boogieman

Po zhliadnuti troch dielov som musel zvysit na 5 hviezdiciek. Pre kazdeho koho tema co i len trochu zaujima je to povinny material.

Z prechádzky zo psom urobiť lyrický film plný melanchólie, a tváriť sa pri tom smrteľne vážne - to je parádna vec. Maddin má skvelý zmysel pre humor. Žeriem mu to. 3.5*.

Maddinove filmy mi často pripomínajú hudobnú tvorbu Leylanda Kirbyho aka Caretakera. V dobrom slova zmysle.

Na dlhometrážny debut ide o pozoruhodné a skvelé dielo. Režisérka už predtým mala skúsenosti zo seriálovej produkcie, takže ťažko hovoriť o nejakom blesku z jasného neba. Napriekt tomu kvalita diela prekvapí. Spôsob akým režisérka pracuje s hercami, kamerou a zvukom je špičkový. Od začiatku si film ide sebavedomo za svojou víziou. Súhlasím s Trafficom, že režisérka v poslednej tretine nemusela prezradiť divákovi toľko informácií, no napriek tomu to film nejak nenaruší, a koniec má stále určitú silu. Takisto si myslím že film mohol byť trošku kratší - myslím že vystrihnúť 10 minút scén by filmu neuškodilo, možno práve naopak. Toto sú však len veľmi drobné výtky, a napriek nim ide o fantastické dielo, ku ktorému sa pravdepodobne ešte rád vrátim. 4.5*.

Pači sa mi idea spojiť Rothkove obrazy s dynamickou montážou, pretože to ide proti tomu ako by sa človek ideálne mal pozerať na Rothkove obrazy (v kľude a dlho).

Tento film je príliš dlhý - čiastočne k tomu prispieva monotónne spracovanie, a čiastočne i to, že idea s ktorou film pracuje je pri absencii naratívu alebo akýchkoľvek iných informácii na 90 minútový film príliš jednoduchá. Ide "iba" o statické zábery priestorov, ktoré opustil človek. Avšak nemožno podceniť priestor pre kontempláciu, ktorý tento film poskytuje. A predovšetkým - film je vizuálna tour de force, a každý záber je strhujúce políčko mŕtvej civilizácie. Keď si k tomu ešte pripočítam môj záujem o túto tému, a moju lásku k tomuto štýlu filmariny - viď napr. Peter Bo Rappmund, ostáva mi len tvrdiť, že ide o skvelý film. Ak ste sa niekedy zaujímali hlbšie o Detroit, tento film odporúčam. Podstatne lepšie by však pôsobil v priestore galérie, kino mu s jeho stopážou až tak nepristane. 4.5*

Pokiaľ by to nebolo očividné už z názvu, ide o výsostne osobný film - spomienky na časy. Zábery na bežné a menej bežné denné činnosti v živote mladého človeka. Keďže Hutton pracoval v danej dobe v Canyon cinema, je dosť pravdepodobné , že niektorí z ľudí ktorí sa vo filme objavia sú významní avantgardní tvorcovia. Pokiaľ nemáte chuť nahliadnuť do bežnosti života druhých ľudí, nemôžem tento film odporučiť :)

Skvelý film, ale... nie lepší ako režisérkin debut. Hoci je zjavné, že Josephine Decker má unikátny štýl, po druhom celovečernom filme sa jej ho stále nepodarilo dotiahnuť k dokonalosti. Pritom sú vo filme momenty, ktoré sú strhujúce a miestami som sledoval so zatajeným dychom. Podobne ako v debute, aj tu sa pohybujeme na veľmi nejasnej hranici medzi realitou a snom/predstavami, čo nádherne podporuje nasnímanie s veľmi malou hĺbkou ostrosti. Takisto niektoré drobné editing triky či už v zvukovej alebo obrazovej doméne ešte viac podporujú snovú atmosféru filmu. Napriek tomu sa tu objavuje zopár momentov ktoré vo filme pôsobia lacne a nedomyslene, a narúšajú tak celkovú koherentnosť snímku. Dovolím si dokonca tvrdiť, že sa tu takýchto momentov objaví viac ako v režisérkinom debute, čo je pre mňa trochu sklamaním. Napriek tomu ide však stále o výnimočné dielo, ktorého naratív je vykreslený lepšie a detailnejšie ako v Butter on the Latch, a pomerne unikátna forma snímku je jeho silnou stránkou, ktorá naviac značne podporuje jeho vyznenie.

Zásadný film, ale tatovi by som ho nepustil.

Skvelý, nápaditý film s experimentálnym základom, ktorému však chýba ešte niečo drobné na to aby dosiahol statusu skutočne majstrovského debutu. Forma filmu je fascinujúca a k tomu i audiovizuálne stimulujúca, neustále sa tu pohybujeme na hranici reálna a fantazmagórie. Rozmazaná kamera, vzdialené dialógy, náhodné strihy, tváre mimo rám. Toto všetko dodáva filmu punc dospelého diela, chýba však trochu lepšie prepojenie na celkový naratív filmu. Butter on the Latch tak pôsobí trochu viac ako formálne cvičenie a nie ako ucelená a jednoznačná vízia. Napriek tomu ide o zážitok, a režisérka sa pre mňa okamžite zaradila medzi tvorcov, ktorých budem pozorne sledovať. Mimoriadne oceňujem aj kratšiu stopáž, naťahovať film by absolútne nemalo zmysel.