jedna_vrana

Charlie: „Potrebujem vedieť, že som vo svojom živote urobil jedinú správnu vec!“ Rozumiem, prečo tento film väčšinu divákov nadchol. Áno, dokonca v tomto prípade súhlasím aj s ocenením Brendana Frasera za najlepší mužský výkon roku 2022. Kvôli jeho výkonu sa film oplatí pozrieť. Ale film vo mne zanechal rozporuplné pocity, nedokázala som mu uveriť. Všetko, okrem Charliehosa mi zdalo povrchné a ťažiace len z jeho hlavnej postavy, ktorá trpela fyzicky i duševne. A čo si s tým nešťastím vylievajúcim sa z obrazovky počať?

Otec Jan: „Namiesto toho, aby ste na niečo čakali celý život, začnite žiť dnes. Je to neskôr, ako si myslíte.“ Čo vás presvedčí ohodnotiť film plným počtom bodov? U mňa v prípade, že zasiahne moje myšlienky a musím ešte niekoľko dní premýšľať. Dokonca je jedno, o aký žáner filmu ide. Akoby bol napísaný a nafilmovaný pre mňa a pre tú chvíľu. (Stalo sa mi už viackrát, že som svoje pôvodné hodnotenie o niekoľko hviezdičiek zmenila, po rokoch.) Johnny by mohol byť film plný pekných, ale povrchných myšlienok a klišé, jeho príbeh je jednoduchý, dal by sa vyrozprávať niekoľkými vetami. Konštatujem opak, je plný ľudskosti, vrúcnosti, chýb a omylov, boja s vlastným ja. Nič z toho nie je prehnané alebo urážlivé. Otec Kaczkowski žil ako kresťan - išlo mu o lásku, pomoc a odpustenie. O vykúpenie, nie suché moralizovanie.

Povrchne spracovaný dokument! Pozerám veľa dokumentárnych filmov a niekedy narazím na také, pri ktorých si kladiem otázku, či si tvorcovia tému, ktorej sa venujú, podrobne a poctivo naštudovalii. Tento dokumentárny film sa zaoberá "Klubom 27" hudobníkov, ktorí zomreli v mladom veku. Životopis tých piatich spomenutých hudobníkov je chudobný, plochý, neúplný a viackrát sa zdá, že tí, ktorí robia rozhovor, si veci len domýšľajú. Určite sa oplatí pozrieť podrobnejší dokument o každom zvlášť (a nie takýto zovšeobecňujúci pohľad ľudí, ktorí ich ani nepoznali).

„V tejto krajine máme mýtus, že čo je dobré pre Wall Street, je dobré aj pre hlavnú ulicu. To však nikdy nebola pravda.“ Fakty, ktoré nám predkladá tento dokument, sú fakty - a s tými sa dá súhlasiť. Lenže neponúka odpovede a skutočné riešenia. Je len sumárom určitej doby vývoja ľudstva, ktoré čelí len malému presúvaniu zdrojov. Bohatí len zriedkakedy prichádzajú o svoje poklady. Možno je to zámer tvorcov, ale problém bez možného riešenia vyznieva ako výčitka.

„Muži jsou jako matrioška – kupuješ velkýho chlapa, ale uvnitř je ubrečenej kluk. Celá parta. Já vám to řeknu takle: mrtvej chlap – dobrej chlap. To je jak s komunistama.“ Ľudia sedia vo vlaku, na lokálkach bežne medzi sebou komunikujú, niekto má rezne medzi dvoma kúskami chleba, niekto vodku v termoske... Až kým nedôjde k mimoriadnej situácii. A tá ma mimoriadne bavila, bolo to ľudské, možno trochu prehnane vykresľujúce ľudské postavičky. Ale nie násilne. Každá z postáv je uveriteľne „postihnutá“ vlastnými chybami. Prekvapilo ma, že niečo podobné sa na českých dráhach naozaj stalo. Ako sa spieva v jednej JC piesni: „Na železnici, dějou se věci.“ Statočné štyri body.

František: „Můj doktor říkal, že by nemělo smysl vyhýbat se životu.“ Konečne film, ktorý ma nadchol. Po pokusoch o humor vo filmoch, keď som pred pár dňami neveriacky krútila hlavou, kam sa nám filmový vkus uberá, som narazila na tento skvost z našej dielne. Český film stále považujem za trochu „náš“, aj keď film bol natočený už po rozdelení. Toto je príbeh, pri ktorom sa oplatilo stráviť 100 minút. Film, pri ktorom sa dokážete usmievať zároveň, ako vám po tvári samovoľne steká slza. František je „iný“, ocitá sa uprostred zvláštneho milostného štvoruholníka svojej vzdialenej rodiny. Keď sa veci zvrtnú a hrozí, že na povrch vyplávajú tajomstvá, ktoré by všetkým ublížili, František sa snaží všetkých ochrániť. V tomto filme nie sú žiadne špeciálne efekty, akčné scény, sex, prehnaná komédia. Výborne obsadené, výborne napísané, film, ku ktorému sa oplatí vrátiť.

Kastingová porota (Carlovi): „Môžete uvoľniť svoj trojuholník smútku? Je to medzi vašim obočím. Trochu viac... Dobre. A otvorte ústa, aby ste vyzerali trochu prístupnejšie. Dobre, nie až tak veľmi. Trochu menej.“ Film má niekoľko svetlých momentov – satirické posolstvo, ktoré nesie, je jasné. Je postavený na tom, že spoločenský rebríček sa môže za "správnych" okolností otočiť naruby. V tomto prípade vyzdvihujem rolu Abigail. Pred očami sa vám mihajú groteskné postavičky – tento humor je však mierne znásilňujúci a nepamätám, že by som sa zasmiala. Nazvime to takto: len som sa bavila.

Ulrike Meinhofová: „Ak hodíš kameňom, je to zločin. Ak niekto hodí tisíc kameňov, je to politický čin. Ak podpáliš auto, je to zločin; ak sa podpáli sto áut, je to politické.“ Nemôžem povedať, že by som pochopila pohnútky mladých anarchistov. Miestami sa vo mne vynáral až pocit opovrhovania. Čo ma zaujalo? Film je položený na pravdivých základoch a tie sú pre moju generáciu, ktorá sa narodila niekedy „po“, navyše v období normalizácie nášho socializmu, ako niečo neuveriteľné. Toto sa dialo vo vysnívanom Západnom Nemecku? Tu niekde sú začiatky terorizmu, ako sme ho zažili v neskorších rokoch? Postavy sú dobre obsadené a počas filmu máte pocit, že sa pozeráte na dokumentárny film. Inšpirácia mladých všetkými tými diktátormi vo mne budí obavy, či dnešná mládež bude schopná odolať masírovaniu mozgov vo forme dnešných nástrah.

Joanna Scanlan ako Mary Hussain mi nakoniec učarovala. Pamätala som si ju z  jediného filmu – Dievča s perlou. Tentokrát to bola iná úloha. Komorná, tichá, pokojná, veľa nerozpráva. Film je o smútku, žiarlivosti a nakoniec súcite, a to všetko s minimom dialógov. Nemáte sa do postáv vcítiť, ale nakoniec pochopiť ich konanie a postoje, nie je podmienkou, aby ste s nimi súhlasili. Dokonca mi neprekážal ani patetický záver filmu. Zrelá dráma pre zrelých dospelých.

Jobu Tupaki: „Vesmír je oveľa väčší, než si myslíte.“ Áno, súhlasím. A v tomto filme ma kompletne prevalcoval, posadil na kolotoč – farebné obrázky sa mi nestíhali mihať pred očami. Musím uznať, že nakoniec to celé dalo zmysel. Ale až úplne nakoniec, prvých 120 minút som pozerala ako vyoraná myš a trpela som. Prečo tak nízke hodnotenie, keď tento film všetci okolo milujú? Možno aj preto, že som si to „Všetko, všade...“ pozrela, keď už som vedela, koľko ocenení mu Akadémia filmu uštedrila. A to ma dosť pohoršilo. (Alebo urazilo?). Nedokázala som naskočiť na túto vlnu.