Oliveris

Mohol by som písať dlho ale toľko superlatívov bohužiaľ nepoznám. Tak napíšem aspoň toto...najlepší seriál v svojich žánroch s bezchybným scenárom a najlepšími hereckými výkonmi v histórií seriálov! Dexterovi spadla sánka.

Kopírovanie legendárneho diela bratov Coenových? Áno! Vadí to? Nie! Filmové Fargo Amerika milovala preto sa netreba čudovať, že chceli viac. Každá séria je nabitá nefalšovaným čiernym humorom, ľahko zapamätateľnými, no vynikajúcimi hláškami a výbornými hereckými výkonmi. Tak dobre som sa pri seriáli snáď nikdy nebavil.

A je to tu! Dnes, 20.5.2019, sa uzatvára jedna dlhá kapitola v televíznych dejinách. Je skutočne náročné hodnotiť Got ako celok, keďže si seriál prešiel veľkou obmenou, čo sa spôsobu rozprávania a vývoja postáv týka. Kým v prvých štyroch sériách sledujeme veľký dôraz na vývin jednotlivých postáv, nečakané zvraty a skutočne nechutné a detailné scény, v piatej nastáva pozvoľný prechod k typickému béčkovému klišé, zameranému na efekty a súboje bez hlbšej emócie. Aj napriek tomu seriál stále pôsobí skvelo, napätie je prítomné a dialógy, ktoré môžu stavať na prvých štyroch sériách majú zmysel. Najväčší zlom nastáva v sériách siedmej a ôsmej. V sériách, ktoré mali byť z dôvodu vyvrcholenia kľúčové. Bohužiaľ, autori to bez knižnej predlohy vôbec nezvládli a sledujeme len bezduché putovanie Daenerys krajinou. Ôsma séria je potom ešte o úroveň nižšie než siedma, skutočne ani nepôsobí dojmom, že sa jedná o ten istý seriál, ako bol v začiatkoch. Napriek tomu má finále niečo do seba a dokáže vykúzliť emócie. Záverom, GoT za dobu svojho pôsobenia dokázalo priniesť skvele spracovaný príbeh, s množstvom zaujímavých postáv so silným charakterom, a aj keď koniec nepoteší všetkých, nemalo by vás to odradiť od tohto skvelého televízneho diela.

Kto by to bol na začiatku povedal, že mi to takto sadne. Počas štyroch sezón sledujeme bravúrne zvládnuté vyrozprávanie prípadov a charakterov postáv. Kým v prvých dvoch môžeme vidieť zlúčenie dvoch zjavne nezlučiteľných svetov(Saga a Martin), v ďalších dvoch je to už viac o samotných charakteroch a histórií postáv. Veľmi som sa bál, ako si Saga s novým kolegom sadne, ale rovnako ako v prípade Martina to nemalo chybu. Najväčším kladom sú určite samotné prípady, ktoré sú do detailu prepracované a divák musí skutočne byť v strehu po celý čas, aby mu neušlo ani slovo, keďže tu je naozaj každé dôležité. Potom je tu ešte skvelá atmosféra, z ktorej na vás doslova dýcha chlad. Záverom, Most je skvelo zvládnutá detektívka, ktorá má aj patrične skvelé vyvrcholenie a nemali by ste ju prehliadnuť.

Tak, ako máte pri prvých dieloch pocit toho, že autori presne vedia, kam smerujú a vtiahnu vás do deja, tak rovnako máte s blížiacim sa finále pocit toho, že autori proste nevedia, ako príbeh Dextera ukončiť, a celý dej sa im začína vymykať z rúk. O čom vypovedá aj fakt, že ďalšia finálna séria bola natočená dodatočne už po jednom ukončí. Za mňa osobne mi pôvodné ukončenie vyhovovalo viac, a kým nevzniklo new blood, mal som tu hodnotenie 5/5 a iný komentár. Každopádne aj tak sa jedná o vynikajúci seriál o sériovom vrahovi, ktorý môže byť pokojne váš sused, a ani o tom nemusíte vedieť.

Všetko, čo je zlé na dnešnej kapitalistickej demokracii, to je krásne v The Wire popísané, so všetkou gráciou a úctou k rozprávaniu obrazom, seriálovo. Dostane sa vám teda napätie, prekvapenie, premyslený príbeh aj psychológia postáv, až zvrátene nádherný vhľad do komplexného systému ako taký zločinecký svet funguje a vyzerá. To všetko neuveriteľne uveriteľné, až úplne tej vykonštruovanej realite uveríte, čo je jedine dobre, protože tvorca Špíny Baltimoru, David Simon, tento seriál až tak úplne od detailov nevymyslel len zo svojej hlavy. Nechal se totiž inšpirovať zo skutočných udalostí, zo skutečných prípadov, incidentov a životných osudov, pretože 12 rokov pracoval v Baltimore ako kriminálny žurnalista.

"Pamätaj si časy, ktoré boli dobré." Za mňa jeden z najlepších seriálových počinov. Miesto bedlivo vystavaného deja tu dostávame komplexný hlboký pohlaď do života mafiánskej "rodiny" na sklonku zlatej éry Cosa nostra. Sledujeme každodenné starosti, ale i radosti. Silné a jedinečné charaktery sú samozrejmosťou. Dalo by sa povedať, že práve na nich tento seriál stojí. Správanie a vývin jednotlivých postáv. Hlavne vývin Soprana juniora ma vzal za srdce. Priznávam, že tento štýl ma nechytil hneď, ale po pár dieloch som si ho zamiloval. Je to príjemná zmena od lineárnych dejoch. Pohľad do civilného života takejto netradičnej rodiny je určite niečo, čo by si milovník klasických gangteriek nemal nechať ujsť. Už len kvôli tomu skvelému koncu. :)

Zimomriavky som mal len u posledného dielu, ale to vôbec nevadí. Stále sa jedná o výnimočný seriál, kde je akcia a napätie budované cez analýzu a dedukciu, čo je príjemná zmena oproti väčšine nových kriminálok, kde sa stále viac a viac tlačí do popredia akcia ako taká. Spolu s Mostom za mňa najlepšie kriminálne seriály.