Ephemeris

Pred vyše dvadsiatimi rokmi sa ku mne dostalo CD s hudbou k tomuto filmu, ktoré v poličke nikdy nezapadlo prachom. Po projekcii sa ale takmer zdá, že ani tak nebola hudba nahratá pre film, skôr bol akoby film dorobený k hudbe. Tá je dokonalá, o filme sa to ale povedať nedá. Najziskovejší srbský film všetkých čias pôsobí naozaj dojmom tureckej telenovely, televíznej inscenácie alebo ochotníckeho divadla (námet zo začiatku 20.st. naozaj pre ochotnícke divadlo bol...). Hlavná hrdinka je na počudovanie pomerne bezduchá bábika, ktorá si je príliš vedomá svojej krásy. Jej mužský náprotivok spočiatku pôsobí ako riadny mantinel, potom je to už lepšie. Pobavil český kapelmajster František, ktorý má zrejme dokazovať, že balkánska dychovka má rakúsko-uhorský pôvod. Dávam vysoké hodnotenie, predsa len muzika, južné Srbsko tesne po vypudení Turkov, krásne kostýmy, architektúra, taká tá všeobecná pohoda a miestne nárečie (Lele!), inak to nejde.

Toto sa ešte asi ani nestalo, že by som v priebehu sledovania filmu zmenila jeho hodnotenie z upotených a trápnych dvoch hviezd (objektívne, prvá tretina si ani viac nezaslúži) až na finálnu plnú paľbu. A to ešte s následnou úvahou, či film nezaradiť do osobnej NAJ 10. Táto kanadská maliarka mi bola predtým úplne neznáma, teraz mi už jej najznámejší obraz Tri mačky zdobí pozadie počítačovej obrazovky. Čert to ber, možno je to fakt na úrovní mazaníc 5-ročného decka! Ale zároveň to v sebe má čosi, hm, čosi. Nesie to v sebe silnú pozitívnu kompenzáciu za to slzavé údolie, ktorým bol autorkin život.

Vo svojej podstate úplná šialenosť, ktorá však nemá ďaleko od geniality (napr. scéna rande s hluchonemým mužom). Hrdinku z ortodoxnej židovskej komunity tesne pred svadbou nechá snúbenec, ona však termín svadby nezruší a spoľahne sa na Všemohúceho, že jej nejakého ženícha dohodí. Na výčitky okolia, že je zahľadená len do seba, odpovedá vetou „svet bol stvorený pre mňa“. To bude isto nejaká múdrosť z Talmudu a pre budúcnosť si ju tu odkladám...