boogieman

Dlho som mal z Rosenblattových filmov trochu zvláštny pocit, a nevedel som presne pomenovať v čom spočíva. Asi ide o to, že občas pôsobia tak strašne banálne aj napriek komplexným témam. A to asi po každej stránke - od členenia do menších celkov, ktoré filmom dodávajú až didaktickú štruktúru, cez síce pekné a silné jednotlivé obrazy, ktoré sa k rozoberanému materiálu aj hodia, ale postrádajú nejaké unikátne nápady vytvorené pomocou nápaditej montáže - v podstate sú tie obrazy závislé na textoch bez ktorých príliš nefungujú. Potom je tu občas dojem, že samotné filmy tlačia až príliš na pílu v emocionálnom smere - viď napríklad poznámka o smrti blízkeho člena rodiny počas natáčania tohto filmu, ktorá bola viacmenej ireleventná, alebo mohla fungovať iba v rámci kontextu blízkej rodiny režiséra. A aj samotné texty doprevádzajúce tieto filmy nedisponujú skutočnou hĺbkou natoľko, aby dokázali vnímavého inteligentného diváka obohatiť v zásadnom zmysle. Literárne a dramaturgické kvality režisérových filmov tak málokedy prekročia hranicu nadpriemernosti. Napriek tomu sú obrazy ktoré sú k textom zobrazované vhodné a nepôsobia lacno, hudba je tiež primeraná, a v budovaní atmosféry filmov režisér podľa mňa väčšinou uspeje. Najväčším plusom sú však samotné témy - keďže ide o psychologické filmy, spracovávané témy sú natoľko univerzálne, že sa musia dotknúť každého kto má trošku empatie. Kvalita samotných filmov spočíva teda aj v tom, koľko je do nich schopný divák investovať - čo platí všeobecne pre kinematografiu, ale v tomto prípade možno ešte o štipku viac ako pri klasickej naratívnej kinematografii. Na základe filmov, ktoré som od tohto tvorcu videl, musím konštatovať, že tvoria viac ako len súčet ich častí, ktoré sú neraz samé o sebe iba nadpriemerné. Ako celok však vo väčšine prípadov pôsobia ako solídne a kvalitné zamyslenia nad rôznymi psychologickými témami, ktoré síce môžu pôsobiť trochu banálne, ale fakt je, že pri témach ktoré sú tak ťažko obsiahnuteľné ide o z mojho pohľadu o hodnotné filmy, ktorým sa oplatí dať šancu. (Komentár sa dotýka predovšetkým režisérových found footage filmov).

Slušné. Vidím tam potenciál. Mal by si rozhodne pokračovať Tomáš, je pravdepodobné, že sa dopracuješ k niečomu skvelému. 3.5*.

Krásny film, ktorého najväčším plusom je ako bezstarostne a s ľahkosťou kombinuje dokumentárnu rovinou s rovinou fikčnou. Sledujeme japonského námorníka Akiru na výlete v Kube, kde v Havane stretne Marciu - miestnu členku hnutia revolúcie. Zamiluje sa do nej, ale jeho láska nie je opätovaná, a tak sa rozhodne prenasledovať ju po celej Kube. Film je nádherne nasnímaný, a má skvelú hudobnú zložku. Osudy Akiru sú poprepletané dokumentárnymi pasážami, ktoré sú však veľmi krátke a nikdy nevyrušia od samotného príbehu, alebo sú do neho prirodzene zapracované. Príbeh tematizuje nemožnosť lásky medzi hlavnými hrdinami, nakoľko Marcia je oddaná krajine a revolúcií, ktorú podľa jej slov miluje rovnako ako muža. Hoci Akiru miluje, nie je schopná s ním ostať, nakoľko jemu síce je revolúcia sympatická, no nerozumie jej v úplnosti. Film funguje na viacerých úrovniach - od historického dokumentu, až po príbeh o láske, a tematizuje témy ktoré majú čo povedať. Rozhodne sa tu dá nájsť mnoho materiálu na zamyslenie. Etnografický rozmer snímku skúmajúci kubánsku kultúru je úspešný - vidíme tu lásku k hudbe, tvrdú prácu na poliach s cukrovou trstinou, úctu k ženám na tú dobu nevídanú, i revolučný zápal jedinca v prospech spoločnosti, silné národné cítenie. To všetko v nádhernom kabáte, z ktorého sa musí radovať každý milovník filmu. Aj napriek silnej dokumentárnej stránke, film stále ostáva primárne fikčným dielom - nesúdi a nevnucuje názor - revolúciu nevyzdvihuje, ani nehaní, a nešpliecha divákovi politické postoje do tváre. Skvelé dielo, ktoré odporúčam. Okrem iného je na ňom aj vidieť, ako sa zmenila doba. A hoci to môže miestami vyzerať, že k horšiemu, netreba sa nechať pomýliť. Doba je lepšia, a mali by sme za to byť radi. 4.5*.

Nejde len o prostú "emuláciu" Jarmuschovho štýlu, tento film má vlastný charakter a režijný štýl je fascinujúci. Rozhodne nejde o esenciálne dielo - je to len slušne natočený americký nezávislý film, miestami evokujúci práve Jarmuscha. Samotný štýl je oproti iným mladým americkým filmárom napr. z hnutia mumblecore dostatočne odlišný a osviežujúci, aby film nepôsobil len ako ďalšia zo solídnych, ale mdlých Sundance drám, ktorých sa nám každý rok dostane zo tridsať. Nejde však ani o dielo, ktoré by poskytovalo niečo viac, alebo by štýlom vynikalo natoľko, aby sa dalo považovať za výnimočné. Napriek tomu si ma film získal niečím špeciálnym, a nedám naň dopustiť. Sám pre seba ho nosím v hlave a v srdci medzi dielami ktoré ma zasiahli. Rád si od syna slávneho Kena Jacobsa pozriem aj iné filmy, a teším sa na to, ako sa jeho režisérsky um s rokmi vyvinie. 4.5*.

Vizuálne nádherný film. Podvodné scény so zrkadlami sú skutočne niečo špeciálne a odtiene modrej ktoré sa tu podarilo režisérke zobraziť, lahodia oku. Sú tu zachytené mnohé podoby vody, a pracuje sa tu s ňou aj mimo obraz v zvukovej stránke, ktorá efektívnou filtráciou a použitím vhodných zvukov dotvára ilúziu (pod)vodného sveta, v dôsledku čoho film naberá zvláštne snovú/surreálnu atmosféru. 4.5*.

°Toto je avantgarda, nie tie tvoje drbnuté svetielka Clipson. Kráľovská zábava s myšlienkou. 4.5*.

Silné. Takto si predstavujem osobný film. Keby mi zomrel niekto tak blízky ako to bolo v režisérkinom prípade, asi by som išiel o hviezdičku vyššie. Som rád, že som nemusel. Posledný záber nádherný.

Možno najlepší film o základných kameňoch súčasnej americkej spoločnosti čo som videl. Dnes môže pôsobiť už troška archaicky, nakoľko má silný základ v dobe vzniku, na druhej strane sa naň dá pozerať ako na "dokument doby", a v 1966tom musel tento film zapôsobiť o to viac. Idea samotná možno nie je až taká novátorská, ale spracovanie filmu dodáva na sile - obzvlášť by som v tomto prípade pochválil strih a voľbu hudby - tieto dve zložky dodávajú filmu skvelú dynamiku. V podstate ide o jednoduchý príbeh mladého černošského chlapca, ktorý je konfrontovaný so svetom konzumu, ukradne galón mlieka a je stíhaný políciou. Téma je očividná - dominancia reklamy a konzumu vo svete. Okrajovo sa film dotýka aj rasových problémov. Hodnotný film aj v dnešnej dobe. 4.5*.

Nepochybujem o tom, že bez znalosti Shakespeara tento film stráca na sile. Pre našinca ktorý neovláda španielčinu, ide obzvlášť v prvých minútach o text heavy film so zložitým jazykom Shakespearových diel, a je ľahké stratiť sa - o to ťažšie sa venovať aj titulkom, aj dianiu na obrazovke. Po pár minútach sa však v tejto oblasti povolí a rozvinie sa nám príjemný film o vzťahoch, ktorý v krátkej minutáži predkladá množstvo drobných detailov, ktoré sú nepochybne známkami sebavedomého režiséra s víziou. 65 minút ubehne ako voda a sú tu minimálne dve skvelé scény pri ktorých som sa prichytil nadšený. Možno keby si viem film lepšie zaradiť do Shakespearovského kontextu, šiel by som s hodnotením ešte vyššie. Takisto mi príde, že v They all Lie bol Pineiro nespútanejší a hravejší, práca s divákom a postavami bola v tomto snímku ešte o úroveň vyššie. Napriek tomu je Viola osviežujúci kus kinematografie, ktorý mi len potvrdil, že Pineiro je jedným z režisérov ktorého sa oplatí do budúcnosti sledovať. 3.5*

Skvelý koncept, parádne spracovanie, povedal som wow.