Fiftis

Je v skutku prekvapujúce, že ako milovníka Star Wars sa Rogue One u mňa predral na úplnú špičku všetkých doterajších filmov a teda aj cez všetky hlavné diely. A to aj cez skutočnosť, že sa v tejto časti skoro nedočkáme žiadneho súboja so svetelnými mečmi. Česť jednej výnimke. A pritom lightsaber súboje sú asi nielen pre mňa hlavným lákadlom Star Wars filmov. Zrejme budem musieť pozmeniť názor, pretože o to prekvapujúce je zistenie, že Solo sa u mňa radí hneď na 2.miesto v rebríčku obľúbenosti Star Wars filmov. Ale viac o Solovi sa vyjadrím v jeho komentári. Rogue one nepotrebuje svetelné meče, Skywalkerov, žiadny nudný senát alebo Sithských lordov. Na Rogue One sa kochám každou jednou scénou, prostredím, planétou, loďou, či kostýmami. Zabudnite len na bielych stormtrooperov, tu ich bude nespočetne viac. Nieje jediná - hoci pár sekundová scéna, ktorú by som pri opätovnom pozeraní preskakoval. CGI na hrane dokonalosti a to nepíšem len o AT-AT alebo AT-ST, ale o CGI de-aging postavách. Rogue One je plná prekvapení, akcie a skvelej hudby. Vynikajúce pojítko medzi epizódami III a IV. Jyn Erso - najobľúbenejšia postava zo sveta Star Wars (po Anakinovi).

Tento film má neuveriteľné diery. Tak v prvom rade neviem ani čo bola hlavná pointa filmu. O čo išlo v tomto filme? Názov je Grindelwaldove zločiny, ale nezdalo sa mi že to je hlavným dejom filmu. Ani jeho dolapenie. Dokonca ani neviem, kto bol v tomto filme hlavnou postavou. Rozoberalo sa milión vecí. Taktiež sa opäť aj táto séria zvrhla na teenage film, kde naši starí hrdinovia z Harryho Pottera sú tu puberťáci, ktorí riešia svoje vzťahy a mladé lásky. Credence absolútne zbytočná postava, ktorá tu len hľadá, kým vlastne je. Neurobí vo filme absolútne nič. Minimálny priestor pre mladého Dumbledora. Ale za to zistíme, že je to celý čas skrytý gay, čo ani tak nieje prekvapivé keď to píše najväčšia liberálna sviňa Rowlingová. A neodpustím si ani poznámku, že táto séria sa volá "fantastické zvery" a práve tie sú po stránke technickej absolútne nedoladené a oku odpudzujúce. V Potterovi boli všetky sci-fi príšery uveriteľné - tu sú ako zo 70.rokov, kde všetky splodil sám lietajúci Falco z Nekonečného príbehu. Tento diel vyzdvihuje len čarovná atmosféra a kvalitní herci.

Habermannov mlyn vo forme žánru vojnovej filmovej drámy, dokonale pracuje v kamerovej i hudobnej rovine. K záveru film zrazu zakvitne nečakanou gradáciou. Ovzduším poletujú letáky, o životy prichádza kopa ľudí. Stupňovaná nenávisť sa dá krájať, rok 1945 vyklopí svedectvo o protinemeckom fanatizme, voľne nadväzujúcom na predchádzajúci antisemitizmus. Silná, emotívna snímka, ktorej nechýba napätie. Jednoznačne tento film patrí k tomu najlepšiemu, čo bolo u nás v posledných rokoch natočené. To že každý Nemec nemusel byť za vojny ten zlý a že nie všetci Česi boli iba obete je tématika, o ktorej sa u nás stále ešte hovorí skôr okrajovo. Juraj Herz zvládol jej spracovanie ozaj bravúrne. Ale nieje to len jeho umenie, ktoré pre mňa robí z Habermannovho mlyna nezabudnuteľný zážitok.

Sylvain Chomet má po tomto filme za sebou svoj druhý celovečerný film. Opäť film animovaný, opäť nominovaný na Oscara. V skutku impozantné je pozorovať Chometov veľmi decentný režijný prístup. Prvé, čo vám pravdepodobne padne do očí bude veľkosť záberov. Celých 80 minút je vyskladaných z veľkých celkov. Spolu s kompozíciou obrazu tak dokáže dokonale vykresliť prostredie, v ktorom sa naše postavy Tatischeff s Alice pohybujú. Či už ide o exteriéry Edinburgu odetého do mrholenia, alebo zatuchnuté zákulisia, šatne a hotely. Chomet pomocou prevažne ručnej animácie, kde tu podporenej aj tou počítačovou, vytvára nostalgický a melancholický pohľad do doby povojnovej Európy, v ktorej už niet miesta pre starého iluzionistu.

Despicable Me je v skutku fajn animák, ktorý nie je sofistikovaný zážitok ako Rodinka úžasných pred mnohými rokmi a nemá to majstrovstvo Pixaru pri pohľade do duší hrdinov. Ale vie načrieť do vnútra aspoň jedného zlého, mať rodinné hodnoty i rovnako dobrú akciu. A totálne bláznivý humor. Ja, zloduch chce totiž kombinovať to akčné, zábavné a ku koncu aj dojemné. Ide na to výborne. Akcia nie je úplne obyčajná a často vedie k tým absurdným scénam, ktoré na animáku milujeme. Dej je pravdu povediac jednoduchý a predvídateľný, ale nakoniec ide tu o film pre deti. V tejto súvislosti by som preto upozornil, že všetky príbehy už boli napísané a sú nám len naservírované v inom obale. Všetko bolo viac menej v poriadku len niečo tomu chýbalo k plnému počtu bodov.

Ben Affleck znovu dokazuje, že má na to, stať sa veľkým režisérom pre nové tisícročie. Niekým, kto dokáže natočiť naozaj dobrú gangsterku. Tu si verí na skutočne výborné akčné scény a naháňačky, ktoré zdvihnú tep. Najväčšiu pozornosť na seba strhávajú Affleck s Rennerom. Určite vysoko nadpriemerný film, veľmi podarená krimi dráma, Z Bena Afflecka sa stáva zručný režisér, klobúk dole. To čo hodnotím na filme najviac pozitívne je autentičnosť pri akcii. Herecké výkony podla mňa nadpriemerné. Soundtrack ide fajn pod kožu. Chvála sa musí zniesť aj na prácu s kamerou. Poznáte ten pocit v bruchu, keď po desiatich minútach viete, že sledujete niečo sakramentsky dobrého? Tak toto je ono.

Pravdepodobne môj najobľúbenejší romantický film. Žiadna prehnaná dráma, pekná šablóna o tom, ako pekná žena ku šťastiu prišla, krásne prostredie Írska, fešácka hlavná hrdinka. Rola Anny bola pre Amy Adams ako stvorená. Neskutočne sympatická dvojica, krásne Írsko, pomalé zbližovanie hlavných postáv ma jednoducho dostalo. Od prvej chvíle ma film upútal a udržal na stoličke až do konca. Severská krajina robí z tejto komédie niečo viac, oproti iným podobne ladeným snímkam, odohrávajúcich sa prevažne v interiéroch Amerických budov, kancelárií, alebo mrakodrapov. A preto sa na tento film môžem pozerať koľkokrát chcem a nikdy sa mi nezovšednie. Rozprávkový príbeh o tom, ako sa človek veľakrát zle rozhodne, pretože nežil naplno a o tom, že na každého niekde čaká láska.

Hlavným charakterom príbehu je Jarrod, ktorý s partnerkou Elaine prichádzajú do mrakodrapu v Los Angeles, aby oslávili narodeniny jeho kamaráta, Terryho. Nasledujúce ráno ich okrem opice prekvapia ale aj príťažlivé modré svetlá padajúce z oblohy. Každý, kto na ne uprie zrak, vkráča zákerným mimozemšťanom do pasce. To znie fajn, ale je tu jeden háčik. Rozpočet robí z tejto snímky len priemerné dielo. Námetmi invázií nás v poslednom čase filmári kŕmia častejšie, než zvyčajne. Mnohí Skyline prirovnávajú s filmom Svetová invázia a to nielen lokalitou. V lacných priestoroch a nízkymi ambíciami pre komerčného diváka ale nepôsobí Skyline nudne. S jednoduchým scenárom a postavami navyše dokáže vtiahnuť do deja, stotožniť sa s panikou a navodiť stiesnenú atmosféru. Jeho mimozemšťania a ich plán je oveľa premyslenejší a pôsobia desivo.

Ide o vytvorenie Facebooku, židostránky, v ktorej sa premiešava súkromná všednosť, kde sa čas paradoxne rozmieňa na drobné a vo veľkom celku smeruje kamsi dostratena. Tam by smeroval aj súkromný spor jeho zakladateľov, nebyť faktu, že predmetom sváru je organizmus, ktorý dnes na každodennej báze používa okolo 500 miliónov ľudí. Fincherov film teda nie je len malicherným naťahovaním sa o miliardy a prestíž, ale aj shakespearovskou drámou boja o podiel na nesmrteľnosti. Zuckerberg je monotónny génius s jasnou víziou, ale aj arogantný žid a povýšený egoista. Tragický hrdina, ktorý kdesi v rohu večne ťuká do klávesnice, odizolovaný od skutočného sveta. Táto sociálne retardovaná bytosť sa stáva stvoriteľom sociálnej siete a symbolom doby tým, že sa bezohľadne správa k ľuďom, ktorí sú normálnejší a sympatickejší než on.

Režisér Oliver Stone sa vrátil do prostredia vyleštených mrakodrapov, značkovej spotrebnosti, nekompromisného obchodu v mene chamtivosti a prestíže vo veľkom štýle. Atmosféru elitárstva šíri za pomoci fenomenálnej kamery. Podobne ako v prvotine, aj dvojka disponuje Gekkovým silným morálnym protikladom. Horlivého Buda Foxa (Charlie Sheen) tu ale vystriedala morálne už vyzretá osobnosť brokera Jacoba Moorea (Shia LaBeouf). Chlapčenský Jacobov vzhľad ostro kontrastuje s finančníckou atmosférou dolného Manhattanu. Dynamika hybnosti finančných transakcií je osadená do obrovských luxusných rokovacích miestností. Monitory s množstvom stĺpcov o burzových pohyboch blikocú na napätých tvárach brokerov. Jednoznačnosť dobra a zla sa ale prejavuje príliš klišé formulkami a nevhodne sentimentálnym záverom.