Případ Dominici

Tento film by měli povinně vidět všichni, co zase hlasitě volají po znovuzavedení trestu smrti. Nejde o to, že si pachatelé brutálních zločinů nezaslouží nejvyšší trest. Jde o to, kdo těžké zločiny vyšetřuje a soudí. Co, kdo a jak ovlivňuje vyšetřování případu i samotnou justici, je v tomto filmu krásně zobrazeno. Jsou to vždy jenom lidé, lidé příliš ambiciózní, zbabělí, nenávistní, zakomplexovaní, lidé, kteří dělají chyby. Za názornou ukázku, jak snadno může nevinný člověk skončit pod gilotinou, uděluji filmu plný počet. (19.10.2014)

Aféra Dominici je obrazovo-slovná ilustrácia jedného prípadu. Vybratých je zopár momentov, ktoré sú nám predkladané formou tituliek ako x-tý deň vyšetrovania, alebo x-té pojednávanie. Práve ale medzi týmito udalosťami sa odohrávalo vnútorné peklo trpiacich, každodenné napätie v rodine a dôvody, ktoré predchádzali rodinným zradám. To však poväčšinou nesledujeme. Nedá neporovnávať s o dve triedy lepším In the name of the father, ktoré zobrazilo celú obludnosť mašinérie systému a martýru dlhoročného väznenia. V Dominici sme svedkami iba jedného telefonátu, kde sa dozvieme, že odsúdený bude iba obetným baránkom a to k príťažlivému tajomnu konšpirácií, ktoré by tomuto filmu okrem iného pomohli, nestačí. (05.07.2015)

I mně to připomnělo Spálené stodoly a ještě mnohem víc Heroin. Jenomže v obou fungoval silný hlavní hrdina (zejména Delonův Larcher), což tady není. Námět je navíc podle mého slabý, resp. nevhodný k vyprávění, hodlali-li se tvůrci podržet skutečných událostí a nepřekrucovat v zájmu zajímavosti. Molčík na Gabina nesedí. (11.10.2015)

Úžasný Gabin vo vyšetrovaní kriminálneho prípadu. Problém vidím v tom, že v tunajšom popise filmu je už absolútne všetko povedané a film potom nemá zmysel pozerať. Prínosom je aspoň ukážka faktu, že v každej krajine sú tí policajti ako u nás, vymyslia si čokoľvek, len aby aspoň na oko vyriešili prípad a človeka tak nechajú kľudne odsúdiť na trest smrti. Pekný francúzsky vidiek tu lemuje príjemná hudba. (22.03.2017)

Pozrel som si silne znepokojivý, ďalej dvoj-násobný, retro snímok, ktorý sa okrem iného zaoberá i 3-násobnou vraždou anglických turistov vo vidieckom Provensálsku, či kinematografický počin zároveň obsahuje i - mimoriadne zvláštnu, otváraciu sekvenciu, keď sa zrovna táto trojčlenná, čochvíľa i kompletne povraždená rodinka Drummondovcov, rozhodne kempovať hneď pri cestnej komunikácii, čo som si automaticky snáď vyvodil z toho, že sa predsa jedná o „výstredných Angličanov”, ktorí sú skrátka takýmto „bizarným” správaním povestní vari odjakživa, čo ale ešte nie je nič v porovnaní s tým, čo sa neskoršie na mňa chystá... Totižto, ak som bol povedzme na úvod, ako čajom poliaty, tak o malú chvíľu neskôr sa budem zase cítiť, ako horúcou vodou obarený, pretože sa pomaly ani nestačím čudovať z toho, aké priam podivuhodné, vyšetrovacie metódy používa nielen polícia, ale aj pokrivená justícia, kedy sa práve všetci snažia „objasniť” tento ohavný a brutálny, trestný čin, pri ktorom sú tiež neustále prítomní i „hyenistickí novinári”, čo akurát vytušili velikánsku senzáciu, až sa pomaličky začína rysovať i davová psychóza okolo väčšej rodiny Dominiciovcov, na ktorých sa vzťahuje hlavné podozrenie, keďže ich farma sa nachádza len ozaj malý kúsok od popisovaných udalostí, pričom až od tohto momentu to začína byť „extrémne zaujímavé”, lebo postupne sa niekoľko členov rodiny skutočne poriadne odfarbí, keď som si často hovoril, ten „človek je bez chrbtovej kosti”. A teraz si všetky tieto „ingrediencie” skúste následne spojiť dohromady, kde „šéfkuchár bez čapice”, Claude Bernard-Aubert, ukuchtil „prazvláštny guláš”, z ktorého mi mimochodom ostala akási záhadná pachuť v ústach, a to konkrétne z dvoch dôvodov: 1.) Mal som vskutku čudesný pocit z rezignovaného, hereckého prejavu protagonistu, čo mi na Jeanovi Gabinovi vonkoncom nepasovalo, no ale "niečo" si už teda počas svojej kariéry odkrútil, čiže mal právo byť opäť "mrzutým dedom" a po 2.) Celkový scenár a samotné, ako by som to taktne povedal, mierne chaotické spracovanie, z ktorého som pre zmenu mával rozporuplné pocity. / PS : Sledovanie filmu malo aj svoje pozítiva, ktoré si však divák musí nájsť úplne sám, avšak ak ich tiež niekde ponachádza... ? S hodnotením by som mohol ísť aj o stupeň vyššie, ale svedomie mi to ("momentálne") vôbec nedovoľuje, ale i napriek tomu neľutujem toto zhliadnutie, ktoré určite malo čosi do seba, alebo som bol iba maximálne znechutený a zhnusený z predchádzajúceho, vrátane i toho aktuálneho, politického-pokryteckého-propagandistického, (celo)svetového diania, kde mi v tomto prípade oveľa viacej prekážala režisérska vízia, než nadčasová myšlienka filmu, ktorú som aspoň dokázal plne (d)oceniť, i keď ponúka množstvo otáznikov... / (07.08.2022)