MIMIC

Nie som Campbellov fanúšik, som fanúšik Raimiho filmu "Evil Dead" (čo ma síce takisto nectí, ale je mi fajn :). Napriek tomu ma tento film po celý čas bavil takmer kráľovsky, ani som si nevšimol, že sa vlastne dívam na nízkorozpočtové dielo, na čo ma neskôr upozornili nekompromisne negatívne kritiky našich akademicky orientovaných kolegov. To ma vedie k záveru, že kategória nízkorozpočtovosti je pri hodnotení výslednej kvality absolútne irelevantná. Na margo tohto filmu by som predovšetkým rád pripomenul, že od čias Glorie Swansonovej a "Sunset Boulevardu" sa vlastne nenašla žiadna zašlá hviezda, ktorá by bola ochotná nielen parodovať, ale i dosť drsne zhodiť samú seba. Z tejto perspektívy - aj keď je "Sunset Blvd." celkom iná kategória - považujem Campbellov film za veľkolepý.

Musel by som byť pekne postihnutý, ak by som hviezdičkoval film, v ktorom sa nejaký maniak vyžíva v snuffe na zvieratách.

Čím rýchlejší strih, tým menej hviezdičiek. Je to priama úmera, ktorá v tomto žánri platí bez výnimky (pozor, nezamienať slovo "rýchly" za "náhly" - je tu veľký kvalitatívny rozdiel). Ďalšie body sťahujem kvôli idiotickým pseudofilozofickým bonmotom upírov (z kategórie "stokrát počuté" alebo "trápne slaboduché"), ďalšie kvôli nemenej idiotickej fundamentalistickej adorácii rodinných hodnôt, ktorá je v závere dovedená ad absurdum.

Pokiaľ sa nemýlim, dej filmu je situovaný do Bernolákova, s ktorým to skutočne asi nie je celkom v poriadku. Kedysi som totiž strávil niekoľko desivých hodín sám v obrovskom, opustenom a k posraniu strašidelnom bernolákovskom zámku, píšuc seminárku z barokovej architektúry. Snáď mi nikto nebude vyčítať, že svoju unikátnu skúsenosť z daného genia loci premietnem do hviezdičky navyše. PS: Herecká účasť intelektuálneho výtvarníka Andreja Dúbravského (blonďavý zvukár) na brakovom horore nie je celkom nelogická. Poslaním umelca je - slovami Woodyho Allena (alebo Gertrúdy Steinovej?) - nájsť liek na prázdnotu bytia (a on ho nachádza), no gotický princíp s príbuznou snahou o demonštráciu čohosi, čo musí byť demonštrované, aby znepokojujúcu realitu učinilo znesiteľnejšou by nemal byť vzdialený žiadnemu umelcovi.

Ako lovecraftovský superfanúšik vnímam toto dielko ako rozptýlenie počas čakania na nejakú skutočne hodnotnú lovecraftovskú adaptáciu. Nebyť odvekej nešťastnej americkej ignorancie koherentnosti a vnútornej integrity hororového žánru a snahy o entertainment za každú cenu (implikácia humoru a erotiky iba preto, že "je škoda" vyhodiť náhodne vymyslenú srandu či "skrytú" krásu herečiek), mohlo ísť o mimoriadne dielo. Pre upresnenie povahy lovecraftovského hororového subžánru pripomínam, že Lovecraft a nahotinky sú veličiny, ktoré sa navzájom vylučujú.

Každý film, v ktorom hrá Meryl Streep je niečím výnimočným. Okrem iného aj (alebo najmä) tým, že v ňom hrá Meryl. Aj u menej vydarených je teda úplne nevyhnutné túto pridanú hodnotu nielen registrovať, ale i zohľadňovať. Koľko hviezd by ste ubrali filmu "Gilda", ak by v ňom namiesto Rity Hayworth pobehovala tuctová buchta bez charizmy? Jednu? Dve? Podivne zblúdilé jedno- a dvojhviezdičkové hodnotenia "Železnej lady" v komentároch síce nešetria chválou na fajnové herectvo či charizmu hviezdy, paradoxne nevykazujú ochotu to oceniť. Toľko na margo doceneného-nedoceneného castingu. Z filmu samotného založeného na flashbackoch sála chladná odťažitosť, ťažko povedať, či tvorcovia chceli portrétovanej vzdať hold alebo železný monument pokryť hrdzou. Vynaliezavá dramaturgia, ktorá zachytáva "železnú" lady ako lady "voskovú" (čo považujem za vlastnú tému a hlavný prínos filmu) hovorí skôr o antipatiách. Pozoruhodný portrét inej britskej ježibaby-svätice ("Kráľovná") nutkavo vnucuje ilúziu akéhosi míľnika, od ktorého "sa patrí" odvodzovať hodnotiace kritériá všetkého ostatného životopisného (britského). Nenechajte sa pomýliť, rozdiel v kvalite je celkom zanedbateľný. Šťavnatým bonusom je samozrejme konská dávka "nekompromisnej" verzie britského akcentu. Tu treba zdôrazniť, že bez špecifickej razantnej dikcie viazanej na originálne znenie žiadny dabing nedosiahne pôsobivosť pôvodnej zvukovej stopy. PS ad curriculum vitae: Tá žena mala zrejme vysoké IQ, ale nepochybne nízke EQ, čo je pre pracovníka vo verejnej službe veľmi nešťastné vybavenie, keďže priamo ovplyvňuje životy ľudí (čo mám presne na mysli, zainteresovaní vedia). Jedinú akceptovateľnú formu thatcherizmu vidím vo vete, ktorú Meryl predniesla a o ktorej sa dá reálne predpokladať, že je od Thatcherovej: "Pohŕdame tými povaľačmi, ktorí len berú, ber, berú a ničím neprispievajú na spoločnosť."

Režisér sprevádza hrdinu tými najhnusnejšími zákutiami mestského i vidieckeho Nemecka a keď ho v poslednom zábere postaví pred najkrajšiu scenériu, hrdina je sklamaný. Tomu hovorím pointa.

Mimoriadne zaujímavá hrôzostrašná artová groteska, ktorá sa implikáciou snuffu na úbohom zvierati automaticky sama odsudzuje do kategórie odpadu. Spomínaný snuff ako snaha po extrémnej senzačnosti napokon spochybňuje predpokladané snahy autorov o skutočné umelecké vyjadrenie. Umelecká osobnosť totiž vyžaduje nekompromisne vyhranenú predstavu o morálke a ľudskom chápaní univerza. Hanba.

Odhliadnuc od scestnej premisy, podľa ktorej za vznikom človeka stoja mimozemšťania (skutočne sa človek tak prenikavo líši od všetkého pozemského, že treba uvažovať o mimozemskej teórii jeho pôvodu? je evolučná sila Zeme so stámiliónmi živočíšnych druhov taká nepatrná, že v prípade človeka potrebovala pomoc zvonku?) je vo filme viacero zásadných rušivých momentov, ktorých korekcia by si vyžadovala zrejme mimozemskú scenáristickú pomoc, napr.: 1) Môže sa DNA cca 3m vysokého humanoidného tvora zhodovať s DNA človeka? 2) Nemala by byť planéta z pravekých nástenných malieb poukazom na domovskú planétu stvoriteľov ľudstva? namiesto toho zavedie ľudí na planétu, ktorú si stvoritelia vybrali na vývoj biologických zbraní! 3) Nie sú postavy Charlize Theron a Guy Pearcea úplne postrádateľné? nefungoval by ten film bez nich rovnako dobre, ak nie lepšie? 4) Prečo sa toľko času venuje androidovi, ktorý v príbehu zohráva nulovú úlohu s výnimkou kolosálne nelogického ohrozenia posádky? Suma sumárum: Niečo mi tu ušlo alebo IQ šlo od roku 1979 tak rýchle dolu? PS: 5) A najmä: Ak je niekto spokojný s vysvetlením, že tzv. votrelec je umelo vytvorená biologická zbraň a nie prirodzený evolučný produkt nekonečného, tajomného a desivého vesmíru, nech zdvihne ruku. Žiadnu nevidím. PS 2) S odstupom uberám jednu hviezdičku, lebo vo filme vidím čím ďalej tým viac skrytých tajomných významov, ku ktorým nie sú žiadne indície (tj. samoúčelných blbostí). Prečo napr. hrá mimozemšťan na píšťalke? Má to byť dalšia narážka na mytológiu, v tomto prípade na boha Pana, pána lesov, polí a stád, ale takisto aj chlípnosti a nezriadeného života? Ale aký to má zmysel? PS 3) Lichotí mi, že to niekto dočítal až sem.

Veľmi zvláštna štylizácia, nebyť niektorých minoritných detailov, divák má dojem, že ide o starovekú fantasy odohrávajúcu sa na inej planéte. Snaha o atraktívny vizuál viedla bohužiaľ k použitiu takých filtrov, ktoré spôsobujú príliš ostré kontrasty svetlých a tmavých tónov až na hranicu fyzickej nevoľnosti, miestami sa na to prakticky nedalo pozerať. Kvôli čomu uberám jednu hviezdičku je neuveriteľne ohavné pokrytectvo, s akým sa vo filme narába s nahotou - zatiaľ čo tvorca (bohvie ktorý) nemá s brutálnym násilím žiadny problém (vypichovanie očí, varenie živých ľudí v kovovej soche), v záverečnej scéne, v ktorej sa objavuje vynikajúce súsošie "Tézeus zabíja Minotaura" od Julesa Rameyho, zakrýva hrdinovo mužstvo rúškom (pričom parížskym mešťanom je táto socha na očiach už od roku 1832 a nikomu zatiaľ nespôsobila žiadnu traumu). Dejiny súčasnosti ma neprestávajú udivovať.