Poslední recenze (2 666)
Až na krev (2007)
"I look at people and I see nothing worth liking. I want to earn enough money I can get away from everyone." Dráma s nesmierne ťaživou atmosférou, zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Hlavná zápletka je postavená na konfrontácii dvoch strán, z ktorých jedna by sa dala zjednodušene označiť ako bezohľadný kapitalizmus, tá druhá ako fanatická viera. Obe tieto strany, predstavujúce dve základné sily hýbajúce Amerikou, majú svoje vlastné zámery, na ktorých dosiahnutie používajú nie zrovna čistú politiku. Prvú stranu tu zosobňuje ropný magnát Daniel Plainview (Daniel Day-Lewis v strhujúcom výkone, oprávnene ocenený Oscarom), druhú stranu zase samozvaný prorok Eli Sunday (Paul Dano, nepochybne herecky výborný, aj keď svojim prejavom veľa sympatií nevzbudzuje). V súboji týchto dvoch kreatúr sa nedá prikloniť ani na jednu stranu, presnejšie povedané, jeden je odpudivejší ako druhý. Jeden hnaný vidinou zbohatnutia, ochotný ísť aj cez mŕtvoly, druhý, hnaný túžbou po moci nad ľuďmi, klamúci, až sa mu z huby práši. Obaja pritom hanebným spôsobom zneužívajú dôverčivosť prostých ľudí. Vzhľadom na ten ponurý príbeh z ponurého prostredia, doslova pretkaný všadeprítomnou skľučujúcou náladou (podporenou aj nervnou hudbou) a absenciu nejakých aspoň trochu sympatických postáv, ide o značne nepríjemný divácky zážitok. Oceniť ale určite musím veľmi peknú kameru Roberta Elswita (zaslúžený Oscar). "You're an orphan from a basket in the middle of the desert, and I took you for no other reason than I needed a sweet face to buy land."
Život Davida Galea (2003)
"Look, I know I'm not doing too well, and, to torture a cliché, I will do anything to pass." "Anything, huh?" "Any. Thing." "Ok, Berlin. I will give you a good grade, I will give you a very, very good grade if you just... study." Tento komentár obsahuje možné SPOILERY (aj keď iba nepriame), takže divákom, ktorí film ešte nevideli a oplývajú prenikavým ostrovtipom, neodporúčam čítať až do konca (hlavne nie záverečný citát). Významnému režisérovi Alanovi Parkerovi sa v jeho príspevku k téme trestu smrti nepochybne podarilo skvelo navodiť atmosféru napätia a tajomnosti a snímku výborne ťahajú aj traja hlavní predstavitelia: Kate Winslet ako novinárka Bitsey Bloom, Kevin Spacey ako odsúdenec na smrť David Gale a Laura Linney ako aktivistka za zrušenie trestu smrti Constance Harraway. Ako hlavný problém však vidím dejovú zložku, keď spočiatku veľmi sľubne zamotaný príbeh, rozprávaný veľmi pútavým spôsobom, sa postupne začne rozmotávať v tak trochu fádnejšom duchu. Záverečné "prekvapivé" pointy (sú vlastne dve väčšie) sa totiž dajú pomerne ľahko odhaliť dlho pred koncom, v čase, keď vysvitne, aký má Constance problém (určite mi nejde o to, chváliť sa svojim ostrovtipom, jednoducho si človek dá všetko dokopy, keďže veľa tých možností sa tam teda neponúka), dávno predtým, ako to konečne docvakne aj hlavnej hrdinke Bitsey. No a od toho momentu sa dovtedy silný náboj úplne vytráca a potom to už pôsobí značne naťahované (divák sa už len ustavične utvrdzuje v tom, že jeho odhad bol správny). Ak by sa snímka tak evidentne nehrala na (ne)prekvapivé rozuzlenia v dlhom závere, alebo keby, naopak, tak nešikovne neprezradila hlavnú pointu už v polovici, hodnotil by som to zrejme vyššie. "Of course the ultimate irony is that David Gale... a man who became an unwitting martyr... may achieve in death what he worked for... but could not accomplish in life."
Obecná škola (1991)
[4,5*] "Ale že se jmenuješ uplně stejně jako von.” "Já jsem jako za něj, rozumíš. Abych jim ho nahradil.” "Jseš takovej náhradník.” Toto je presne to, v čom je Zdeněk Svěrák veľkým majstrom: príbeh zo života, až po samý okraj naplnený človečinou, okorenený jeho typickým láskavým humorom. Príbeh nesmierne emotívny (rovnako účinne vyvolávajúci záchvaty smiechu aj slzy dojatia), ktorý sa navyše môže hrdiť výrazným puncom opravdivosti, pričom prostredie i atmosféra doby sú vykreslené naozaj vynikajúco (samozrejme, nespochybňujem tu ani prínos mladého Jana Svěráka). Človeku sa až rozum zastavuje, aké nebezpečné veci stvárali tie decká (ale zase to dýchalo vzrušujúcim dobrodružstvom). Čudujem sa inak hlavnému hrdinovi Edovi (resp. malému Zdeňkovi), že toho svojho podareného najlepšieho kamaráta Tondu niekam neposlal a nechal sa zakaždým nahovoriť na nejakú lotrovinu. Zdeněk Svěrák okrem toho, že napísal skvelý scenár, sa tu navyše prejavil aj ako výborný herec (ako Edov otec Fanouš Souček), a to v dosť odlišnej polohe ako v iných filmoch. On je tu vlastne prítomný hneď ako "trojjediný" - predstaviteľ svojho vlastného otca (otec), hlavný detský hrdina (syn) a autor (duch). Skvelá je i Libuše Šafránková (túto herečku si vážim čoraz viac) v role Edovej mamy. Herecké výkony sú inak vo všeobecnosti veľmi silné (aj v menších rolách), spomeniem aspoň nasledovných: prekvapivo umiernený Rudolf Hrušínský ako "Idiot z riaditeľne", Jan Tříska ako Igor "Bezbolestný" Hnízdo a nadmieru presvedčiví sú i detskí herci Václav Jakoubek (Eda) a Radoslav Budáč (Tonda). Výborná je i humorná zložka s množstvom skvelých hlášok ("Vem to přes práh, to na ni platí.", alebo "Nebij ho do hlavy, bude hloupej." "Co bude! Je!"). Má to na pohľad všetky potrebné atribúty, takže ani presne neviem uviesť, čo mi tu chýba k dokonalosti a k mojej úplnej spokojnosti (tak, ako to je v prípade filmu Kolja (1996)). "Když na to sáhnu a nezčernám, tak na tom můžou pracovat montéři."
Poslední deníček (1)
Moje hodnotenia
STRUČNÝ PREHĽAD MÔJHO SYSTÉMU HODNOTENIA
5 = VYNIKAJÚCE = najskvelejšie diela kinematografie, ktoré ma zakaždým silne zasiahnu.
4 = VÝBORNÉ = výnimočné diela, ktoré môžem pozerať aj opakovane.
3 = DOBRÉ = filmy, ktoré sa oplatí vidieť, ale stačí raz (príp. znovu až po dlhom čase).
2 = ŠEDIVÝ PRIEMER = tuctové filmy, ktorých sledovanie považujem za stratu času.
1 = ZLÉ = vyslovene zlé filmy, kde tvorcovia predvádzajú svoju neschopnosť.
0 = ODPAD = hodnotenie, ktoré je pre mňa zbytočné a nikdy ho neudeľujem.
NEDOKONALOSŤ 5-STUPŇOVÉHO HODNOTIACEHO SYSTÉMU
V prvom rade musím zdôrazniť, že 5-stupňové hodnotenie považujem za veľkú slabinu ČSFD. Neviem, či tvorcovia chceli byť originálni, ale prakticky nepoznám ďalšie seriózne hodnotiace weby, ktoré by nemali 10-stupňové hodnotenie (e-shopy do toho samozrejme nepočítam). Mám potom z toho dosť často hlavybôľ, keď sa v prípade jasne "pol-hviezdičkového" hodnotenia (napr. 3,5) musím ťažko rozhodovať, či to hodnotenie zaokrúhlim nahor, alebo nadol (rozdiel medzi 3 a 4 hviezdičkami je pre mňa dosť zásadný). Domnievam sa, že kvôli takejto hrubej stupnici hodnotenia musí nutne prichádzať k istému skresleniu celkových hodnotení filmov. Ak sa totiž väčšina používateľov pri hraničnom hodnotení prikloní k vyššiemu počtu hviezdičiek (to je môj osobný predpoklad), celkové hodnotenie bude oproti realite posunuté smerom nahor. Pre názornosť ešte jedna malá ukážka. Mám dva filmy, ktoré hodnotím na 2,5 a 3,5. Pri nutnosti zaokrúhľovať potom tie isté dva filmy môžu skončiť s rovnakým hodnotením 3, ale trebárs aj s diametrálne odlišnými hodnoteniami 2 a 4. Keď sa tak nad tým človek zamyslí, ide o veľmi významné skreslenie.
DOPAD 5-STUPŇOVÉHO SYSTÉMU NA MOJE HODNOTENIA
Keďže v 5-stupňovom systéme nedokážem spraviť ani tak triviálny úkon, ako je priradenie čisto priemerného hodnotenia (to je 50%, čo by znamenalo 2,5 hviezdičky), musel som si stanoviť, ktoré hodnotenie bude tomu priemeru zodpovedať. A stanovil som si ho na 2 hviezdičky, s tým, že slovo priemer ešte dostalo prívlastok "šedivý". Dôsledok je potom aj ten, že moje hodnotenia sú mierne posunuté nadol a budú sa javiť ako prísnejšie oproti hodnoteniam väčšiny ostatných používateľov (používatelia väčšinou pridelia filmu 3 hviezdičky, ak ho považujú za čisto priemerný). V konečnom dôsledku mi ale nevadí zaujať takýto kritický postoj, aj vzhľadom na to, že na ČSFD je tendencia filmy skôr nadhodnocovať. Ďalším dôsledkom je potom to, že mi tak vznikla široká škála pre hodnotenie "dobrých" filmov (3 až 5), ale iba obmedzená škála pre "zlé" filmy. Pre "zlé" filmy si ale osobne úplne vystačím aj s jedinou hodnotou (1) - ak je totiž niečo žumpa, nepotrebujem sa do nej ponárať, aby som zistil, aká je hlboká. Bez môjho interného 10-stupňového systému sa ale napokon zaobísť nedokážem, takže moje skutočné hodnotenia (v prípade tých "pol-hviezdičkových") píšem na začiatok svojho komentára ("3,5" v mojom komentári má pre mňa väčšiu výpovednú hodnotu než to, či som sa nakoniec priklonil k 3 alebo 4 hviezdičkám).
ROZŠÍRENÝ SYSTÉM MÔJHO HODNOTENIA
5 = DOKONALÉ
4,5 = VYNIKAJÚCE
4 = VÝBORNÉ
3,5 = VEĽMI DOBRÉ
3 = DOBRÉ
2,5 = LEPŠÍ PRIEMER
2 = PRIEMER
1,5 = SLABÝ PRIEMER
1 = ZLÉ
0,5 = VEĽMI ZLÉ
0 = ODPAD
RÔZNE NEDUHY HODNOTENIA NA ČSFD
Snáď najhoršie, čo môže používateľ spraviť, je hodnotiť film, ktorý nevidel. Na ČSFD je za to síce tvrdý postih, ale ako také niečo dokázať? Podobne vnímam aj hodnotenie filmov videných niekedy v dávnych časoch (pochybujem o tak skvelej pamäti a navyše kritéria sa časom nutne menia). No a tiež ma vyslovene iritujú niektorí používatelia, ktorí si pozreli len prvých 10 minút filmu (dokonca sa tým aj chvália) a film suverénne šupli do odpadu. To je akoby som hodnotil nejakú maľbu tak, že si odokryjem len jej pravý dolný roh. Prekáža mi aj istá stádovitosť pri hodnotení. Hoci je z komentára používateľa zrejmé, že sa mu film nepáčil, napriek tomu mu dal vysoké hodnotenie, veď všetci tomu dávajú vysoké hodnotenia a je to predsa kult. Akoby sa hanbil za to, že má iný názor a považoval to za svoje zlyhanie. Úplne samostatná kapitola je hodnotenie 0 (odpad). Mnohí "machri" toto hodnotenie zneužívajú na to, aby sa robili zaujímavými - dám nejakému slávnemu filmu (napr. Titanic) odpad a teraz som veľký "king". Takže celé to hodnotenie považujem skôr len za také pozérstvo a osobne som ho ešte nikdy nepoužil. Neviem si totiž predstaviť, aký by to musel byť film, aby som mu udelil menej ako 10 percent (to by snáď muselo byť nejaké domáce video). Predsa len, skôr než sa film dostane k divákovi (napr. prostredníctvom TV), musí prejsť nejakým sitom, ktoré tie totálne nepodarky väčšinou zachytí. A ak by sa aj napriek tomu nejaký nepodarok ku mne dostal, prečo by som sa preboha naň dobrovoľne pozeral?
MOJA TEÓRIA PROPORČNÉHO ROZLOŽENIA FILMOV V HODNOTIACEJ STUPNICI
Na záver ešte predstavím jednu moju teóriu ohľadom kvality filmov. Uvedené čísla prosím nebrať doslovne, majú skôr dokumentačný charakter. Za celú históriu kinematografie bolo nakrútených odhadom 500 000 filmov určených pre kino. Môj súkromný odhad je taký, že asi polovica z toho je vyslovene zlých filmov (*), takže ostáva zhruba 250 000 aspoň priemerných filmov (**+). Z toho je potom asi tretina aspoň dobrých filmov (***+), čo je zhruba 80 000 filmov. Z toho je asi štvrtina aspoň výborných filmov (****+), čo je zhruba 20 000 filmov. A napokon z toho je asi pätina vynikajúcich filmov (*****), čo je okolo 4000 filmov. Na jednej strane takýto odhad u mňa vzbudzuje nadšenie, že môžem do konca života pozerať iba skvelé filmy (tie nestačí vidieť len raz), na druhej strane to ale u mňa vyvoláva aj zdesenie, že ako mám takéto filmy nájsť v záplave státisícov tuctových filmov. No a tu nastupuje asi najdôležitejšia schopnosť milovníka filmov a tou je schopnosť výberu kvalitného filmu. Kritérií pre výber je síce dosť, ale ani jedno nie je úplne spoľahlivé. Ak ale používateľ skombinuje viaceré kritéria do jedného výsledného, je jeho vytúžený cieľ (odfiltrovanie slabých filmov) výrazne bližšie. Tu je niekoľko kritérií, ktoré používam ja osobne: hodnotenie na ČSFD/IMDb, zaradenie medzi "1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete" (hodnotenia kritikov), získané ceny (Oscary, filmové festivaly), hodnotenia obľúbených používateľov, meno režiséra. Napriek všetkým tým kritériám by bolo ale utópiou si myslieť, že občas na nejaký slabý film nenaďabím, ale aspoň do istej miery zredukujem pravdepodobnosť takejto mrzutosti.