jedna_vrana

Čo tomuto príbehu vlastne vyčítať? Je o problematickom vzťahu matky a dcéry, ale všetko zmení choroba. Takže nakoniec vyčítam skoro všetko – príbeh hrá na city, ale nie je originálny, poučný ani povznášajúci. Nevedela som sa vcítiť do myslenia postáv a ich počínanie bolo nelogické, zamerané na diváka, ktorý má byť dojatý. Áno, diváka takéto filmy dojímajú. Takže konštatujem, že ide o vypočítavý scenár.

Sara Southworth: „Recenzovanie je ako sex. Riadiš sa tým, čo tam je, nie tým, čo tam nie je.“  Film má dve roviny – personál reštaurácie, ktorý tiež môžeme rozdeliť do dvoch táborov – tí, ktorí makajú na plné obrátky a snažia sa vytvoriť imidž luxusnej reštaurácie a tí, ktorí sa len tak motajú po prevádzke a robia chyby (aj z osobných dôvodov, ako je to aj v prípade Andyho Jonesa, ktorému sa rúca celý svet, najmä vlastným pričinením). Na druhej strane ctení hostia – ako správni malomeštiaci, ktorí si môžu dovoliť posedenie v drahej reštaurácii, si svoju pozíciu nadradenosti skutočne užívajú. Špeciálnymi hosťami sú televízny šéfkuchár Alastair Skye a recenzentka reštaurácií Sara Southworth. Zaujímavý nápad so zábermi jednou kamerou a na vás sa vyvalí taká dávka stresu, že sa rozhodnete nikdy viac neuvažovať ani o myšlienke na otvorenie staničného bufetu. Film so dopozerala v stave depresie.

Uhtred (Aethelstanovi): „Ak zabiješ 100 otcov, dáš 300 synom dôvod vzoprieť sa Ti.“ Po tomto filme som bola rozčarovaná, kvalita sa vôbec nepribližovala pôvodným sériám. Čiastočne sa zmenilo obsadenie hercov, nastal chaos v deji, kým si človek uvedomí, kto je kto. Zatiaľ čo v seriáli bol čas na budovanie napätia a vývoj postáv, tu je to uponáhľané, réžia je neohrabaná a rozkúskovaná. Aj Uhtredovi akoby zmizla iskra v oku. Film je síce napínavý a má nosnú myšlienku, ale mala som pocit, akoby bol natočený nasilu, vo chvíli, keď už nebolo treba nič viac dopĺňať.

Neviem posúdiť, či fakty v seriáli sú pravdivé, pred týmto seriálom som sa veľmi o záležitosti Blízkeho východu nezaujímala. Atmosféra je však aj v štvrtej sérii napätá, možno menej akcie a viac vzťahových záležitostí. To však  neubralo na pocite, že ma izraelsko-palestínsky konflikt zaujal a moja myseľ a oči museli spracovávať atmosféru, v akej tam ľudia žijú. Smrť a zúfalstvo na dennom poriadku. Zaujali ma scény v Bruseli - polícia so zviazanými rukami, pretože máme ľudskoprávne organizácie a nemôžeme proti sebe poštvať imáma. Gabi: "Věřil bys tomu? Celá Gaza nacpaná do deseti paneláků!"

Richard Winters: "Kapitán Sobel, zdravíme hodnosť, nie človeka." Výborný seriál, od hereckého obsadenia, po prácu kameramanov, tvorcov kulís, napínavé od prvej minúty. Seriál z bojov po dni D by mal mať pozretý každý nadšenec histórie a premietať sa žiakom na hodinách dejepisu. Zábery sú totiž také autentické, že má človek čo robiť, aby spracoval videné. Okrem oslobodenia koncentračného tábora (aj keď je to jedna z najdojímavejších častí a rozumiem, prečo bola téma zahrnutá do príbehu) sa autori držali faktov.

Peter Sutherland (Gabriel Basso) dáva seriálu pocit uveriteľnosti, úloha agenta mu dobre pasuje. On, ako postava, dáva zmysel aj v situáciách, ktoré už taký zmysel nedávajú. (Prísne tajné sa rieši v kaviarňach, herci po streľbe a výbuchoch nemajú ani rozstrapatenú ofinu, neuveriteľná postava Rose Larkin...) Problémom je deravý scenár - príliš veľa akcie na úkor poriadku vo faktoch a prehľadnosti deja.

Komorný príbeh zo studeného Fínska, ktorý rozohreje srdce diváka. Dej sa odvíja pozvoľna, atmosféra je podčiarknutá hudbou, pomalou kamerou, strohými dialógmi. To všetko dáva filmu prirodzenú jednoduchosť. Okrem ústrednej myšlienky, ktorou je kúpa obrazu, film odkazuje na témy z bežného života človeka - starnutie, finančné problémy, láska a nenávisť, hľadanie šťastia i chvíle zúfalstva, životné hodnoty, ktoré si človek vytvára a ľútosť nad spôsobenými škodami.

Jura Baran: „Nezabiješ. Desatero máme stejné. A co kat? Slušný člověk, který jenom dělá svoji práci. Dostane se do nebe?“ Páter Flora: „Špatnému člověku lidská spravedlnost. Ano.“ Jura: „Sám tomu nevěříte.“ Film je postavený na charakterových postavách, od hlavných – v podaní poľských hercov, pokračujúc skvelým Bartoškom v úlohe kňaza, ale silné boli aj zasadnutia dedinských kmeťov, každá vráska na ich tvárach podčiarkovala ťažobu situácie. Ako sa čoskoro ukáže, aj oni majú svoj podiel viny. Napriek tomu sú pripravení „hodiť kameňom“. Lenže hľadajú niekoho, kto by hodil za nich. Ten, ktorý je bez viny, dostane túto úlohu, z ktorej nemôže cúvnuť. Mne osobne tento film nepripadal westernový, najviac mi pripomínal maďarský film „Piata pečať“, aj keď tu nie je kladený taký dôraz na vzájomné dialógy a psychologický rozbor jednotlivých postáv.

„Už som vedel, že ak život zistí, že nemá spôsob, ako ti podraziť nohy, dá ti bicykel bez bŕzd, aby ti zlomil kosti.“ Príbeh je zaujímavý, dojímavý – či už vnímame stranu trpiacich rodičov alebo minulosť novinárky, ktorá prešla svojim osobným peklom. Dokonca aj dôvody, prečo došlo k Amayinmu únosu sú uveriteľné. Hoci konštatujem, že divák nemá šancu odhaliť podľa predošlých indícií, ako a prečo sa to stalo. To nám odhalia až posledné dva diely. (Pozor, asi niečo prezradím.) Neviem, či ako divák viac súdiť náhradnú matku, ktorá koná na základe inštinktu, či skôr jej manžela, ktorý je pre uspokojenie svojej ženy ochotný prekročiť hranice základných ľudských pravidiel. Jednoducho: Dieťa nepokradneš. Hrozné a zároveň trochu plytké.

Štepán: „Já jsem rozvinutý jak německý průmysl, do...“ Áno, veľa, veľa vulgarizmov. A áno, za normálnych okolností by som nedala viac ako tri hviezdičky. Lenže ja som si „sKORO NA mizině“ pozrela až v roku 2023. A musela som sa pocitovo vrátiť do toho šialeného korona – obdobia, keď sme sedeli doma za zatiahnutými žalúziami a čakali, čo nás vlastne čaká. V tom čase by som určite divadlu Mír poslala nejaké peniaze na účet. Takže konštatujem, že hoci to bola trochu prízemná zábava, presne vystihovala toto obdobie. Snáď ho už nezažijeme! Českí chlapci, toto sa vám podarilo.