MIMIC

Kostýmový slaďák o fašistickom generálovi a fašistickej pipke, ktorá "tak nejak" preplávala temným obdobím Európy, ktoré dnes vďaka času, ktorý údajne všetko vylieči, nazývame hrdinským.To aby sme sa začali tešiť na občana Hitlera a občianku Braunovú (alebo koho). Nič sa nedá robiť, je vopred zrejmé, čo divák môže čakať od historickej romantickej životopisnej drámy nakrútenej v Hollywoode v 50-tych rokoch, preto viac úžitku narobím, ak zaujmem postoj skôr k samotnej koncepcii filmu (mimochodom Marlon Brando svojou mierne zavalitou postavou útleho Napoleona nepripomína). Dokážem si však predstaviť, ako vysoko bol tento majsterštyk hodnotený v období, kedy sa premietal v tých nádherne šialených filmových palácoch z 20-tych rokov v arabskom, egyptskom či aztéckom štýle, drahších ako európske operné domy. To ma vedie k užitočnému zamysleniu, nakoľko vlastne mimofilmové aspekty filmovej percepcie dokážu ovplyvniť posudzovanie filmovej kvality. PS: Ale ten empírový dizajn je fakt super, v Chateau Malmaison som raz strávil celé popoludnie a dosvedčujem, že jeho filmová podoba je pomerne úbohá.

Film obsahuje jedno obrovské a obludné klišé, ktoré mi bráni vnímať ho ako plnohodnotnú zábavu. Už v "Dni nezávislosti" sa objavili mimozemšťania, ktorí disponujú sofistikovanou technikou aj napriek tomu, že vyzerajú ako hmyz, čím sa stáva nemysliteľné, aby efektívne ovládali akúkoľvek technológiu tými svojimi klepetami (alebo čím). Tvorcovia možno vychádzali z predpokladu, že ich votrelci strávili osamote na svojej lodi tak veľa času, že z generácie na generáciu postupne zmutovali na úroveň absolútneho kretenizmu. Možno však je to celé naopak - tvorcom stačilo osamote stráviť vo svojom Hollywoode len asi tri-štyri generácie, aby škaredo zmutovali. Prvá tretina skvelá, zvyšné dve také nejaké nijaké.

Plickovi sa podarilo integrálnym filmovým jazykom zachytiť autentický a nádherne archaický vidiecky život pod Tatrami, ktorý v tom čase už v Česku neexistoval. Zábery z Podkarpatskej Rusi sú však koncepčne neopodstatnené a preto rušivé (Plickovi zrejme nešlo o Slovákov, ale o tých Slovanov v rámci vtedajšieho Československa, ktorí neboli Čechmi). Emocionálne strhujúce sú scény s upálením a utopením Moreny, zábery na prastaré náhrobky a chlapca švihajúceho bičom na konci.

Ako bláznivá komédia je to skvelé a ako sociálna groteska ešte lepšie. Neviem teda, prečo by som mal Fantozziho hodnotiť nízko. Pretože sa to "nepatrí"? "Fyzický" humor má pôvod v ranej americkej groteske. V Chaplinovom prípade ide údajne o klenoty kinematografie, v prípade Villaggia o odpad. Tak priepastný rozdiel nevidím. Top scéna: Neviem sa rozhodnúť medzi "Ja som rybofil" a "Vila pre slečnu Silvaniovú".

Odmyslite si inovatívnosť filmárskych postupov a sústreďte sa na samotný príbeh a jeho emocionány dosah. Je to zaiste nadpriemer, rozhodne však nič geniálne. Boháč, ktorý tesne pred kremáciou zistí, že šťastie nie je v peniazoch? Hm, mám šťastie, nie som profesionálny filmový kritik a teda sa nemusím tváriť, že je to najlepší film v dejinách, keď jasne vidím, že nie je. Kde teda súdruhovia z filmových rebríčkov urobili chybu?

Všetko je to samozrejme úžasné, máme tu mozgy a črevá, ktoré niekto alebo niečo vyťahuje z ľudí (i keď títo autori zrejme o utrpení sv. Erazma jakživ nepočuli), jediné, čo tu nemáme, je strašidelná atmosféra. Každopádne to ale bolo tak nejak ľudsky hrejivé...

Tak strašné hodnotenie za tak skvelú rozprávku? Tak to je najvyšší čas s tým niečo urobiť. Nemá náhodou gýč svetlú stránku? A nemá náhodou snobizmus negatívne konotácie?

Ucho mi dlho unikalo podobne ako "to ucho" Bohdalovej a Brzobohatému. Úžasný zážitok a neskutočná odvaha, divím sa, že zainteresovaní tvorcovia nešli do basy en bloc. Film trochu pripomína adaptáciu divadelnej hry, čo vôbec nie je na škodu veci, práve naopak, umocňuje zážitok estetikou hic et nunc. Je zrejmé, že Procházka videl pomerne čerstvý film "Kto sa bojí Virginie Woolfovej", v porovnaní s česko-slovenským Uchom sa však americký "pendant" zaoberá prakticky celkom banálnymi problémami. PS: "Ludvo, já se bojím."

Film si zaslúži o hviezdičku viac, avšak tesne pred projekciou zvlášť inteligentná televízia NOVA CINEMA zaradila kratučký trailer, v ktorom celkom bezostyšne vytrúbila tajomstvo celkom zásadné pre potešenie z daného filmu, takže divákovi nechala akurát "čas na zabitie". Tomu hovorím úcta k divákovi. Moje hodnotenie nie je teda objektívne, je však myslím celkom zrejmé, prečo. Film som samozrejme poctivo dopozeral, no len kvôli tomu, aby som sa dozvedel, čo také porába malý zázrak Jodelle Ferlandová. No čo, ničí si kariéru.

Alternatívny názov: Traja pátrači a tajomstvo strašidelného filmového priemyslu. Nad pietou a úctou ku kultovej predlohe zvíťazil komerčný kalkul producentov, a to do takej miery, že divák takmer nespoznáva jednu z najväčších ikon svojho detstva. Rozhodne nejde o film od fanúšikov pre fanúšikov, tak ako tomu bolo napr. v prípade H.P. Lovecraft Historical Society, ktorá v roku 2005 vyprodukovala báječné "The Call of Cthulhu". Tento film mal byť nakrútený na spôsob hitchcockovských thrillerov a predovšetkým nemal opúšťať reálie polovice 60-tych rokov. Vidieť Troch pátračov s mobilmi a pod. je nielen smiešne, ale predovšetkým tristné. Súdobé dorastenecké publikum nech si tomuto dielu dá hodnotenie podľa svojho uváženia, ja mám rovnaké právo. Áno, aj film s uspokojivými kinematografickými kvalitami môže byť odpadový. Stačí, ak si nesprávni ľudia vyberú nesprávny námet.