Ingtar2

"We live in society" - alebo Všetky tie podprahovo a na očiach skryté existenčné témy v kombinácii s nadsázkou a absurdným humorom kórejcom vlastným vytvárajú abstraktnú koláž vypovedajúcu o fungovaní spoločnosti. Brutálne situácie striedajúce sa s vtipom a niekedy v priamej spoločnej kombinácií s vokálnou alebo vo svojej podstate až baletnou hudbou. Jasná inšpirácia známejšími dielami ako Squid Game alebo Liar Game, avšak aj Squid Game bolo inšpirované Kamisama to iu tóri. Tiahle kamerové zábery zaznamenajúce atmosféru revolúcie a kontrarevolúcie ako zo Scottovho Posledného Duelu. Herecké výkony len ôsmich(!) hercov na ploche ôsmich epizód nenudia, zabávajú a niektoré kvalitne znechucujú - dávno som necítil obdobnú nenávisť ku postave tak, ako ku 8. Druhú sériu nevnímam ako povinnosť pretože hlavná myšlienka je dostatočne výpovedná už v tejto kapacite, ale ak by vznikla druhá séria osvetľujúca motívy vzniku súťaže, nebol by som proti. Solídnych 9/10, a must watch pre ľudí nechápajúcich slovenskú spoločenskú situáciu.

Mladší braček jedného z najlepších seriálov všetkých čias došiel, a po zhruba štyroch rokoch sa mi ho podarilo dopozerať. Áno, občas to bolo neskutočne stupídne. Áno, občas sa mi chcelo plakať nad hlúposťou dialógov, nad konaním postáv, nad Gimpleom samotným. Dosť často som chcel niečo rozbiť keď seriál zabil jedinú, poslednú zaujímavú postavu, jediný zdroj zábavy. Ale aj tak som vždy ostal pozerať. Po štyri roky som pomaličky odkusaval z ďalšieho dlhého seriálu, často síce popri skladaní puzzle alebo veciach do školy, ale nikdy som to s Fear nevzdal, aj keď som počas niektorých epizód mal na mále. Veľmi ma samozrejme zaujímajú osudy niektorých postáv, veľmi by som chcel vidieť, čo by sa dialo ak by sa napríklad Madison a Alicia stretli s Rickom, ak by Garett Dillahunt nechcel opustiť show, ako by reagoval Negan na Stranda a podobne. Pretože Fear má naozaj skvelé postavy, ktoré síce robia somariny, avšak aj napriek tomu mi prirástli k srdcu. Alicia. Strand. John, John senior. Daniel. Madison. June. Ďalšou so skvelých vecí boli jednotliví záporáci. Nešlo ani zďaleka o nejako fantasticky napísané postavy; avšak nápad s Padre? Nápad s Victorom? A najmä. Nápad zhodiť na Texas nukleárnu bombu? Jo, tento seriál som si veru užil. S6 > S3 > S8 > S2 > S4 > S7 > S1 > S5.

Stuart Hazeldine natočil veľmi dôležitý film. Vysvetlím hlbšie v recenzii. Začal by som tým, že vo filme sa vlastne nič nestalo. Nepreháňam dokonca, keď poviem, že je to iba spleť scén, pospájaných esenciou cynizmu a snahy o vyvolanie emócie. Prečo práve cynizmu? Macovi totiž zomrie dieťa. A boh má tú drzosť povedať mu, že on stál pri vrahovi a navždy pri ňom stáť bude - ale to nevadí Mac, cheer up, zajtra bude oslava. Taktiež kvôli prostému faktu - film zneužíva ťažkú tému straty svojho blížneho na propagovanie práve týchto nezmyslov. Počas filmu mi vyvstávalo nespočetne veľa otázok. Aby som uviedol aspoň jednu - teda je pravda, že boh doteraz zasahuje do sveta. Je teda pravda, že má veľký plán, podľa ktorého sa všetko deje. Je však pravda aj to, že boh vytvoril jedného konkrétneho anjela. A že z tohoto konkrétneho anjela sa stal následne satan. Keď skombinujem všetky tieto výroky, nie je teda pravda, že boh teda vytvoril zlo a to zlo sa ďalej šíri práve podľa jeho veľkého plánu? Nerobí to z boha to zlo? Inak si to vysvetliť neviem. Film však popiera aj sám seba, kedy sa raz metaforicky boh objavuje ako Octavia Spencer, inokedy ako muž - čo by teda v teórii malo znamenať, že Mac svojmu otcovi odpustil... až do momentu, kedy sa opäť objaví Octavia Spencer? Všetky tieto otázky vyvstávajú z tohoto filmu a film ich buď odmieta adresovať, alebo ak ich aj adresuje, tak nedostatočne a radšej hneď prejde ku témam, v ktorých cíti, že má pevnú pôdu pod nohami. Prečo teda hovorím, že Stuart Hazeldine natočil nesmierne dôležitý film? Podprahovo totiž chcem veriť, že to vôbec nebolo o troch bohoch, ktorí sú jeden. Ale že to bolo práve o nebezpečenstve ovládania myšlienok - čo bolo vlastne presne to, čo boh robil, kým bol Mac v bezvedomí. O zahrávaní si s myšlienkami iných ľudí, a následne menenie ich názorov tak, aby to vyhovovalo votrelcovi. Inak si totiž neviem vysvetliť, ako mohol Mac odpustiť vrahovi svojej malej dcérky. Nič také sa totiž odpustiť nedá, a garantujem, že keby sa hrdinovia ospevujúci tento film ocitli v Macovej koži, tiež by nikdy neodpustili. Čo však nedokážem odpustiť ja osobne je absencia rozuzlenia a katarzie. Divák totiž nikdy nezistí, kto je vrah. Zatiaľ nehodnotím, možno jedného dňa. Neviem sa totiž rozhodúť, akú myšlienku mal film uviesť a najmä propagovať - avšak chcem veriť, že to bola tá menej nebezpečná pre spoločnosť.