Anderton

Veľmi roztomilý krátkometrážny animák, ktorý by si zaslúžil možno aj vďaka šikovnému názvu a originálnej animácii postavičiek nejaký večerníčkový seriál.

Slovenská animovaná verzia hororu Kocka. Či skôr jeho alternatívna expozícia. Struss sa u nej asi dosť inšpiroval, ale tak prečo nie.

Dosť možno ten najlepší animovaný film z tvorby na VŠMU, aký som doteraz videl. Prešpekulované puzzle, ktoré vás v každom ďalšom okamihu znovu a znovu prekvapí. Dalo sa možno na scenári ešte trošku viac popracovať, ale aj v divákovej túžbe vidieť dielko znova a dať si to lepšie dohromady sa ukrýva víťazstvo tvorcu. Obsah dopĺňa veľmi príjemná, farebne sýta animácia.

Aj po 15 rokoch by toto veľmi milé retro dielko patrilo k špičke animovanej tvorby medzi študentami VŠMU. Po zhliadnutí sa ale už nikdy nebudete na svoje boty pozerať tak ako doteraz...

Toto je práve študentský animák, ktorému by slušela kľudnejšia a možno aj farebnejšia animácia. Téma zaujímavé, trochu morbídne, ale veď práve o tom to je, že čo sa nedá nakrútiť so živými hercami v reálnom prostredí, tak na to je animovaný film. Ak máte siamske dvojča, tak si môžete vždy zaboxovať a keď sa zadarí vám, tiež si zašuká aj brat a keď naopak, tak zase vy. No všetko má svoje výhody aj nevýhody...

Réžia: Vanda Raýmanová. Nie každý študentský animák má na pohľad tak príjemnú animáciu plus sa tu celkom popracovalo aj na scenári.

Mozaika s predvídateľnými dejovými líniami a vopred odhadnuteľnými stretávacími bodmi. Na druhú stranu Nellis celkom prekvapila relatívne odvážnou formou akejsi intímnej telesnosti, ktorá k tejto téme patrí a jednotlivé osudy tak pôsobia celkom uveriteľne a postavy ako skutoční ľudia. Jeden chce mať decko a nemôže, ďalší nechce a je v tom, iný je zas už v rokoch a tak ďalej, a tak podobne. Ale veď o takýchto životných paradoxoch mozaiky občas sú a vždy budú a sem tam ma celkom poteší, keď na ne narazím aj v "našej" kinematografii. Všeobecný hate ide s odstupom času tentokrát mimo mňa.

Malá Razieh by svojimi tak trochu rozmaznanými požiadavkami niektorých ľudí priviedla do šialenstva, lenže malá herečka je tak roztomilé dievčatko, že by ste kvôli nej aj predali celý barák, len aby ste jej kúpili napríklad koňa. A ona chce len zlatú rybku, čo na tom, že rybičky majú aj u seba v rybníčku. Film tým, že sa odohráva v reálnom čase a malej a jej bráchovi stavia do cesty prekážky, dokáže byť aj celkom slušne napínavý. A pod týmto povrchom máme aj nejakú tu zbierku iránskych charakterov, ktoré môžeme vnímať aj ako postavy iných generácií, akou je malá Razieh, pričom tieto konfrontácie vnímame očami decka, aj keď sme buď vo veku vojaka alebo krajčíra.

Svoje roky mladosti, plné relatívnej bezstarostnosti si značne idealizujeme a chceli by sme sa do nich vrátiť. Ak tak činíme formou nakrútenia filmu, ten potom môže vyzerať ako rozprávka z Tisíc a jednej noci. Azadiho svet tak vyzerá akoby sa nachádzal mimo času. Môžeme porovnávať aj so spomínaným Amarcordom, vzhľadom na exotické prostredie a v podstate aj téme a rozprávania v retrospektíve a priznanej naivite aj s nedávnym Kuraťom na slivkách a vďaka láske k miestnemu kinu aj k Biu Raj. Len je škoda, že sem vyberá tie najotrepanejšie filmové klasiky a herecké výkony nepatria medzi tie najprofesionálnejšie, čo ale zase zapadá do tej nostalgickej naivity.

Podľa môjho názoru jeden z vôbec najlepších experimentálnych filmov všetkých čias. Zrkadlový obraz (podobný ako u Vertova) obmieňajúcej sa mizanscény vám narobí poriadny zmätok v priestorovej orientácii a možno vám ani nedôjde, že ide o zábery prepustenia Ala Caponeho na slobodu. Preto ten názov, ale ten tu má viacero významov. Pozor na dĺžku, po piatich minútach sa vám už bude riadne točiť hlava.