ZajmonP

Po druhý krát videné - veľmi solídne pokračovanie - už čoskoro - legendárnej trilógie sledujúcej cestu - na dnešnú dobu - viac než ikonickej postavy opičiaka Cézara. Weta predbieha samú seba a Wes Ball dokazuje, hlavne vlastným scenárom, že od neho môžeme čakať omnoho väčšie mytologické, charakterové a situačné zárezy. Jediné mínus je v rytme - Zatiaľ čo Reevesove opičie príbehy nemali scénu naviac - Ball sa rozhodol ísť cestou Camerona a ukázať divákovi viac, než je miestami potrebné. Na jednej strane to filmu dodáva omnoho silnejšiu dávku hutnej atmosféry, avšak miestami nezobrazuje to, čo moderný divák chce - neustály informačný development - čo podľa mňa istým spôsobom definuje deformovanosť dnešného diváka, avšak povyšuje obyčajný film na niečo viac. AVŠAK! - Reevesove filmy túto rytmickú "tôňu" vedeli zúžitkovať maximálne. Posun charakterov, budovanie konfliktu, atď: ("Vojna" bola najväčším dôkazom - zväčša pomalý a charakterovo vedený film). Ball miestami toto nezvláda. AVŠAK - myslím si, že Kingdom of The Planet of The Apes je perfektný začiatok novej éry planéty opíc. Konečne. Masívny rešpekt, ktorý si Cézarova trilógia z nejakého dôvodu nezískala - konečne, dúfam, prichádza s Ballovým filmom - ako hrboľatý opičí ukazovák, smerujúci do nebies.

MASÍVNE. Ubehla už hodina, čo som odišiel z kina, stále som v tranze. Tenis a dialógy ako bojové pole neverbálnych guľometov - tempom svojej streľby postupne zostupujúcich hlbšie a hlbšie do intríg dopletených charakterov - až do ťažko vydretého finále, kde Guadagnino sníma kurt z podhľadu, akoby bolo bojové pole konečne čisté, pripravené na poriadnu hru tenisu. Ústredná trojica je dokonalá a Reznor s Rossom si furt šéfujú svoju ligu. Podľa mňa jeden z najlepších filmov tohto roka.

Áno, tie socialistické kúpele sú pekné, áno. Ale inak je tento film jednou veľkou bezduchou, v žiadnom aspekte originálnou a do očí bijúcou vykrádačkou lepších hororov a ich motívov. Rozťahané, nepresvedčivé. Na konci to do seba nejak zaklapne, ale inak to nemá potrebný ťah a čaro, ako vykradnuté klasiky. Dve hviezdy za dobré priestory a miestami slušnú atmosféru a hudbu.

Neviem, čo sa tu všetci tvária - ako na dojazdoch. Podľa mňa, na československé pomery celkom dobrý thriller, dobrý krok k renovácii dôvery v slovenskú filmovú tvorbu (dúfam, že u čechov je verejná mienka o miestnej tvorbe lepšia) ! Príbeh je síce klasickou modernou "rozprávkou pre dospelých" o eticky zaostalej štetke, ktorá na koniec ojebala všetkých, ale vizuálne a aj hudobne to ako celok vytvára pôsobivý dojem. Veľakrát mi to pripomenulo "punkového", ale kultúrne "vyspelého" Pushera od Refna, ale aj Noého a jeho démonické ponory do vnútorného sveta "fetu". PROSTE, znova, na československé pomery, je to priemerný (miestami pod-) thillerový dej s modernou a univerzálnou témou a na naše pomery originálnym a sem tam trocha (tempo + niektoré zábery by si žiadali iné riešenia a... tempo) haprujúcim spracovaním témy drôg. Ale inak aplaudujem hudbu a neurotickú vizualizáciu stavov.

Nebyť toho absolútne klišé konca, tak to mohlo všetko dopadnúť slušným podpriemerom. A dúfal som, že začujem viac zlovestného žabacieho kŕkania. Takto ide o častokrát videný a nudný filmík, ktorý si s partiou (+ deci slizu a s kostýmom veľkej žaby) mohol natočiť vážne hocikto, kto má za domom bažinu a dáku tmavú šachtu.

Hviezda naviac za to, že film nekončí happy endom. Dve hviezdy za solídny nápad a dobrý, mysteriózny rozbeh filmu. Dokým sa neukázala podstata "strigy", tak všetko fungovalo. Napätie, záhada, atmosféra. Potom to ale išlo trocha dole vodou a príbeh sa stal jednoducho predvídateľný. Strach zo "zla" dosť podkopaný slabou a narýchlo zbúchanou expozíciou minulosti. PROSTE, nápad bosorky, čo vie cez svoje telo oživovať mŕtvych, mal omnoho väčší potenciál.

Všetky tie poznámky typu "treba vypnúť mozog a zabávať sa", alebo "je to inšpirované tou viac funky érou japonskej godzilly" neospravedlňujú to, akú podpriemernú filmárčinu tu Wingard predvádza. Dokonca aj prvá GvK bola lepšia. Dokonca aj Godzilla: King of the Monsters. V besnení monštier necítiť žiadnu váhu (ktorej by teda malo byť dosť, o tom to je, nie?). S konfliktom je to podobné, síce film naznačuje blížiaci sa koniec sveta, všetci si ale vegetia na pláži. Príšery aj postavy majú až otravne dookola opakujúce sa hudobné motívy. V jednej scéne Godzilla zničí polovicu Ríma, jedným šmahom chvosta zabije pravdepodobne sto tisíc ľudí, nikto nehne ani prstom. V druhej scéne sa partia dobrodruhov zamýšľa nad tým, ako jedno mŕtve telo na bystrine muselo mať vlastnú rodinu, ktorá za ním teraz určite smúti. Celé je to jeden vtip. Príliš veľa trápne silených rečí o "followeroch" a sociálnych sieťach + scéna ako vytrhnutá z Avengerov ukončila moje dúfanie, že sa film aspoň na moment stane niečím zaujímavým. Hrozný zvuk. Nudný soundtrack. Absurdné dialógy. V porovnaní s predošlými filmami slabé CGI. ADHD strih. Jediným prvkom, ktorý naznačoval ako takú mieru kreativity, bola pasáž s Kongom a opičím "pracovným táborom". (Videné 2x v kine = napočítaná priemerná dĺžka "záberu" : 2,5 sekundy.)

Raz som sa pousmial. Žiadny smiech. Táto tuctová česká komédia pod úrovňou dákej lacnej telenovely (klišé postavy, nútené "emocionálne" scény, predvídateľný dej, lacná produkcia, otrasná hudba, nesmierne otravná postava "šéfa" a absolútne nesympatická a umelo pôsobiaca taxikárka) to dokázala! Konečne sa to podarilo! Matka na úteku mi ukázala, ako sa dá na filme zaspať hneď dvakrát a vždy ma prekvapiť tým, ako roztiahnuto môže 95 minút trvať (posledných 20 min som asi 5 krát mal pocit, že film sa už končí).

Peklo. Som zvedavý, ako sa naša odvrátená strana spoločnosti zachová, keď 20 dní v Mariupole vyhrá oscara za najlepší dokument, dostane ešte väčší mediálny priestor a bude demagógom dookola ukazovať surovú realitu na Ukrajine. Pri scéne s ruskými médiami označujúcimi zábery zdevastovaného mesta za fikciu a zranené matky s deťmi, umierajúcich chlapcov a nariekajúcich otcov za hercov, ma prepadla hrôza. Hrôza znásobená tým, že v našej "civilizovanej" krajine sa aj na najvyšších miestach používa podobná rétorika. Rétorika, ktorej väčšina našej "civilizovanej" krajiny zverila žezlo. Peklo.

Denis to dokázal. Sociálnymi sieťami podsúvaný obrázok Denisa Villenueva ako ježiša medzi starnúcimi (Scorcesse, Coppola, Spielberg), stále fungujúcimi (Nolan, Fincher, Quentin, Cameron? a ďalšími nastávajúcimi), alebo bohužiaľ mŕtvymi apoštolmi veľkej americkej kinematografie (Kubrick), sa stáva pravdivým. Z mora vypiplaných scén, motívov a prístupov vyznačím BOŽSKÉ sci-fi hody - zábery na masívne objekty, architektúru, techniku (mašiny ťažiace "spice", jazda na červovi, čiernobiely svet, emperórova loď (Greig Fraser be praised!)) a Zimmerov soundtrack, ktorý na samostatné vypočutie nepôsobí tak efektívne, no v spojení s tým obrazom vo filme zohráva viac než esenciálnu úlohu. Predsa len, je to audiovizuálne médium, this is cinema! Záverečný súboj (v porovnaní s koncom jednotky) prekvapujúco strhujúci, psychotropná linka Paulovej božskej sestry (pripomínajúcej "star child" z vesmírnej odysey) ako náčrt nasledujúcej časti skvostný a samozrejme, nech sa posledná tempom vyšľahaná štvrtina filmu tvári akokoľvek heroicky, vieme, kam tým Denis mieri. - A môžeme sa tešiť na trojku, ktorou sa za pár rokov Denis (vďaka zaručenému úspechu tohto filmu (ak nie tak džihád)) vydá do ešte šialenejších vôd Herbertových viac než šialených neskorších kníh.