Anderton

Regis Wargnier je taký francúzsky David Lean. Že bol jeho hlavným režisérskym vzorom, na to by som vsadil DVD Doktora Živaga. Veľká láska, milostný trojuholník, umne vykreslená atmosféra krajiny, v ktorej sa dej odohráva, melodramatická hudba, obetavý pohľadný manžel, proste podobný prípad ako Indočína. Štandartne akademicky natočený historický film, ktorý vzhľadom na svoju triezvu dĺžku ale nemá kedy začať nudiť a pre našinca má špeciálne body navyše. Len škoda, že ten francúzsky svet, o ktorom sa tu len hovorí, je vykresľovaný ako z inej planéty, ako svet bez problémov a ten, v ktorom sa manželia ocitli, ako svet bez nádeje na normálny život. Vyniká tým ale konflikt, takže z filmového hľadiska je to v poriadku. Pre mňa je forma filmu jasným ťahom na bránku akademicky zmýšľajúcich divákov. Oleg Menšikov bude v Rusku asi veľký sexuálny symbol. 70%.

Americký nezávislý film 90tych rokov sa niesol v duchu o mladých a pre mladých. Aspoň ja mám z toho množstva, ktoré nám ponúkla v priebehu rokov čt2, taký pocit. Američania takých filmov natočili snáď stovky, my sme tu mali iba Samotárov. Raz Vás takýto filmík zasiahne viac, inokedy menej, málokedy ale sklame. Bohužiaľ ak sa húli, tak tu to mal najviac zmáknuté Kevin Smith a čo sa týka vzťahov, tak s tými si zas najlepšie poradil popri ňom ešte Crowe. Chýba výraznejšia dramatická zápletka, hrdinovia sa schádzajú a rozchádzajú, hádajú a udobrujú a aby to nabralo spád, tak dôjde aj na tragédiu. Je to príjemné, Brody bol za mladi fešák a sympaťák, rieši sa tu nenásilne rasizmus a nekončí to tak, ako si po pol hodine budete myslieť. Mne to k letnej spokojnosti pred večernou telkou stačilo.

Som absolútny ekonomický laik, takže som častokrát nechápal, čo kto práve na koho kuje a ako to v reále funguje, čo je ale dobre, v opačnom prípade by bol totiž Wall street zbytočne zjednodušujúci aj pre tých nechápavejších. Zjednodušujúci určite je, je ale aj pútavý, ako tak reflektuje vznik ekonomickej krízy, neparazituje na pôvodnom filme, neobracia oproti nemu karty úplne naruby a má v dnešnej dobe svoj význam. Šajovi hlavná úloha skvele sadla, jedinú výraznejšiu výhradu mám proti scenáristickým piklom s Gekkom, jeho prerody sú príliš rýchle a nevierohodné. Pritom sa jeho plán v závere mohol ukázať ako dobročinný zámer voči dcére, totiž ako zarobiť z danej sumy desaťnásobok a urobiť tak megaboháčov z celej rodiny. Titulková rodinná scénka je už holá zbytočnosť a pripomenula mi zásahy štúdií do záverov filmov v zlatej dobe Hollywoodu kvôli morálnym kódexom.

Elegantní mladí francúzski šik plukovníci v bielych uniformách zachraňujú životy bezbranných mladých nežných Vietnamok a do toho nám hrá vlezlá melodramatická hudba a režisér nám ukazuje tie najkrajšie obrázky Indočíny/Vietnamu ako z prospektov cestovnej kancelárie. Popritom prebiehajú politické intrigy, prevraty a zrady. Indočína mi pripomenula podobne ladený Dom duchov, lenže emocionálne ma bohužiaľ tak nezasiahla. Možno zato môže jej dĺžka, možno je to film pre veľké plátno, možno je to film primárne pre ženy. Jedna veľmi silná sekvencia v strede mi dala nádej, že ma film vtiahne, lenže ten naďalej pokračoval vo svojom rozvláčnom, aj keď určite premyslenom tempe. Inteligentná a historicky asi precízne napísaná melodráma, lenže klamal by som, ak by som nespomenul, že som sa miestami nudil. Možno by nebol od veci rozšírený zostrih do tvaru TV seriálu, ktorý by nás oboznámil viac s politikou regiónu a prehĺbil vzťahy hrdinov.

Podľa RTVS ďalšia klasická slovenská komediálna klasika, skutočnosť je ale trochu iná. Už ani vo svojej dobe totiž Výlet po dunaji nepresvedčil divákov, ani kritiku a nemá prečo osloviť ani tých dnešných. Jeho naivita je priamo v rozpore so satirickou kritikou Statočného zlodeja, ale najhoršie je, že nefunguje dobre ako veselohra. Dej je poslabší, jedná sa skôr o komické epizódky niekoľkých postáv počas výletu do Budapešti a tak jedinou skutočnou devízou filmu je nakoniec dobová výprava a návšteva štadiónu Ferencsa Puskasa, ktorý vzbudzoval údiv. Ale zase uvidíme Lasicu bez brady a zistíme, že v šesťdesiatom druhom vyzeral Satinský lepšie ako on.

Tento film mi ukázal dve veci. Za prvé, že sa v spoločnosti od sedemdesiatych rokov nič nezmenilo, stále sa môže považovať radový zamestnanec za novodobého otroka a za druhé, že americký sen nie je až tak americký, túžba po úspechu je celosvetová a pokiaľ na to nemáte povahu, tak sa Vám úspech vyhne. Rovnako, ako Samovi. Samozrejme, že dnes si už nemusíte nechať nadávať do negrov a nechať ohmatávať riť, ale aj to je diskutabilné. Zabijem Nixona je film o hereckom výkone Seana Penna a musím uznať, že sa do tejto úlohy maximálne vžil. Je potom škoda, že jeho výkon a rovnako aj film ostali viac menej nedocenené. Americký nezávislý film s trochu temnejšou atmosférou, na akú sme zvyknutí. No a pri pohľade na Penna v baloňáku som si spomenul na starý článok v Premiere, kde by si ho vedeli predstaviť v roli v celovečernom remaku Columba.

Vy ste John McClane? Nie, Ja som John Cale. Aha, lebo ja som myslel, že ste McClane, ale v určitých momentoch ste mi skôr pripomínali Hallenbecka a ak by ste ním ostali až do konca a urobili by ste tak z vašeho filmu regulárnu buddy movie, dal by som vám na vašu vlajku o jednu hviezdu navyše. Emmerich točí pre divákov, ktorí vedia, kto je a čo natočil, takže nás poteší viacero fórikov a najmä záverečné mávanie prezidentskou vlajkou ako upomienka na Gibsonovo absolútne vážne mávanie tou americkou v Patriotovi je parádne. A ono to funguje aj emocionálne! Jordanovky, Walkman v zásuvke, nasadenie okuliarov, politické rýpanie. Len škoda, že Emmerich dal nakoniec prednosť veľkej akcii pred humorom, tej je predsa len v mainstreame viac a zbytočne naťahuje stopáž. Keď už beloch v tielku a černoch v obleku a teniskách spolu a ešte k tomu v tak komickom prostredí, ako je Biely dom, tak tie hlášky by podľa mňa mali prevážiť.

Brad Pitt tu má najmenej výraznú (rozumej sexy) partnerku, akú si z jeho filmov pamätám a asi najnudnejší výraz, aký si z jeho filmov pamätám. Preto sa mi inak vydarená Svetová vojna Z nijako zvlášť nevryje do pamäti. Tvári sa ako ambiciózne sci-fi s posolstvami, ale je iba letnou, absolútne vážne sa branou zábavou s obligátnymi klišé. Poteší stavba scenára a zopár detailov, rozhodne je osviežením, že sa hlavná akcia neodohráva v americkom veľkomeste, ale v exotickom prostredí. To potom nechápem, prečo sa Forster uchyľuje k tak brutálnej filmovej skratke, akou je cesta z lietadla do laboratórií, kde som vážne nebol schopný identifikovať, akú vzdialenosť hrdinovia v stave v akom boli prešli a aké šťastie mali, že sa lietadlo nachádzalo zrovna tam, kde sa nachádzalo. To je asi jedna z daní dlhých predprodukčných a postprodukčných prác. WWZ nie je žiaden mega film, neprináša do žánrov nič extra objavné a na mňa pôsobí tak trochu zbytočne, ale objektívne je to proste dobrý zombie film, dobrá letná zábava a proste dobrý mix všetkých hore uvedených žánrov. Ak by neboli tie očakávania zase tak zbytočne prehnané, boli by sme všetci spokojnejší.

Všetci stále slopú a chcú trtkať. O tom to celé je. Bizarné je, že medzi nimi sú aj mladý Lasica a Satinský, čo je možno dosť ťažké si predstaviť. Koncom šesdesiatych rokov bola asi aj naša spoločnosť vďaka vrcholiacemu obdobiu hippies za oceánom sexuálne otvorenejšia a tak máme možnosť v tomto príjemnom letnom filmíku sledovať nahé ženské telá a kozy v detailoch. Sladké hry sú taká pocitovka, kde je dej druhoradý a postavy Vám sympatické príliš nebudú, pretože budete mať pocit, že v zrelých chlapoch žijú stále 18 roční nezodpovední chlapci. Prostredím film pripomína Renoirov Výlet do prírody, formou je ale úplne odlišný. Našťastie Herz chápe, že hodinka úplne stačí a film zbytočne nedramatizuje a jednoducho ho včas ukončí.

Nikdy mi nešlo do hlavy, ako sa do seba mohli zalúbiť Šafránková s Trávničkom po pár letmých pohľadoch a hneď sa hrnuli do svadby. Preto nemôžem považovať za priemerný film, ktorý si z tohoto typu rozprávkového klišé robí srandu. Respektíve dáva poznať princeznej pravý život. Dej je síce priemerný a predvídateľný, zato je tu množstvo fórikov, ktoré si divák ani nemusí hneď všimnúť a pre maminy s viacerými deťmi vďaka jednej scéne môže byť film svojim sarkazmom priamo nočnou morou! Amy Adams je americká Táňa Pauhofová a nebudem snáď antinacionalista keď poviem, že je aj trochu krajšia a o niečo sympatickejšia. Škoda, že sa štúdio bálo vyhnúť CGI záveru, radšej by som si dal znova nejakú vtipnú pesničku v Central parku.