Anderton

To, čo začne ako klasický športový film, sa postupom času začne premieňať na vzťahovú drámu. Pričom pod pojmom vzťah si v tomto prípade môžeme predstavovať všeličo a aj to všeličo tu nájdeme. Veľmi citlivo nakrútená osobnostná dráma a o jednej peknej talentovanej športovkyni, ktorá si hľadá svoje miesto vo svete, predovšetkým medzi dospelými, ktorí majú od nej isté očakávania a kolektívom rovesníkov, ktorí jej výkonnostne nestačia. Osamelosť Lyz tak sprevádza zrejme už odmalička, túžba po náhrade otcovskej autority, túžba po láske a akceptovaní kamarátov je veľká. Kam to bude smerovať? Zabudnite na vyšľapané cestičky športových drám, Slalom je vo svojej podstate iný žáner.

Ralph je skvelá postavička, ktorá dostáva poväčšinou iba cameá, pričom ich vždy využije na sto percent. Jeho handicap ale v Springfielde nie je až tak neobvyklý, blbý je tu kadekto. No a čo čert nechcel, Bart má zrazu od mamy nakázané sa s touto školskou "nulou" kamarátiť. Čo najskôr vyzerá ako predstava pekla na Zemi, sa najmä vďaka tomu, kto je Ralphov otec, stáva pomerne slušným dobrodružstvom. No a čerešničkou na torte je záverečná prekvapivá pointa, po ktorej sa už na tohto chlapca nikdy nebudete pozerať rovnako.

Tak a už za desaťročia máme túto kauzu filmársky sprostredkovanú z každej strany, čo je rozhodne len a len dobre. Inými slovami by nebolo vôbec od veci si pozrieť Všetkých prezidentových mužov, The Post, Nixona a nakoniec aj tento film na jeden záťah, aby bol zážitok intenzívnejší a informačne čo najbohatší. A možno som na niektoré snímky zabudol, samozrejme môžete doplniť aj o Forresta Gumpa, ak chcete. Mark Felt je fajn politický thriller, kde by sa ale dal prirovnať jeho distribučný názov k niečomu podobnému, ak by sa napríklad Obvyklí podozriví u nás volali Páchateľ, ktorý oblbol vyšetrovateľa. Len si treba vopred uvedomiť, že ak ste presvedčený obhajca amerických inštitúcií a americkej demokracie vo všeobecnosti, tak tento film môže zásadne nalomiť váš svetonázor.

Väčšina epizódy sa nesie skôr vo vlažnom tempe, ale slabšie chvíľky vynahrádza Homer a do svojho sveta zapája aj chudáka Barta, ktorý tak nevie, aká budúcnosť ho čaká. Našťastie, pretože genetika sa oklamať nedá. Ale potom príde záver, ktorý patrí k vrcholom seriálu, muži vs. ženy z rodu Simpsonovcov. Kto to mohol tušiť, že v najbližších troch mestách ma Homer toľko príbuzných. Ak to bola metafora toho, koľko Homerov je v skutočnosti v celej Amerike, tak je skutočne vydarená.

Bart nikdy nevyzeral tak dobre s tými nalepenými vecičkami na tvári a nevedel som, že Springfield je tak obrovské mesto. Ale aj tak každá cesta v ňom vedie k Očkovi.

Homer ide z extrému do extrému, raz sa kvôli home officu stal najobéznejším zamestnancom elektrárne, tentokrát kvôli synovmu obdivu začne makať v posilovni. Ale to nie je všetko, s pomocou zázračnej tyčinky by nemal mať problém ani s horou smrti, ktorá stojí vedľa hory smrti 2 a tá je vyššia ako hora smrti 3. Len je otázne, či kocky na bruchu sú zaujímavejšie ako Homerove triky s pivom na gauči.

Konečne som pochopil význam textu Pride in the name of love... a pochopil ho nadosmrti aj Homer. Ten je ale tentokrát obzvlášť aktívny, nie ako minule s tou lenivou opicou. Čo s mestským odpadom? Homer vymyslí plán, ktorý príliš nefunguje, a tak vymyslí ďalší plán, ktorý na prvý pohľad funguje lepšie, ale nakoniec je to to najhoršie, čo kedy tento bezpečnostný technik vymyslel. Najviac to ale zlízne Adam Clayton, oceňujem jeho nadhľad a že si takto dokázal zo seba vystreliť. Nakoniec si ale to pivo u Očka dal.

Áno, aj Bart má nejaký talent, o čom sme sa už presvedčili, ale tentokrát ide o talent veľkého kalibru... Bart sa stáva hviezdou detských televíznych správ, pretože má, pozor, šarm. O tom Líza príliš nepočula, ale keby sa začali spoločne pred televíznymi obrazovkami vhodne dopĺňať, mohlo by z toho niečo byť. Ak by samozrejme nebol väčší dopyt po ďalšej animovanej blbosti. Najviac si ale pre seba ukradne Willie, i keď vám ho bude ľúto.

Michael Keaton je v drsnom ambicióznom áčkovom thrilleri, Dylan O´Brien vo filme pre teenagerov o metaforickej dôležitosti osobnostného rastu v tvrdom kapitalizme, Taylor Kitsch v béčkovom akčňáku, kde treba všetko a všetkých postrieľať, pretože pomsta. Spolu to príliš neladí, navyše je násilie tak tupé, až to fyzicky bolí. Každý musí byť zastrelený, vrátane krásnych žien, aby sme videli, zač je toho loket pôsobiť v tejto branži. A svetonázor tvorcov tak bije do očí, až to, zase, len a len bolí. Irán proti všetkým, už len všade hodiť atómku, len poznámka o státisícoch mŕtvych v Iraku akoby filmu podrážala nohy. Ak mal byť týmto spôsobom ambivalentný, tak je skôr len zmätočný a nesúrodý. Ale ako remeslo je to slušné, celkom to šľape a je to svojim spôsobom aj podarené guilty pleasure. Len to určite nebol nikoho zámer, i keď pri ultra drsnom Keatonovi mám pochybnosti, či si z toho celého nerobil prdel.

Solídny thriller s hutným myšlienkovým podkladom, ktorý ale nikoho neprekvapí ani nešokuje. Prvá polovica pôsobí priamočiaro a zachytí sa pod kožu, tá druhá odhalí ďalší dejový prvok, ktorý všetkému nakoniec dá nový zmysel, ale opäť sa tu o prekvapeniach hovoriť nedá. Je to svižne nakrútené, takpovediac pre každého a zložité finančné machinácie nám sú vysvetlené bez ďalších otvorených otázok. No a pokiaľ sa čudujete, prečo sa podobná udalosť neopakuje každý tretí deň, tak odpoveďou bude asi malá pravdepodobnosť prevedenia takejto akcie.