Zeduke

Zrejme už starnem - príbeh je strelený, postavičky cez čiaru a na oko bolo všetko tak, ako malo byť, no toto vydanie mi jednoducho až tak nesedelo. Príbeh Mimoňov sa zdá byť čoraz viac len preto, aby bol, v tejto edícií navyše sú Mimoni značne v úzadí za Gruom. Easter eggs a návraty postáv napríklad zo Zlodušskej banky sú ale vítané a stále držia frančízu nad hladinou, no a samotní mimoni boli proste takí strelení, akých ich očakávame.

Silné scény, najmä tie, v ktorých nám africkí utečenci ukazujú spoločenské zrkadlo (vyhadzovanie jedla,...). Film je však veľmi všeobecne spracovaný s tradičnou prímesou amerických evergreenových klišé a prehnaným romantizmom. To komplexnosti problematiky nepomáha a spôsob, akým je film prezentovaný je veľmi nekritický a takmer idealistický.

Prehliadka súťažiacich zo všetkých kútov autistického spektra, ochutená o moderátorov s minimálnou chémiou, zabalená 'doslova' v plastovej umelosti.  Aj keď talent súťažiacich nemožno uprieť, toto má byť program do primetimeového vysielania? Jeden diel stačil - s radosťou očakávam na ďalší prepadák od Markízy.

K tejto verzii sa nedá povedať nič iné, než hrôza. Jeden relatívne normálny člen na týždeň a masa  mentálne retardovaných exotov a bláznov. To, že kritika a hodnotenia pôsobia neobjektívne a vychcanecky (s cieľom vyhrať 500 eur) je už asi bežné, ale náschvál spájať ľudí, ktorí majú alergie a ktorí nejedia veci, ktoré iní obľubujú s cieľom vyvolať konflikt radí túto reláciu na dno televíznej tvorby, kde sa TV JOJ dldhodobo úspešne umiestňuje. Jediný vydarený týždeň bol s hercami z Mafstory. Znie to neuveriteľne - ale Moja mama varí lepšie ako tvoja bol v porovnaní s týmto temer až skvost.

Tvoriť film na základe historickej udalosti zrejme nie je najjednoduchšie, uznávam. Všetci máme iné vnímanie danej udalosti a podobne iné očakávania od filmu. Na Kryštofa som sa tešil zvlásť preto, že budovanie ľudovo-demokratickej republiky už bolo natočené z rôznych pohľadov, no Akcia K zostala často prehliadaná. ..... Začiatok filmu skutočne na jednotku: idylické, silné a dôveryhodné scény z kláštora - náboženské i bežné (viď holenie spolubrata) a k tomu kvalitné a dramatické zábery z pohraničia. Všetko sa to kazí až/už v momente návštevy Kryštofa (Mikuláš Bukovjan) u mladej sestričky a klišé zvádzaniu mnícha/novica. Následne, to, aby sa počas druhých dvoch tretín filmu po násilnom odvlečení rádu títo mnísi spomenuli maximálne v jednom prestrihu a pri scénach z kostola v pražských Vinohradoch je síce symbolické, no maximálne nedostačujúce. Jasné, hovoriť o odvlečených a nebodaj sa na nich aj aktívne pýtať sa zrejme rovnalo deathwishu, no ignorácia leitmotívu začne byť značne vyrušujúca už asi pred polovicou filmu. Následný návrat po dejiny rádu v samom závere, počas úteku Kryštofa a Johany, sa očakávať dal, no bol len slabou náplasťou na predchádzajúcu hodinu. Dôsledkom toho je, že divák nakoniec prichádza na film, ktorý sa stáva skôr akýsmi kriminálnym únikom prevádzačov pred autoritami, než filmom, ktorý sa profiloval hlavne ako snímok o náboženskej persekúcií a odhodlanej forme disentu na prelome 40. a 50. rokov. Druhý rušivý element je, že s výnimkou Kryštofa netušíme o postavách prakticky nič. Jeden fakt za všetky - to že postava Davida Uzsáka sa volá Cyril som si uvedomil až počas záverečných titulkov, i keď predpokladám (či skôr dúfam), že som jeho predstavenie skutočne len prepočul. Nízka znalosť pozadia postáv je spojená s nízkom počtom dialógov, čo je škoda. Herecké obsadenie pôsobilo veľmi silné - ostalo však nevyužité. Napríklad Marek Geišberg sa dostal na plagát ale vo filme bol absolútne neviditeľný. Na margo dialógov, vo vzťahu súputníkov Kryštofa a Cyrila asi niet veľa čo hovoriť a nie je nutné v ňom rozprávať, keďže ich spojila tragédia, hovoriaca sama za seba, no film pôsobí v prostredí, kde je určitá forma komunikácia priam žiadúca. V jej absencií obaja protagonisti, no najmä Kryštof, pôsobia zmätene a nedospelo. Príchod Johany (Alexandra Borbély) následne v príbehu pôsobí dosť vyrušujúco - od hlavného príbehu je už na míle vzdialený a chvíľu sa zdá, že navádza na nudný happy end typu 'žili štastne až kým nepomreli'. ... Všeobecne je v príbehu toľko nevypovedaných malých epizódiek, že finálny výsledok je síce kamerou, strihom, kostýmami aj kulisami pekná snímka, no príbeh je náhodný. Postavy ako napr. krčmár (Marián Mitaš), Kryštofov otec (Stanislav Majer), opitá sestrička (Elizaveta Maximová) mohli príbeh obohatiť alebo zvrtnúť, no miesto toho sa v ňom len mihli a svoje postavy zanechali plytké. Žiaľ, najzaujímavejšou scénkou filmu bolo 5 absurdných minút s nemecky hovoriacim kňazom (Ľuboš Kostelný), čo snáď tiež napovedá, že snímka sa úplne nepodarila.  .....  V konečnom hodnotení, ak je raz divák lákaný na film o persekúcií, politickej brutalite ale aj viere, tak neprichádza na film o prevádzačstve. V jednom momente je to jednoducho sklamanie, v druhom až poburujúce. Pozerateľnosť nekonzistentného príbehu a plytkých postáv ale zachraňuje dobrá kamera a celková estetika. Vďaka nej dávam 5 z 10 = 2.5/5 - keďže zaokrúhlujeme nahor (a tak trochu aj z milosti) je finálna známka ***.

Komplikovaná relácia, v ktorej výber hosťa je kľúčový pre pozerateľnosť danej epizódy - napr. Sajfa bol už tradične nepozerateľný, Zuzana Kubovčíková - Šebová obstojná, no skutočne som sa zabavil asi jedine pri Petrovi Marcinovi (pričom uznávam, že jeho humor je veľmi subjektívny).   Je náročné sledovať niektoré 'okná', ktoré sú absolútne neuveriteľné, vystrojené, umelé, stopercentne trápne a neskutočne umelo preťahované. Navyše obsahovo je to dosť prázdne. Spomienky a chvály blízkych daného hosťa na jeho adresu pôsobia samozrejme neautenticky - asi tak, ako keď vás posadia pred štáb a pýtajú sa vás na vášho blízkeho kamaráta, či kolegu. Celé to pôsobí úplne od veci - ani skrytá kamera, ani grilovanie, ani talk show. Daniel Dangl komickosti nepomáha, pohľady na častý nezáujem prítomneho publika tiež nie. Často pozerateľnosť zachraňuje výhradne postreh a jedinečné komentáre Adely Vinczeovej.   Hodnotenie: 2/5