Zbehovia a pútnici

Ďalší so série neznesiteľných Jakubiskových filmov. Fragmenty príbehu, roztrasená kamera a prehrávajúci herci mi neuveriteľne liezly na nervy. Bláznivé scény striedali tie kruté a práve tá krutosť bola zaujímavá a dotýkala sa ľudskosti a mala nejakú myšlienku. Lenže v celom filme je jej strašne málo. Celá Jakubisková snaha o výpovednú hodnotu je nulová. Najlepšou časťou je Dominika s Magdou Vášáryovou a s dobovými zábermi na okupačné vojská. Ostatné sú v mnohom iritujúce a naozaj je to na dlhú dobu posledný Jakubiskov film, ktorý som bol ochotný pozerať. Pritom sa v príbehoch skrývala toľká krása, ktorú formálna stránka nadobro pochovala. (07.06.2012)

Nedokážem tomuto filmu dať viac, ako tri hviezdičky i keď som si vedomý veľkosti umeleckého počinu, ktorý ním Jakubisko dosiahol. Divák počas sledovania filmu ani nemá možnosť sa s niektorou z postáv stotožniť, pretože sú to postavy z panoptika. Je to akási forma dokumentu o podobách ľudského zla. Leitmotív celého filmu je zreteľný v každej z poviedok. Audiovizuálna stránka filmu je bezchybná, takže jediným a veľkým problémom, ktorý s týmto filmom mám je, že obsahuje scény a obrazy, ktoré sú samoúčelné, neposúvajú dej ani myšlienku dopredu, a majú pravdepodobne iba ohromiť diváka a potencovať jeho dovtedy nadobudnutý dojem. Tak ako sa Scorsese nedokáže krotiť pri dĺžke filmu, tak ani Jakubisko sa nekrotí pri svojich feériách a vizuálnych eskapádach. (13.11.2014)

Vemi ťažko stráviteľný film zo zlatého "felliniovského" obdobia Juraja Jakubiska. Depresívny dej, depresívne postavy a množstvo mŕtvych ľudí i zvierat .... V určitých momentoch mi až naskakovala husia koža. Musím však čestne priznať, že som tento film pochopil asi len z polovice. Bude potrebné zhliadnuť toto dielo ešte pár krát .... Zaujímavosťou tohoto filmu je, že nakrúcanie bolo na chvíľu prerušené "socialistickou internacionalistickou pomocou spriatelených armád štátov Varšavskej zmluvy" a tvorcovia zaradili medzi druhú a tretiu poviedku krátke ukážky z intervencie a posolstvo pre ďalšie generácie, vediac, že sa práve vyrábaný film tvorí akurát tak do šuflíka, kde aj naozaj ostal predlhých 22 rokov .... A ostal tam aj preto, lebo dovtedy nik nevidel ožratých partizánov a sovietskych vojakov, ktorí vraždia a znásilňujú z kratochvíle pre vlastné potešenie .... A to sa do oficiálnej ideológie nijakovsky nedalo napasovať . (23.09.2004)

Pri prvej poviedke som mal pocit čistého šialenstva, forma i obsah sa vymykali zdravému rozumu a priznávam, že som to chcel vzdať. Tento oslavovaný Jakubisko sa mi vôbec nepáčil, dokonca ma iritoval. Druhá poviedka bola zrozumiteľná a napriek svojráznemu štýlu autora, jednoznačne najlepšia. Zaujímavosťou je vsunutie zopár záberov s komentárom o augustovom napadnutí Československa, čo dodalo poviedke ešte väčšiu výpovednú hodnotu. Tretia poviedka je akýmsi súhrnom predchádzajúcich. Jakubisko vo svojom filme ako celok využíval surrealistické prvky, depresívnu atmosféru, divoký vizuál a to všetko pri rýchlej kamere a podmanivej hudbe. (10.09.2017)

"Bože, prosím, ať se lidé vrátí!" Jsou filmaři-řemeslníci (Frič), jsou filmaři-vypravěči (Spielberg), jsou filmaři-konstruktéři (Ejzenštejn), a jsou filmaři-malíři. Že Jakubisko patří do poslední skupiny je všeobecně známé, ale že tento geniální tvůrce dokázal v říši fantazie dojít ve filmu Zbehovia a pútnici ještě dále než tomu bylo v Tisícročné včele a Sedím na konári a je mi dobre mě odrovnává. Jakubisko klade důraz na estetický zážitek, budování úžasu (dílem z krásy i děsů) jako esence umění filmu. Skrze tři zdánlivě poeticky odlišné příběhy buduje komplexní dystopické podobenství o zkáze světa. Obdobné téma v 60. letech vzala za své i Věra Chytilová v Sedmikráskách. Oproti nim jsou Zbehovia a pútnici dnes v zásadní divácké nemilosti a neznalosti. Zvláště to pak mrzí, když si člověk uvědomí, že tento snímek Jakubiska zařadil po bok takového velikána jako byl Federico Fellini, jenž ho záhy po uvedení díla pozval na natáčení v Římě. (04.01.2024)