvych zo suterénu, ktorý je prepojený s cintorínom so svetom živých z domu, ktorí sú tým pádom v smrteľnom ohrození. Fulci nenechá nič na náhodu a prakticky od začiatku zobrazuje násilie a vraždy veľmi explicitne. Niektoré gore naozaj treba predýchať a myslím, že by obstáli aj v súčasnosti. Tempo príbehu plynie pomaly, ale iste. A smerom k záveru je nezadržateľne vygradované. Navyše, Fulci až do konca pracuje s tajomstvom. Svoju nezastupiteľnú úlohu zohráva aj obsedantná hudba W. Rizzatiho. Herec Paolo Malco v roli dr. Boyla je charizmatický, Catriona MacColl ako jeho manželka sa pre tieto filmy jednoducho narodila.

V príbehu o mladej a krehkej krajčírke Thane z New Yorku 80. rokov, ktorá je znásilnená, sa všetko dôležité pre klasicky chápaný subžáner rape and revenge odohrá počas úvodných 20 minút. Veľmi opatrné scény sprznenia mladej dievčiny aj odplaty nasledujú bezprostredne za sebou. Oveľa drastickejšia je predzvesť znásilnenia (muž v maske zlého klauna) a jeho dôsledky (odstraňovanie tela). Situácia, ktorá vyvstane potom je naozaj veľmi bizarná. Thanu strašia vlastné predstavy, má dotieravého šéfa, zvedavú susedku a mrazničku plnú kusov rozporcovanej mŕtvoly. Čo s tým? Režisér Abel Ferrara sa zameriava na psychológiu hlavnej hrdinky, pozoruje zmenu Thany z bezmocného dievčaťa na akčnú ženu, ktorá už vôbec nerozpráva, ale vyjadruje sa iba streľbou z pištole. Svoju pomstu rozširuje na všetkých mužov, ktorých zabíja kdekoľvek hlava-nehlava. Hoci film Ms. 45 neobsahuje dynamický príbeh, je zaujímavé sledovať ako sa vyvinie. Myslím, že má čím prekvapiť, lebo nepredvídateľnosť je jeho hlavnou devízou.

Para entrar a vivir povedľa Habitacion del niňo považujem za najlepšiu epizódu zo španielskej hororovej série Peliculas para no dormir. Má mrazivú atmosféru, vystupňované napätie a sympatických hrdinov, s ktorými sa možeme ľahko stotožniť. Ide o mladomanželov hľadajúcich vhodné bývanie. Byt, ktorý im ponúka realitná agentka vyzerá fajn, len ona je od začiatku podozrivá. Odmeraná ženská s výzorom prísnej učiteľky so silnými dioprickými okuliarmi neveští nič dobré. Od spoločenskej témy o vstupe mladých ľudí do života sa režisér náhle odkloní a predvedie drsné exploitation. Vlastne od chvíle, keď sa zúrivý psychopat vyslobodí z reťazí je osud mladomanželov spečatený a vo filme je zrazu primnoho krvi - nie však viac, ako je v tomto žánri zdravé. Masaker odľahčujú spomienky mladomanželov, ktoré konfrontujú šťastnú spoločnú minulosť s krvavou prítomnosťou. Vďaka princípu montáže, ktorý Balagueró využil, znesie Para entrar a vivir aj vyššie kritéria hodnotenia.