T2 Trainspotting

Choose life. Choose Facebook, Twitter, Instagram and hope that someone, somewhere cares. Choose looking up old flames, wishing you'd done it all differently. And choose watching history repeat itself. Choose your future. Choose reality TV, slut shaming, revenge porn. Choose a zero-hour contract, a two hour journey to work. And choose the same for your kids, only worse, and smother the pain with an unknown dose of an unknown drug made in somebody's kitchen. And then... take a deep breath. You're an addict. So be addicted, just be addicted to something else. Choose the ones you love. Choose your future. Choose life. Postmodern Boyle cinema at its best. Existenciálne úplne iným štýlom ako prvý diel (asi ako keď vojdete do zbúraniska obľúbeného diskoklubu z mladosti a v hlave vám hrá obľúbená skladba, ktorú už nikdy nikto v tom klube nezahrá(aj preto počuť z Born Slippy len útržky)) a hlavne, obávam sa, že to bude rezonovať len u tých čo majú okolo štyridsať a podobnú dobu si v mladosti užili. Nečakajte Trainspotting 96 v 2017 ale Transmelancholy 2017. Lebo skôr než nostalgické je to melancholické a dosť sociálne. Ale stále kurwa nadupané. 10/10 (02.03.2017)

Nie som fanúšik jednotky a aj keď ju rozhodne považujem za výborný film videl som to iba raz, navyše asi 15 rokov dozadu. A tu je to rovnaké, no o triedu horšie. Bolo to fantasticky natočené, nasnímané, ozvučené, nastrihané, ale vôbec ma nebavil ten "dej", ktorý tam vlastne ani poriadne nebol. A to Bremmerove ksichtenie bolo občas na facku. Zvyšok hercov super. 6/10, pretože tá nostalgia na mňa proste nefungovala. (16.02.2017)

"Můžu ti říct, že došlo ke konsensuálnímu na citech založenému neziskovému pohlavnímu styku." Chápu to, Simone - tvoje holka tě miluje, protože jsi její pasák. Jenže po příležitosti zase přišla zrada a já se musím přiznat, že toho vzpomínání na staré dobré feťácké časy bylo na můj vkus příliš. Já se zkrátka nikdy nesjíždím heroinem, v Edinburgu jsem nikdy nebyl a dokonce jsem ani neblogoval o svém prvním vyhonění, takže si troufnu napsat, že Trainspotting není nic pro mne. Na druhou stranu jsem zaznamenal pár vtipných scén, které za podpory letitých, přesto stále svěžích, vypalovaček měly něco do sebe. A Veronika s umělým pinďourem nakonec taky nebyla špatná, což rozhodně neznamená, že bych cítil potřebu nechat si prošťournout potrubí. (01.09.2017)

Hygienická čistota a prázdno. Kým pôvodný film oplýva neopakovateľnou dobovou atmosférou, svojsky rozpráva o téme drog, dospievania i nižších sociálnych vrstiev, dvojka je iba vákuum vyplnené maketami. Žiadna z postáv sa oproti jednotke nezmenila. Tých 20 rokov akoby sa ani nestalo. Renton jediný vyzerá, že zaznamenal nejaký posun, no potom príde absurdný zvrat po asi pol hodine a sme opäť v starých koľajách. Nechýbajú prestrihy na scény z jednotky, kvantum citácií a parafráz a pocit trápna. Totižto scenár, na ktorý sa čakalo 20 rokov, je priam katastrofálny a jediné, čo dokáže je citovať a parafrázovať. Celá zápletka je spleť deus ex machina zvratov a účelovostí vyskladaných tak, aby čím viac scén evokovalo jednotku. Herci pôsobia podobne. Ewan McGregor má veľký problém dostať sa do ikonickej role a Ewen Bremner, ktorý bol bezpochyby najlepším hercom v jednotke, podáva jeden katastrofálny afektovaný výkon. Ale ja sa im ani nečudujem, s takýmto scenárom by nikto nič nezahral. Mať 45 a hrať 25 ročného sa proste nedá. Navyše soundtrack je priemerný a jediné zapamätateľné piesne sú tie z jednotky. No čo ma šokovalo najviac, je fádna réžia. T2 vyzerá, ako keby ho za pár šušňov zbúchal nejaký debutant a nie Danny Boyle, jeden z najvšestrannejších a najtalentovanejších režisérov generácie. Jediné, čo sa filmu nedá uprieť, je poctivá dávka humoru. No mal som taký dojem, že v tomto filme humor byť nemal. A mal to byť úplne iný žáner, než 21 rokov stará jednotka... (10.03.2017)

Mark Renton pred 20. rokmi zdrhol s tučným obnosom 16. tisícov libier, ktoré si mali rozdeliť delené štyrmi, medzi svojich kumpánov : Begbieho, Simona a Spuda. Po ňom ani chýru, ani slychu, ale aspoň sa zachoval čestne, a nechal PODIEL štyroch tisícok dobrákovi Spudovi, ktorý je v súčastnosti v totálnych sračkách, že tesne predtým, ako sa priblíži Mark pred prah jeho dverí, praktizuje dobrovolné ukončenie svojho, aj tak zbytočného života, čiže duchaprítomný MATE vykopne dvere, a zachráni ho ! Mark bol schovaný dlhé roky v Amsterdame, a taktiež sa nedá povedať, že by sa vypracoval ? Simon má sympatickú priateľku z Bulharska, s ktorou si založili zaujímavú činnosť na vydieranie bohatých podnikateľov, ktorí sú pristihnutí : in flagranti ( pohotový Simon všetko nakrúca na kameru, aby mohol od nich vyžobrať veľké prachy... ), inak tiež disponuje akousi krčmou, kde nikto nechodí, a obidvaja by si chceli založiť biznis, niečo na spôsob nevestinca. A nakoniec tu mám labilného cholerika Begbieho, ktorý zdrhne z basy, aby sa mohol vypomstiť Markovi, keď sa dozvedá, že je neďaleko. Skrátka, scenár nič nové neprináša, len zisťujem, že majú medzi sebou nevybavené účty, ktoré aj po toľkých rokoch, stále bolia, pretože horkokrvný Begbie, to nedokáže prelúskať, a tak so Simonom nastrážia pascu... Tentokrát režisérovi Boyleovi nevyšiel návrat do tej istej, legendárnej rieky, síce musím konštatovať, že obdivuhodná vizuálna réžia, výborný strih, a osvedčená kamera, robia svoje, ale bohužiaľ = scenár nefunguje ani na priemerných 60 %, pretože mám nekonečný pocit, že akési pokračovanie kultového Trainspottingu, je v tomto prípade úplne ale úplne zbytočné, keďže okrem vynikajúcich technických zložiek, mi absolútne nič nové neprináša ! Akoby sa báli nadviazať v takej nastolenej tradícii, ktorá bola niečim naprostom novým, osviežujúcim, mimoriadnym, skvelým, s parádnym soundtrackom... (28.05.2017)