Kvílení vlkodlaků IV

Asi do osemdesiatej minúty som si hovoril, čo to vlastne pozerám, keď som asi dvakrát zazrel chvost vlka a to bolo všetko. A to si myslím, že vlkodlačí film by mal byt práve o nich. I keď pár vražd tam bolo, ale oni boli mimo záber. Konečne finále ponúklo i niečo z týchto chlpatých beštií, ale to sa tu asi nemali radšej objaviť vobec. Začne to rozkladom človeka, ako keby spadol do kyseliny, čo som vobec nepochopil a aby sa z neho stal klasický vlk. Celkovo masky boli veľmi lacné ako aj celý film, ktorý bol ešte aj nudný. Trocha ponurosti i krvi tu bolo, takže 2* dám, ale naviac táto časť rozhodne nemala. (18.11.2020)

Síce lepšie ako trojka, ale to by bolo hocičo. Vlkodlaci na vidieckom americkom stredozápade proste nefungujú. A ani nemôžu, pokiaľ akcia je iba v posledných desiatich minútach. Zvyšok filmu je kvázi mysteriózna detektívka a hlavne typická nightmare movie, kde sa dookola strieda sen s realitou (niečo sa deje, na to sa hrdinka zobudí) a nemá to hlavu ani pätu. Predvídateľná nuda - čo môže byť horšie? (24.03.2010)

Vlastne celkom milé béčko, ktoré sa silou mocou snaží ignorovať dvojku aj trojku a atmosférou sa približuje skôr k prvému (a pomerne výbornému) dielu. Teda opäť traumatizovaná hrdinka, toho času psychicky na dne, odchádza do malebného lesného prostredia, kde sa nocou ozýva tajomné kvílenie. Dej nemá priveľký zmysel, miestami je zbytočne prekombinovaný (línia s mníškou - asi niekomu bolo ľúto za trojkou?). Ale i tak som zo štvorky mal, po obludných skúsenostiach z dvojky a trojky, pozitívne dojmy. Tvorcovia sa zrejme potrebovali dištancovať od dvojky a trojky a tak do štvorky dali minimum vlkolakov. V podstate sa „naplno“ objavia až vo finále. Prekvapivo to ale príliš neprekáža. Divák je vďačný, že nedostal niečo ako dvojku a trojku. A je tu pomerne odvážna posteľová scéna (okrem nej je film známy aj vďaka finálnej „rozleptávajúcej“ pasáži). (26.01.2017)

Štvrté pokračovanie Howlingu má jeden závažný nedostatok - až na nejaké malé výnimky v závere sa v ňom vôbec neobjavujú vlkodlaci, čo je u werewolf hororu neodpustiteľné, navyše väčšina metamorfóz dopadne tak, že lykantropovia sú vo svojej finálnej podobe bez použitia akýchkoľvek špeciálnych efektov (ak pravda nerátam svietiace oči) stvárňovaní väčšími psími plemenami, čo neznášam. Tvorcovia tohto zbytočného sequelu sa do príbehu pokúsili zapracovať prvky satanizmu a okultizmu, čo však nebolo dobré vôbec k ničomu. Najpozoruhodnejším momentom celého filmu je jednoznačne scéna, v rámci ktorej sa telo istého chlapíka rozleptá na maderu, keďže oná najlepšia premena človeka vo vlkodlaka v dejinách kinematografie, ktorú avizuje řitkársky DVD obal nakoniec nie je žiaden zázrak... (14.06.2011)

Aúúú-úúúúú!!! Dnes som zasa dostal chuť zakvíliť si s vlkodlakmi. A tak som si teda pozrel film z horrorovej werewolf série "Howling" (Zavýjanie). Siahol som po časti s poradovým číslom štyri. Dej sa točí okolo mladej, úspešnej spisovateľky Mary. Spolu so svojim manželom Richardom si prenajmú malú horskú chatu na vidieku. Mary tam chce relaxovať, oddychovať a nazbierať nové sily. Pokoj a kľud tam však nenajdú. Ocitli sa totiž v teritóriu krvilačných vlkodlakov. Aúúú-úúúúú! ** (09.09.2015)