Anderton

Bla bla bla bla ideme do Číny, bla bla bla bla ideme do Indonézie, bla bla bla bla ideme do Malajzie. Viac k pocitom z filmu bohužiaľ napísať nedokážem.

Experimentálna jednozáberovka z jedného bytu o ľuďoch, ktorí majú čo povedať k prípadu Aničky-Barborky, pri ktorom sme zistili, že Česi v blbosti za Slovákmi vôbec nezaostávajú. Neviem, nakoľko je prípad 34 ročnej ženy, vydávajúcej sa za 14 ročné dievča na Slovensku známy, ale myslím, že v tej dobe sme tu mali ešte Novu v ponuke kábeloviek. Bohužiaľ obaja protagonisti toho príliš zrozumiteľného a zmysluplného v jednej miestnosti nepovedia. Muž, ktorý Annu poznal neustále opakuje "Já nevím", jeho ženský proťajšok sa neustále udivuje nad tými istými vecami. Škoda, že Janeček nedostal možnosť nakrútiť o celej veci plnohodnotný dokument.

Autori predlohy tu sú cítiť v každom zábere, minimálne v tom zmysle, ak si Škaredé labute porovnáme so Stalkerom a jeho filmovou rečou a samozrejme aj s témami a nadprirodzenými schopnosťami deciek. Taktiež je inštinktívne cítiť, že sa do filmu nepodarilo dostať asi všetko, čo bolo potrebné, ale snaha bola asi vysoká a to sa cení. Lopušanskij dokazuje, že aj temné sci-fi z budúcnosti sa dá nakrútiť bez vizuálnych efektov a dosiahnuť rovnaký depresívny efekt ako s trikmi a monumentálnou výpravou. Na navodenie celkovej atmosféry stačí úvodná jazda vlakom, možno odkazujúca na Bergmanove Mlčanie, možno nie.

Ako to napísať najvýstižnejšie....Jadro 2. Už dlho neboleli dialógy tak, ako pri Geostorme, čo je v ostrom kontraste s fajn vizuálnou zložkou a odsýpajúcim dejom. Nad množstvom klišé sa pomaly začnete zabávať, len bohužiaľ cítiť, že ich Devlin nepovažuje za ironickú hru, ale za neoddeliteľnú súčasť katastrofického žánru. Keď prídete na to, o čo v skutočnosti ide, začnete sa nad scenárom zabávať ešte viac. A keď máte countdown na záchranu sveta cca 10 minút a vy sa z toho 5 minút vybavujete s bratom, nepomôže ani chytanie sa za hlavu, musíte sa ísť po filme ožrať.

Bezpochyby jedna z najvydarenejších adaptácií Kingovej tvorby. Gilroyov scenár nemá chybu (aspoň bez znalosti predlohy), rovnako ako herecké výkony. Perfektne premyslený a zrealizovaný strih, prechody medzi minulosťou a prítomnosťou ma pri sledovaní bavili as najviac. Trochu škoda, že Hackford to celé mohol dotiahnuť ešte viac do umenia, nakoniec ale ostal do istej miery zakliesnený v Hollywoode.

Film z roku 2005 pôsobí po vyše dekáde už akosi rozpačito. Je to škoda, keďže niektoré najlepšie drsné krimi zo starej francúzskej školy 70. rokov, na ktoré sa chcú Vrahovia tak trochu podobať, zostarli o niečo menej. Film s tak prvoplánovou drsnosťou a coolovosťou totiž sám sebe uberá nadčasový potenciál. Osobne neviem ako fungoval v roku 2005, keďže som ho vtedy nevidel, ale asi to nebolo nikdy kino pre každého. Veci nepomáhajú ani divné postsynchrony (aspoň som ten dojem z otvárania úst získal). Každopádne je Ssvobodove dielo aspoň odvážne, ale snaha o epiku stroskotáva na viacerých frontoch. Osobne mi napríklad chýbalo detailnejšie spracovanie policajného vyšetrovania a tak aj poriadneho protivníka hlavnej postavy. Bohvie, čo všetko by napravil dlhší DC.

Tak za 9 dní sa dá toho stihnúť skutočne veľa, ak sa chce. Či už ste kráľ alebo kráľovná, alebo politický intrigán. Dnes to všetko bohvie prečo ide podstatne zdĺhavejšie. Lady Jane je síce na jednej strane značne romantický film, na tej druhej ale oplýva akousi chladnou a depresívnou atmosférou, čo súvisí aj s tým, že tvorcovia predpokladajú u cieľového diváka aspoň minimálnu znalosť dejín a záver tak nie je spoiler. Film pre fanúšikov anglických dvorných intríg v štýle Kráľovny Alžbety, ale predsa len iný, svojský a aj napriek dĺžke ucelený a pohlcujúci.

Tomuto filmu som sa dlhšie vyhýbal preto, lebo som sa obával vykrádačky už zmieňovaného Slova, pričom tvorcovia asi usúdili, že ten film videlo málo európanov, tak si to môžu dovoliť. Našťastie som sa mýlil, i keď tých styčných prvkov je vrátane námetu viac. Lenže Uplní cudzinci si s divákom hrajú omnoho chytrejšie, ako by sa na prvý pohľad zdalo, najmä ak si začnete po čase hovoriť, že predsa v jeden večer vám nebudú všetci vyvolávať a všetci písať. Ono sa to nakoniec elegantne vyrieši, ale chce to buď si o tom niekde prečítať, alebo nad tým dlhšie premýšľať, alebo ste génius a hneď vám to bude jasné.

Vkusne nakrútený náhľad na našeho tretieho sveta, pri ktorom sa tvárime, že buď neexistuje, alebo že sa jeho problémy nedajú vyriešiť, pretože si myslíme, že to nie je vzhľadom na náturu jeho obyvateľov možné. Pričom by možno stačilo iba viac dokumentov typu Ťažká duša. Tá sa venuje rómskym žalostným piesňam a príbehom troch mladých chlapcov a ich rodín s hudbou spojených. Čo vám môže uviaznuť najviac v pamäti? Tak napríklad citáty ako "Gadžovia nehrajú s citom" (myslené sú hudobné nástroje), "Chlapom sa staneš vtedy, keď budeš pracovať" alebo "Ježiš, zbav nás chudoby". Dokument je aj formálne premyslený, ako už osvetľuje text distribútora a sedem kapitol zabezpečuje filmu vyvážený rytmus.

Bohužiaľ toto je ten typ animácie, ktorý mi pripadá veľmi nepríjemný na sledovanie. Zaujme kombinácia živých hercov a reality s fantasy fikciou, len tá mala ohúriť kvalitou spracovania, čo sa nestalo.