jedna_vrana

"Teraz som sa stal Smrťou. Ničiteľom svetov." Film, ktorému neviem vyčítať nič. Len pridávam upozornenie, že chce pozorného  sústredeného diváka a doma ho čaká doštudovanie faktov  (napr. že atómy tvoria z 99 % "prázdny priestor") a historických postáv. Mená svetoznámych fyzikov Niels Bohr, Werner Heisenberg, Enrico Fermi, Lewis Strauss si zo školy len matne pamätám.. Áno, naozaj, po filme kino stíchlo, aj tá partia pubertiakov, ktorá si priniesla pukance a počas prvej polhodiny pravidelne riešili svoje mobily, sa upokojila a sústredila. Možno tento film nie je len o Robertovi Oppenheimerovi, ale o nás, o ľudstve, ako takom. Koľkokrát sme sa už hrali s ohňom a spôsobili požiar? Možno nie globálny, ale podpálili sme pôdu pod sebou a mosty medzi nami.

"Pokud bude bouřka, zkus se neposrat." Je to také absurdné, až ma to bavilo. Vyjadrenie rôznych pocitov a postojov medzi členmi rodiny: vzťah otec – syn – matka, už len tento príbeh bol na zamyslenie. Ďalšia rovina bola o vzťahoch šéf podniku – zamestnanci. Tretia rovina sa niesla v úvahách o hľadaní šťastia v živote (bezdomovec, vzťah k prírode...) Zaujímavé a netradičné spracovanie s dobrým hereckým obsadením.

Adele: „Pri všetkých tých diskusiách o častiach tela a hormónoch sa zabúda na to, aké to je. Existuje aj iný druh hladu. Hlad po ľudskom dotyku. Túžba. Nikto vám nedokáže povedať, aký je to pocit. Túžba.“ Neopíšem lepšie pocity z tohto filmu, ako romanticko – psychologická dráma. To býva v mojom prípade často krok vedľa. Aj preto neznášam Titanic (ale už sme si Kate Winslet vzájomne odpustili a ja som časom jej herectvo vzala na milosť). Prečo? Lebo... Mám v živote priveľa romantiky? (Kde sa tu dáva rehotajúci sa smajlík?) Nie. Bude to tým, že pre mňa sú tieto príbehy predvídateľné a nedokážu ma dojať. Sympatické herecké obsadenie, celkom dobrý príbeh, nikoho tento film neurazí.

Emil: „Zjistil jsem i řadu dalších věcí. Všichni šukají, lžou, kradou, přehání, dramatizují a ohýbají si pravdu.“ Otec: „Peklo jsou Ti druzí.“ Emil: „To mi teď taky došlo po tom všem. Je to jen strašně těžký...“ Otec: „Jak myslíš, že se cítí Bůh?“ Emil: „Ten je asi zvyklej.“ Kto sa s ohňom hrá, popáli sa. Vzťahová dráma, ktorá umožní nielen vďaka skrytým kamerám odhaliť jadro orecha. A to občas býva červivé, napriek lákavej škrupine. Film je zostrihaný tak, že kamerové zábery sú jemne rozpixelované, aby sme aj my, menej vnímaví, vedeli odlíšiť záznam od reality. Vyššie hodnotím filmy, ktoré ma prekvapia – a to je tento snímok, prekvapil ma svojim úvodom, jadrom i záverom.

Filmy zo Slovenska, ktoré ma oslovili, pobavili, zaujali, by sa dali rýchlo spočítať. Od filmu Invalid som ako divák dostala viac, ako som čakala. Atmosféra 90-tych rokov, ktorú si moja generácia dobre pamätá a bola ukázaná väčšinou vo filmoch, ktoré sa zaoberajú politickým pozadím a mafiánskymi praktikami. Tu je opísaná tak, ako si ju vybavujeme – autentické hudobné skladby, videopožičovne, šuštiakoví mafiáni a všemocní strýkovia s konexiami. Celkom nekorektne sa v Invalidovi navážajú do „cigánskej“ otázky, ako ju nazval sám predstaviteľ Gaba – Zdeněk Godla. Ale je to ten tip humoru, ktorý občas hladká. Napr. výchovné metódy Gabovej sestry Aničky: „Ten dekel pôjdete vrátiť! A všetci traja ste bez večere!“ „Však je tma.“ „Vieš kde je tma? Vieš kde je tma? V base!“ Niekomu by mohol prekážať slovník postáv, ale tu to pôsobí autenticky a neprehnane. Zdeňek, Gregor aj obsadenie vedľajších postáv je podarené. Dej je vystavený tak, že odsýpa až príliš rýchlo. Myslím, že sme dostali film, ktorého hlášky budú o chvíľu ľudovieť, ako za starých čias. Takže my predsa dokážeme natočiť komédiu? P.S. Všimli ste si narážku na Švejka?

Na tomto filme mi silno prekážali dve veci. Miloš Kopecký pôsobil ako šašo, bol ukričaný a chaotický. Mám ho oveľa radšej v jeho neskorších úlohách, aj komédiách, kde už bol vyzretejší herec. (Ako som sa dočítala, toto bola jeho prvá hlavná úloha a asi sa v nej chcel poriadne predviesť.) Druhý fakt je predstava budúcnosti – rok 508 po Sputniku vyzeral ako komunistický raj. Aj to má logické vysvetlenie, inak by súdruhovia v roku 1961 tento film nedovolili. Zhrnuté – nebavila som sa.

Film o odvahe, slobode slova, skorumpovanosti a hlavne o tom, ako pravda málo zaváži, ak je zomletá ideológiou a nedostatkom úcty k životu jednotlivca – malého bezvýznamného človeka, ktorý sa pokúša brániť klamstvám tohto sveta. Film by mohol byť paralelou ku mnohým ďalším známym aj neznámym príbehom, ktoré by mohli písať ľudia a mnoho nespravodlivostí sa deje aj v našich končinách. Nielen v afrických, vojnou zmietaných diktatúrach, do ktorých poriadne nevidíme a za ktorými sa naozaj môžu ukrývať záujmy demokratických krajín. Veď ide o zisky, nemalé zisky. Gustaf Skarsgård a Matias Varela boli vo svojich úlohách uveriteľní.

Jack Kowalski, otec: „Rodina se buduje s láskou. S upřímností. S důvěrou. Jako rodič ese snažíme dát svým dětem maximum. Všechno děláme pro ně. A to sme s Beatou dělali.“ Neuveriteľný príbeh, celý čas som si kládla otázku, čo z toho štát má, že odoberá deti rodičom? Asi som našla odpoveď. Systém sociálnej starostlivosti nezastrešuje v tomto prípade štát, ale súkromná organizácia. A ona je za svoju činnosť platená. Pri počúvaní výpovedí Sally Smith som sa pýtala sama seba, či dokument nie je fikcia a nebol sfilmovaný podľa knihy Johna Grishama: Misery nechce zomrieť. Hodila by sa do nejakého hororu! Každý rodič si kládol otázku: Prečo?

Watson: (pohoršený bučaním na princa z Walesu v divadelnej sále) „Je to strašná hanba!“ Holmes: „Naopak. Dávam prednosť zlým mravom v divadle pred aktívnym násilím na ulici.“ Príbeh Jacka Rozparovača je notoricky známy, v tomto prípade je obzvlášnením filmu postava Holmesa, ktorej sa výborne zhostil Christopher Plummer. Prostredie Londýna je správne desivé, hmlisté, zákutia plné krčiem a prostitútok vystihujú atmosféru. Mínusom pre mňa boli dialógy, bolo to rýchle a strácala som sa v známom deji.

Je ťažké vyjadriť slovami pocity – ste na hrane niečoho, čo by sa dalo nazvať aj limonádou, na druhej strane je to film, ktorý vo vás vzbudí silné emócie. Všetky postavy majú rôznofarebný charakter, či už hlavný hrdina Niklas, jeho mama, spolužiak Peter. Dokonca nastane chvíľa, keď súcitíte s Annelle. Mladý Gustaf Skarsgård sa zhostil svojej úlohy sympaticky a vlastne vďaka výkonu hercov tento bizarný nápad nepôsobí gýčovo. Prosím vás, kto prekladal názov do češtiny? Mal by prestať používať autokorektor jazyka. Hrozné.