Aljak

Ďalší z "one man show" filmov, ktoré dokázali vo veľkej miere zaujať a človek miestami ani nedýchal, keď očakával ako sa napokon Aron z tejto neuveriteľnej situácie vyhrabe. Krásny príklad toho, že aj ten najväčší profesionál v tom, čo robí sa môže ocitnúť v takmer beznádejnej situácii, pri ktorej si bežný človek s určitosťou sám pomôcť nedokáže. 99,999% ľudí by tam na Aronovom mieste s najväčšou pravdepodobnosťou umrelo. Nechcem byť zlý, no Aron si o nejaké hrozivé zranenie priam koledoval, už len tým jeho extrémnym spôsobom života, a taktiež akejsi nezodpovednosti voči jeho blízkym. Napriek doživotným následkom si však Aron zachoval pud sebazáchovy a dokázal to, hoci sám už tomu asi ani neveril, o čom svedčí aj ten jeho zlovestný epitaf. Trochu som sa obával, že tu bude mnoho hluchých miet, ale tie boli napokon vyplnené spomienkami a rôznymi "proroctvami" javiacimi sa skôr ako halucinácie. Film sa mi teda páčil, aj keď miestami mi tam prekážali tie vsuvky rôznych predstáv a ilúzií. James Franco to však zahral na jednotku!

Pre mňa osobne veľmi pozitívne prekvapenie. Akosi som ani nemal chuť sledovať film o prebúdzajúcej sa Láske v pokročilom veku, ale musím uznať, že tento film nie je vôbec tým ako sa môže v jeho počiatkoch zdať. Veľmi sa mi páči hlavne ten vnútorný rozpor, ktorý u Nikki neustále pretrvával, dokonca sa ešte viac zvýrazňoval. Napokon sa naskytá otázka, či sa naozaj zaľúbila do Toma ako osobnosti alebo len do podoby jej tragicky zosnulého manžela? Práve tento vnútorný rozpor bol hnacím motorom pre celý film, ale samozrejme aj ostatné vetvy deju, ktoré sa na to postupne nabalili - či už vnímanie Nikkinej dcéry alebo najlepšieho kamaráta. Podľa mňa rozhodne nadpriemer, aj keď to malo v niektorých momentoch aj slabšie fázy... Mám pocit, že Annette Bening ani nestárne a stále vyzerá dobre, hoci už má 56 rokov!

Film pôsobil na mňa v podstate takým filozofickým dojmom, ktorý ma zvyčajne dokáže naozaj zaujať. Avšak nie v prípade ak v ňom hrá hlavnú rolu sliziak Ben Kingsley, ktorý si tu zahral postavu sebavedomého bezchybného narcisa. Neviem či to bol zámer režiséra obsadiť práve Kingsleyho, no mňa po celý čas nehorázne iritoval. Možno to má čiastočne na svedomí aj tá postava, ale v prvom rade tohto herca vidím radšej v iných úlohách ako nejakých sexuálnych dravcov. Pointa filmu bola síce výborná, rovnako aj vnútorné monológy hlavnej postavy profesora Davida, avšak celá tá intímnosť bola v tomto príbehu viac na škodu ako úžitok. Teda neviem ako iných, ale mne tie milostné scény medzi Kingsleym a Penelope prišli dosť nechutné. Škoda, toto proste na mňa nefungovalo, hoci základ bol celkom dobrý.

No neviem, čakal som niečo viac, keď už som si prečítal toľko pozitívnych hodnotení. Zápletka a príbeh celkom ušli, ale podľa mňa bol dej dosť naťahovaný a v závere akoby nezostal čas na lepšiu prezentáciu udalosti a psychológie postáv. Každopádne, tá Curtisova paranoja bola vykreslená skvelo, aj keď miestami to bolo aj tak akosi plytké. No a tá ich hluchonemá dcérka tam bola akoby úplne prebytočná postava, keďže tam nezohrala žiadnu väčšiu rolu, a pritom páve tá by mohla mať nejaký kľúčový vplyv na rozhodovanie oboch rodičov. Takže trošku nevyužitý potenciál tejto postavy.

Po dlhej dobe konečne nejaký dobrý muzikál zo súčasnej doby, ktorý nevyznieva ako do neba volajúce klišé okopírované zo starých dobrých muzikálových diel. Pre mňa celkom milé prekvapenie. Už len to, že príbeh bol zasadený do príjemného prostredia škótskeho Edinburghu, kam by som sa najradšej hneď a zaraz vybral. Čo sa týka deju, tak oceňujem, že v tom nebolo všetko plné radosti a bez trápení, ale tie pekné a smutné momenty tu vytvárali v podstate harmóniu. Avšak čo je na muzikáloch najdôležitejšie, sú samotné pesničky, a v tomto prípade bola drvivá väčšina z nich naozaj vydarená (určite veľká vďaka za ne patrí skvelým The Proclaimers), najmä tie duety, kde sa akoby v dialógu odohrávali na pozadí pesničiek celé scény. Aj keď niektoré tie choreografie mi prišli predsa len trochu prehnané a veľmi neprirodzené (pesnička v bare pred zásnubami, alebo aj záverečné I'm Gonna Be na stanici). Ale nevadí, ako celok to pôsobilo veľmi dobrým dojmom hodným 4*.

O tento film som zakopol viacmenej najmä kvôli Josephovi Gordon-Levittovi, ktorý patrí medzi mojich obľúbencov. No a napokon sa z toho vykľula celkom dobrá dráma, dokonca s krimi zápletkou a aj fajnovou thriller atmosférou. Rozhodne nie som sklamaný a určite som sa nenudil, pretože tento film mal v sebe viac než len ostatné z tohto žánru. Na počiatku bolo poškodenie mozgu, na ktoré potom spoľahlivo nadviazal umelo vyvolaný pocit menejcennosti. A na takom niečom už sa dalo parádne manipulovať. Aby toho nebolo málo tak do Chrisovho života zavíta šarmantná Luvlee (teda Isla Fisher), a manipulácia je dokonalá. Treba oceniť skvelý výber postáv, dokonca aj Chrisov slepý spolubývajúci Lewis vniesol do príbehu ešte lepšiu symboliku. Takže celkový dojem určite nadpriemerný, aj keď na 5* tomu ešte niečo predsa len chýbalo (alebo bolo navyše?).

Zaujímavý príbeh, aj celé to pozadie, ktoré bolo podmienené prenikajúcimi tajomstvami po osudovom zranení Elizabeth, ktorá upadla do kómy. Havajské prostredie mohlo byť využité aj dôslednejšie, no na druhú stranu je tu pekne vykreslené aj to, že Havaj nie je automaticky aj synonymom šťastia a spokojnosti. Aj keď trochu mi nešiel do hlavy ten častý až príliš stoický postoj väčšiny postáv. Pritom takýto film si priam vyžaduje oveľa väčšiu emotívnosť, obzvlášť keď sa na povrch predrala krutá prognóza umierajúcej (a milovanej) ženy. Takže z tohto pohľadu tam mi to prišlo také neúplné.

Dobrý námet, no dosť priemerné spracovanie, teda aspoň mne prišlo dosť nezaujímavé. Pritom po scenáristickej stránke to bolo fajn, dokonca ešte aj tá zápletka o najlepšom priateľovi, ktorý sa snažil zabrať jeho miesto. Ale celé to pôsobilo tak strašne chladne, v podstate typicky fínsky, no v tomto prípade mi práve ten monotónny chlad vo všetkých scénach a reakciách dosť vadil. Takže nejako obzvlášť nadšený nie som. Mrzí ma keď má film skvelý základ a potom nezaujme svojou formou a štýlom podania.

Pekný príbeh, ktorý mi tak trochu pripomenul mnoho indických filmov, kde podobné náboženské a národné predsudky bránili Láske, aby rozkvitla naplno. V tomto prípade sa Láska dostala k slovu najmä vďaka počiatočnému klamstvu a skrývaniu tajomstva pôvodu. Nebolo to zlé, ale určite ani niečo nadpriemerné. Navyše, mal som taký blbý pocit, že Solomon a Gaenor viac sexovali ako sa vôbec medzi sebou rozprávali, teda aspoň takt nám to film sprostredkoval. Námetovo teda výborné, no spracovanie ma akosi zvlášť neoslovilo (možno aj pre tie podobné témy zo spomínaných indických filmov). Záver bol fascinujúci, úplne mimo klišé, a tak ma láka dať aj o niečo vyššie hodnotenie. Je to však na 3 a pol hviezdičky, ale 4 si to kvôli tej slabej prostrednej časti iste nezaslúži.

A také milé dievčatko to spočiatku bolo... Horory nemusím, ale na odporúčanie som sa do toho napokon pustil a musím uznať, že našťastie tam tých hororových prvkov nebolo až tak hrozne veľa - no tie čo tam boli mi tak trochu zničili celkový dojem z celého filmu. Však nejaké zabíjanie a krutosť sa dá predsa zobraziť aj nehororovým spôsobom - bez všetkých tých dramatických strihov, nervydrásajúcich rytmov a potokov krvi. Ale čo sa týka príbehu ako takého, tak to bolo naozaj veľmi dobré a vydarené. Aj keď pri Esther mi už od začiatku čosi nesedelo, no napriek tomu to bolo až takmer do samého konca zahalené rúškom tajomstva. No osobne ma bavilo najviac to ako si hneď na začiatku získavala ich priazeň a dôveru. Isabelle Fuhrman (v čase točenia filmu len 12-ročná) zahrala svoju rolu obdivuhodne, fakt jej za to tlieskam!