Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Western
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (1 959)

plakát

Noc patří nám (2007) 

Milujem "starú školu" i tieto otcovsko-synovsko-bratovské vzťahové príbehy. Celý čas som sedel ako zhypnotizovaný. Chcel som dať plný počet, ale hoci zážitok z filmu bol výborný, po jeho skončení som si uvedomil svoje výhrady voči scenáru. Nevadí mi jeho predvídateľnosť (tá akosi patrí k veci), ale to, že odsunul (výborného) Wahlberga na vedľajšiu koľaj. Prehĺbiť jeho postavu a bolo by to dokonalé. Réžia si ale zaslúži len nadšené výkriky. Atmosféra dokonalá, akčné scény nevídané, neslýchané ("automobilovka" so zvýrazneným zvukom stieračov - bravo!) a realistické (t. j. extrémne brutálne). Nadchla ma záverečná prestrelka, ktorá šla dokonale proti očakávaniam i žánrovým pravidlám.

plakát

Tygr a drak (2000) 

Nie je to prvé kung-fu, ktoré má naozajstný príbeh, ani film s najlepšou bojovou choreografiou. Dôvod, prečo to milujem a prečo tomu podlieham od prvých minút, je tá fantastická romanca. Tá medzi "mladými" je fajn (odbočka v púšti je prekvapivo funkčná), ale tá medzi Chowom a Yeoh je ÚCHVATNÁ. Už v prvom dialógu to medzi nimi tak rezonuje, že zunenie Nefritového meča je oproti tomu len hrkotaním plechu vo vetre. Nádhera.

plakát

Cellular (2004) 

Zábavná blbina. Logiku to nevidelo ani z rýchlika, ale Ellis vie, ako dať filmu tempo a napätie. A William H. Macy predvádzajúci chowyunfatovskú streľbu v skoku, tak to tak skoro z hlavy nedostanem.

plakát

Deník mrtvých (2007) 

Moje pocity vyjadril už Korben Dallas: "...nadšen..." Jasný dôkaz, že starý pes sa môže naučiť nové triky a využiť ich efektívnejšie a nápaditejšie ako všelijaké "štence". Herecké výkony sú občas až rušivo amatérske a niektoré dialógy a situácie zľahka kŕčovité, ale z žánrového hľadiska funguje ten film dokonale (a neporovnateľne lepšie ako Land of the Dead). Romero sa cez potácajúce mŕtvoly opäť trochu pateticky, ale trefne vyjadruje k aktuálnym problémom (tentoraz médiám). Nechýbajú hlášky a veľmi vtipné situácie (nemý amiš, fór s múmiou), výborné ľakačky, porcia napätia, no a samozrejme priehrštia nových, originálnych spôsobov likvidácie zombíkov (buďte si istí, že takto ste ešte kosu, luk, kyselinu či defibrilátor v akcii nevideli). Chcem viac.

plakát

Oko dravce (2008) 

Sympaticky snaživé, roztomilo blbé a dokonale neoriginálne áčkovo sa tváriace béčko, ktoré zhruba od polovice ťažko lapá po dychu (zrejme sa zadychčalo pri tej našlapanej prvej hodinke), ale má veľkolepé akčné scény a presvedčivého (hoci trestuhodne málo hláškujúceho) Shiu. Jednohubka. Neohúri, ale ani neurazí. 7/10

plakát

Mlčení jehňátek (1991) 

"Thank you, Clarice." Thank you, Tony. Thank you, Jodie. Thank you, Jon. Thriller nad všetky thrillery. Sorry, Hitch, ale tvoje Psycho (hoci inšpirované vyčíňaním toho istého sériového garbiara) je v porovnaní s touto peckou len báchorkou pre zaprdených nostalgikov. Jedinou chybou tohto famózneho filmového zážitku sú jeho pokračovania. Fakt, že ani Majster Scott nedokázal napodobniť atmosféru, ktorú nejakým zázrakom vyčaroval Demme, už o niečom svedčí.

plakát

Motocyklové deníky (2004) 

Mýtus o tom, že "Hitler v červenom" Che bol zamlada vlastne sympaťák, ktorého nezaujímala túžba po moci, len ho ukrutne bolelo srdce z tej obrovskej sociálnej nespravodlivosti v Latinskej Amerike. Z filmového hľadiska v poriadku, z ideového obludnosť. Film takmer výhradne pre batôžkárov z LFŠ, ktorí pyšne nosia tričko s podobizňou neľútostného bijcu intelektuálov, buzíkov a inej "škodlivej hávede".

plakát

Vzpoura ve věznici Carandiru (2003) 

Telenovela, ktorá miestami prechádza do (stupídneho) sitcomu a snaží sa nám nahovoriť, že juhoamerické väznice sú plné správnych chlapíkov, ktorých ku zločinom donútila spoločnosť a ich obete si tú guľku (nož medzi rebrá, drôt na krk...) vlastne zaslúžili. Film vykrikuje do sveta, že je nakrútený podľa skutočného príbehu, ale niečo tak odtrhnuté od reality som už dávno nevidel. A vôbec... neznášam tieto "angažované shity": Tvárime sa, že chceme spasiť svet a o niečom vážne vypovedať, ale výrazové prostriedky máme na úrovni treťotriednych televíznych šuplikantov (jeden príklad za všetky: limonáda Hotel Rwanda...).

plakát

Ruiny (2008) 

Adéla sa nám konečne navečerala. A aj naraňajkovala a naobedovala. Príjemné prekvapenie. Zo začiatku sa to potáca cestou schémy tradičného "turistického hororu", ale zhruba v dvadsiatej minúte exploduje prvá hlava a začne celkom slušná a vzhľadom na hlavného zabijaka aj originálna jazda plná fajn nápadov a nekompromisnej brutality (amputácia nohy je ako z talianskeho mondo hororu z roku 80).

plakát

Jak byl dobyt Západ (1962) 

Najširokouhlejší film všetkých čias a najkratší výstup Johna Waynea vo filme, kde je uvádzaný ako jeden z hlavných predstaviteľov (je tam dokopy asi 2 minúty)... ;-) A vzhľadom na ten úctyhodný menoslov aj celkom slušné sklamanie. Kvalita je veľmi kolísavá. Všetky poviedky sú výpravné (snáď až na tú štúdiovú občiansku vojnu, stále som čakal, kedy niektorý jazdec rozvlní to plátno s namaľovanou oblohou v pozadí) a majú vynikajúco natočené a nápadmi hýriace akčné scény (prepadnutie vlaku, nájazd bizónov, útok Indiánov na vozovú kolónu). Kostýmy, dekorácie, rekvizity, kamera, všetka česť, úplná paráda. Príbehy, ktoré sa však v tej nádhere odohrávajú, sú buď sladko romantické, prehnane patetické alebo proste o ničom. Najlepšia je nakoniec prvá poviedka, v ktorej Stewartovi tá parochňa sedí ešte menej ako úloha zamilovaného zálesáka, ale celý príbeh má hlavu a pätu a speje ku prekvapivo dramatickému a krvavému vyvrcholeniu. Celkom sa dá aj druhý príbeh s netradične nehrdinským Peckom, ale potom už to ide dolu vodou, už to nie sú naozajstné príbehy, iba roztrieštené epizódky bez pointy a vlastne bez zmyslu, len s nejakými deklamovanými prehláseniami (my sme tých Indiánov vlastne nechceli vyhubiť a pod.). Posledná poviedka je najwesternovejšia, ale zároveň je to aj najotrepanejšia báchorka vôbec, hoci ju zdobí tradične uvoľnený Eli Wallach. Vôbec sa nečudujem, že sa tento studený film bez jedinej fakt zaujímavej postavy nestal takou klasikou ako iné žánrové kusy z toho obdobia.