Triple H

O dosť viac podobný muster ako Fury Road než som čakal alebo sa môže na prvý pohľad zdať - len epickejší a pestrejší. Furiosa je opäť zložená do veľkej miery z naháňačiek a akcie, obzvlášť v druhej polovici, ale dialógov je viac, postáv je viac. Ale podobne ako Fury Road, ani tentoraz sa dialógy nezaoberajú históriou postáv, ich vzťahmi a takých dialógov, ktoré by prehlbovali postavy, je pomenej. V tomto je film trichu mačkopes, lebo strávime s postavami veľa času, ale veľa o ich myšlienkach a emóciách nepočujeme a znova dedukujeme veľa z akcie a ich správania. Čo v takto epicky a časovo široko poňatom príbehu síce stále funguje, ale nie rovnako úderne ako keď k sebe hľadali cestu Charlize Theron a Tom Hardy. Absencia kus ľudsky hlbších dialógov, obzvlášť u Furiosy samotnej, je teda možno trochu škoda, pretože kým Fury road bol ukážkovo až výnimočne zvládnutý akčný film (tzn. film, kde sa dej a vzťahy postáv hýbu vpred primárne skrze akciu), Furiose sa podobný efekt rovnako elegantne dosiahnuť nepodarí a možno Miller mohol skúsiť ísť na všetko aj kus inak. Hoci, potom by to už nebol Mad Max, čiže to čo píšem neznamená že film je nezvládnutý, len celok nezapadne Millerovi do seba rovnako ukážkovo ako predtým, čo ale zase je latka, ktorá bola nastavená natoľko vysoko, že človek skôr tak tajne dúfal že sa ju podarí dosiahnuť a stále sa od nej nepohybujeme ďaleko. Najzaujímavejší bol pre mňa worldbuilding. Fakt že ten veľmi špecifický, temný a drsný svet, ktorý Miller vytvoril a ktorý začal v roku 1979 ultra lacnou jednotkou, vyrástol až do takejto krásne a prvoligovo vychytanej Hollywoodskej epiky - z tohto pohľadu je film čisté fanúšikovské potešenie a vo výstavbe fikčného sveta na úrovni Star Wars, Matrixu, Pána Prsteňov, Pirátov z Karibiku a pod. Spätne je potrebné ešte viac doceniť výkon Charlize Theron, ktorá Furiose dala určitú charizmu a osudovosť a citeľnú únavu z takto vedeného života, na ktorej stavia aj Anya Taylor Joy, ktorá paradoxne napriek tomu že sa jedná o prequel toho až tak veľa hrať nemá čo, len v pár scénach sa od nej čaká viac, čo na skoro 150 minútový film prekvapí (a menší spoiler ale prekvapenie je že ju prvý krát uvidíme až po cca 45 minútach). Ale podobne ako pred rokmi Hardy a Theron, aj ona to ťahá hlavne charizmou, gestami, mimikou - Furiosa je málovravná skoro ako Max, ale ukazuje sa ako postava, ktorá je pre tento svet možno ešte dôležitejšia než jeho titulný hrdina. Dáva mu niečo ženské, nevinnejšie, či čistejšie, čo je v kontraste s drsným Wastelandom zaujímavejšie. Kto má čo hrať a rozprávať je Chris Hemsworth a snaží sa, a lepší výkon zatiaľ asi nepodal, ale stále je akosi charming a sympaťák, a chcelo to možno niekoho kto sa do odpornosti, zbabelosti a pokleskov jeho postavy ponorí ešte viac naplno (hlavne v závere). Lebo villain je to na papieri úplne parádny. Ale určite zahral veľmi slušne a ak chcel Miller do filmu Austrálčana čo je súčasne hviezda, ani neviem koho iného vlastne mohol voliť. A ako Hemsworth pekne povedal, Američania majú Star Wars, Briti majú Harryho Pottera a Austrálčania majú Mad Maxa. Suma sumárum nie sklamanie, vôbec a Millerovu víziu a svet ma baví sledovať a ak človek akceptuje že nedostal akčný revolučný nášup ako Fury Road, nemal by byť nikto nespokojný. Nevadilo by mi keby som Wasteland videl na plátne ešte raz, obávam sa však, že na pokračovanie sa čakalo pridlho, Millerov svet nie je úplne mainstreamová vec napriek tomu že ju viac epicky a mainstreamovo natočiť nešlo, a Furiosa je ako film kus zložitejšia a náročnejšia (a nie tak ideálne vyladena) než priamočiara pecka Fury road. Čiže obávam sa, že tentokrát sa film nezaplatí, čo prvé odhady z piatka potvrdzujú a fakt že to podľa týchto odhadov bude asi úplný komerčný výbuch mi je tentoraz úprimne ľúto, lebo Miller a jeho tím si to podľa mňa objektívne nezaslúžia a lebo v podobne nadupanej forme Millerovu víziu už asi kvôli takémuto komerčnému zlyhaniu neuvidíme. Každopádne som rád, že som ju mal možnosť vidieť aspoň dvakrát a ak už sa aj nezaplatí, stále zostane špecifickou kultovkou, ku ktorej sa radi budú mnohí vracať (a ktorá tou kultovkou bola vlastne vždy) a je malý zázrak, možno nie nepodobný ako Blade Runner 2049, že sa jej Furiosou aspoň raz podarilo byť štúdiom stopercentne podporený tentpole projekt. Hoci aj tentoraz sa potvrdí že keď je to moc drsné a iné a ambiciózne, bežný divák nepríde. Čo sa týka montáže záberov z Fury Road počas záverečných titulkov - ak to má byť akási malá domov a apel na diváka, chápem, ale film takúto barličku nepotrebuje, ako prequel čo nerobí hanbu a naopak si svoju existenciu obháji, plne obstojí.

Plynulé nadviazanie na predchádzajúce tri filmy, obsahovo aj formálne, na Vojnu aj pomalším tempom a zameraním viac na postavy než na akciu. Uvidíme ako toto pomalšie tempo ovplyvní tržby, lebo na 145 minút sa akčného deje pomerne málo. Triky sú opäť na špičkovej úrovni, opäť o niečo krajšie (scény vo vode) a v tomto smere sa nedá nič vytknúť. Čo sa možno dá trochu kritizovať je, že na to že sa dej odohráva niekoľko generácií po Caesarovi, sú ľudia vo filme prežívajúci v lesoch akosi prekvapivo stále nažive a nielenže ich nepohltil prirodzený potravinový reťazec, ale obliekajú sa stále do handier nevedno skade. Ale zase, pri podobnej látke treba prižmúriť aj očko, a nadväzuje sa na odkaz pôvodného filmu z roku 1968. V rámci rozširovania opičieho univerza je film dokonca podľa mňa celkom logický a drží sa pri zemi, síce sa mohli opice technologicky či inak posunúť už kus ďalej, ale určitá evolúcia badateľná je, nedá sa povedať že by to tvorcovia odflakli. Ako je pre sériu zvykom, je znova trochu aj nad čím popremýšľať, o tom ktorej strane vlastne fandiť, aj zloduch síce má jasné zloduchoidné ambície, ale v zásade sa nimi ukazuje že či opice, či ľudia, teritoriálne a iné spory a túžba po zvýšení svojho vplyvu boli, sú aj budú. Rovnako ako manipulácia , propaganda. A aj kulty osobnosti, v tomto prípade vidíme obe strany mince - tzn. snahu o ctenie Caesarovho odkazu, a snahu o jeho zneužitie. A kto sú teda tí naozaj dobrí, a kam to celé môže dospieť? Postavy mohli byť kus zaujímavejšie, v tomto to mal Reeves a jeho tím podľa mňa podchytené kus lepšie, ale ako píšem je vidieť že trilógia, ktorú sme dostali do roku 2017 sa rešpektuje a ctí pomerne zodpovedne a aj nová zostava nie je márna. Hoci Noa pôsobí nevyhnutne ako Caesar 2.0. Záver sľubuje potenciálne zaujímavé pokračovanie, za mňa teda spokojnosť a dá sa povedať že séria si naďalej úspešne udržuje kvalitu, ktorú nastavil v roku 2011 (vtedy prekvapivo) podarený Rise of the planet of the apes.

Pekná pocta asi najmenej docenenému remeslu Hollywoodu, Leitch ako režisér podľa mňa stále lepší a istejší. Akčná komédia, ktorá v niečom pripomenie Kiss Kiss Bang Bang a ktorá trendami je niekde 10-20 rokov vzadu - koncept prehliadaného (polo)lúzra so zlatým srdcom, do ktorého sa zaľúbi úspešná a krásna žena, kým arogantný a nesympatický slizoun čo je zbožňovaný dostane na koniec nejako na frak (a je odhalený) je niečo čo bolo hojne využívané v rokoch 2000-2015, ale dnes už sa z toho stáva pomaly staromilský prístup. Dnes sa trendy posúvajú smerom k epike, komiksovo ladeným experimentom, cross overom a takáto osvedčená receptúra sa stáva už pomaly nostalgickou (viď. aj Top Gun Maverick, ktorý bol tiež zamávaním starým dobrým "bruckheimerovkám"). Éru podobných hrdinov s určitou gráciou a dôstojnosťou a melanchóliou ako keby symbolicky zavŕšil Tarantino a jeho Cliff Booth vo Vtedy v Hollywoode. Jedná sa o archetyp, ktorý potrebuje vymyslieť asi zase novší kabátec, do ktorého sa zaodieť. Každopádne podarená a kvalitne spravená vec, ktorá ide na old schoolovú istotu (ako veľa vecí dnes), na ktorej ma najviac rozosmialo cameo na konci. ***1/2

Také poslabšie tri, ale sympatická nostalgia a pôvodný film bude mať úctyhodných 40 rokov, za mňa stále obstojí, jedná sa podľa mňa o jednu z veľkých klasík americkej kinematografie a preto menej ako tri dať nechcem. Je pomerne prekvapivé, že práve táto značka sa dočkala už svojho piateho filmu, len škoda, že podobne ako s mnohými podobne resuscitovanými značkami (Indiana Jones, Star Wars), sa nepodarilo nájsť spôsob ako mu dodať podobnú šťavu ako mala jednotka. Ingrediencie na to sú, ale je to hra na istotu, do ktorej Kumail Nanjiani vnáša niečo viac živšie a inak ju ťahá fakt, že po 40-tich rokoch vidíme zase niektorých starých známych.

Veľmi pomalý, na postavy a psychológiu zameraný origin s pár napínavými scénami, ale ide sa na to po staroškolsky ako The Omen, The Exorcist, a pod. hlavne cez postavy a ľakačky sú len poskromnejšie na pár miestach. Oproti dnešným bežným žánrovým parametrom, ktoré na tieseň a strach tlačia výrazne viac príjemná zmena, nenudil som sa.

Hollywoodsky Ind natočil hollywoodskou optikou "autentický" film o Indii. Je cítiť zápal a záujem o vec a Patel to ako režisér ustál vlastne veľmi dobre, ale niekde sa mohlo skrátiť, lepšie vypointovať. Hudba, kamera a atmosféra fajn. Kľudne by som si dal aj dvojku.

Kill Bill meets Hunger games meets Ip Man meets Street Fighter. A s trochou Johna Wicka a Enter the Dragon. V zásade live action anime, ktorému sa podarilo v aktuálne stále početnejšom subžánri komiksovo ladených revenge akčňákov (John Wick, Nobody, Kate, Mandy, Upgrade, Monkey man, etc.) nájsť niečo svoje a nápadité.

Z Petra Bebjaka sa stáva asi prvý slovenský režisér čo si osvojuje žáner horor/thriller a nie učí sa, ale vie ako správne a presvedčivo budovať napínavú atmosféru a vyťažiť aj z minimálneho množstva rekvizít a výpravy veľmi funkčný horor/thriller podľa americkej šablóny, ktorý ale stále zostáva tuzemský. Tzn. nie je to len lacná východoeurópska hra na Ameriku, toto je cesta akou si z toho amerického vybrať to správne a dobre to napasovať na slovenské (hotel a kúpele, ktoré sú holt naše skrz naskrz, majú atmosféru a možno sa z nich vizuálne dalo vyťažiť ešte trochu viac). V tomto mi Smršť príde dokonca efektívnejšia ako nedávny Bod obnovy, pretože je formálne a technicky konzistentná a nelepí dokopy kvalitné VFX s rozpadnutými dedinskými dvormi. Dá sa ešte zlepšovať a celok lepšie vyladiť, ale toto je dobrá cesta a film, ktorý si podľa mňa ako podarený môžu dať za klobúk všetci. Maštalír a Geislerová veľmi dobrí. Kombinácia The Shining, A cure for wellness a čiastočne The Ring, ktorá by kľudne mohla mať pokračovanie.

Paradoxné že Garland týmto filmom hlási odchod do režisérskeho dôchodku, keďže sa jedná o asi jeho najlepšie zvládnutý počin, na ktorom je vidieť zúročenie jeho doterajšej práce a stále istejšia ruka. Mal som pocit, že si mohol ešte trochu viac veriť, a dej ešte kus vyostriť (ale nie spôsobom, aby skĺzal k lacnej shock value ako v Men) a postavy prepracovať viac do hĺbky - vlastne sa o nich veľa nedozvieme, nevieme skoro nič z ich osobnej histórie, čo by pomohlo niektorým momentom vyniknúť viac. Alebo trošku pridať popisnosť v tom čo konkrétne k Občianskej vojne viedlo, aké sú ideologické protipóly a pod. Ak by sa týmto rozkladom americkej spoločnosti Garland zaoberal podobne umelecky expresívne a silno, ako napríklad svojho času Coppola, Cimino, či Stone analyzovali vojnu vo Vietname, mohla to byť nová klasika, lebo ingrediencie na to byť klasikou film má. Takýto silný pocit, že to má šťavu sa ale dostaví len raz, v scéne s Jessem Plemonsom a v na nej nadväzujúcej jazde horiacim lesom (ktorá je nasnímaná výborne). A možno to chcelo vymyslieť údernejšiu pointu, lebo výsledný dojem je viac-menej priamočiara road movie cez alternatívnu Ameriku, ktorá je sled epizódiek, na konci ktorých nemá človek pocit že povedali v súhrne niečo zásadné či viac. Zase na druhú stranu celok ladí, funguje, nič v ňom neprekáža, má zaujímavé momenty a o pár rokov neskôr, keď aktuálna kríza a nálady odznejú, môže film získať niečo navyše.

Pozrel som až po aktuálnej "dvojke", a musím povedať, že toto je suma sumárum asi o triedu lepšie a viac-menej ideálny výplachoidný popcorn. Pekný vizuál, sympatickí herci, postavy majú akurát priestoru a celkom fungujú, a akcia je epická a je jej dosť, ale nie toľko že to človeka úplne ohučí a unaví. Aj chápem prečo sa film v kinách ujal a je mi jasné, že nadväzovať naň bolo pomerne ťažké. Možno najideálnejší film celého monsterverse, resp. asi presne cca to čo od toho všetci chceli - aj diváci, aj štúdio, aj fanúšikovia. Síce prosté zaujímavých žánrových experimentov či vychytávok, ktoré robili Godzillu alebo Kong: Skull Island po filmovej stránke kus zaujímavejšie/dospelejšie, ale lepšie vyladené/vybalansované ako celok. ***1/2