Cena riflí
Obsahy(1)
Sú symbolom slobody a radosti zo života - modré džínsy, či rifle - jedno z najpopulárnejších oblečení v Európe. Pôvodom z Ameriky sa tieto pracovné nohavice stali bežnou súčasťou denného oblečenia celých generácií. Dnes sa väčšina z nich produkuje v Číne, v juhovýchodnej oblasti Guandong - v meste, ktoré si hovorí hlavné mesto džínsov. Lenže namiesto prosperity sa miestni obyvatelia dožili najmä zamorenia ovzdušia a chudoby. Celé oblasti sú zamorené v dôsledku neekologickej výroby týchto textílií. Vydajte sa spolu s autormi filmu na cestu po stopách džínsov - od miesta ich predaja v Nemecku až po miesto ich výroby v Číne. Kto platí skutočnú cenu za lacný tovar? (oficiální text distributora)
(více)Recenze (19)
Pravdivý príbeh, ktorý vás pred ďalšou kúpou nohavíc donúti zamyslieť sa. Zdá sa že celosvetová ľudská bieda spočíva v stále väčšej nenásytnosti milionárov a miliardárov. Nútiť robiť Číňanov v odpadových podmienkach a zaplatiť im za kus riflí 3,10 eur, to je otrokárstvo. Predávajú ich minimálne 20 x drahšie. A ešte sa tvária, že je všetko v poriadku a vlastne si šikmáči za to môžu sami. V dokumente sa dozviete, že taký čínsky robotník, ktorý pracuje 30 dní v toxických podmienkach s minimálnou šancou dožiť sa dôchodkového veku, zarobí spoločne s manželkou za 15 hodín dennodennej práce dokopy 300 eur. Pritom má len hodinovú prestávku a čítate dobre – má len jeden deň voľna v mesiaci. Matematicky nám to vychádza 150 eur na osobu a mesiac za 450 hodín roboty. Krásnych 0,33 eur na hodinu. Taký obrat len Mustang Jeans bol v roku 2013 cez 100 miliónov eur. Takto sa bezcharakterne zarábajú peniaze. ()
Je to smutné, ale tak skoro sa to nezmení, ak sa to vôbec zmení. Vízia do budúcnosti - výroba sa presunie do strednej afriky a pokračuje sa. Osobne si myslím, že je jednoduché všetko hádzať na Čínu. Ak o niečom zlom viem a profitujem na tom som nevinný? Určite nie a to sa týka aj nás spotrebitelov. Prečo? Napr. ak niekto kupuje pornoprodukt, ktorý pochádza z obchodu bielého mäsa a vie o tom, tak obchod s bielým mäsom podporuje. Kde nie je dopit, nie je ani ponuka. Pravda je taká, že ľudia potrebuju peniaze a tak pracujú aj v zlých podmienkach a nie len v Číne. Nespravíš to ty, tak to spraví niekto iný. Chcem poukázať na chyby v dokumente. Možno vznikli pri dabingu do slovenčiny, ale nemyslím si to. m² evidentne niekomu robili problém. Nejaky párik pracujúci vo fabrike býva niekde čo má rozlohu 4 m². Veď je evidentné na prvý pohľad, že je to blbosť. Len dve postele majú 4 m² a čo ten priestor medzi nimi? Tak isto sa mi nepozdávalo 20 m², kde malo bývať údajne 12 robotníkov. To bolo isto viacej. Netreba všetkému zase veriť, čo v dokumente nakecali. Nie je všetko zlato čo sa bliští! Je populárne aj poukazovať na platy v krajinách ako Kuba, KLDR a Čína, ale podstatné nie je koľko je to dolárov, eur či libier, ale čo si môžu v danej krajine za to kúpiť. Väčšina divákov len šokujúco absorvuje informácie, ale nepremýšla hlbšie nad nimi a to je škoda. Dokument je jednostranne účelovy, aby šokoval diváka a niekto opäť z toho profituje preto len 3*. ()
Výstižne zdokumentovaný príklad pracovného rasizmu. Majitelia značiek spolu s veľkopredajcami džínsov na Západe v posledných desaťročiach presunuli výrobu textilu do Ázie. Tamojší otroci robia rýchlo a majú výdrž. Sú lacní, ochotní živoriť v barakoch patriacich fabrike a nie je potrebné ich chrániť drahými a zisk obmedzujúcimi zdravotnými či ekologickými opatreniami. Keď zdochnú, vždy je dostatok náhradnej pracovnej otročiny v talóne. V dokumente odznie, že Číňania by sami mali upraviť zákony tak, aby k otroctvu a ničeniu zdravia nedochádzalo. Podstatné ale je, že štandardy výroby sú dodávané západnými odberateľmi. Vďaka ich požiadavkám na dobu a množstvo dodávky od podpisu zmluvy je pracovná doba 15-16 hodín denne, šesť dní do týždňa za mzdu cca 250 eur. Takmer všetci šikmookí majitelia fabrík hovoria o neuveriteľnom zderstve konečných dodávateľov. V medzipriestore medzi výrobou a konečným spotrebiteľom stúpne cena chemicky prepratých, zdraviu škodlivými farbami napustených a ďalším sajratom prepraných rifieľ (aby sa kontrolou neodhalil sajrajt pochádzajúci z farbenia) o 200% - čo je marža, na ktorej sa nabalia ľudia mimo výroby Z megatovární, vyrábajúcich každoročne milióny rifieľ, vyteká čierna sračka, ktorá mení rieky na ropné kanály. Prežívajú len červy, pochutnávajúce si na rozložených telách vodných živočíchov. Texasky samotné pripomínajú zložením skôr chemický koncentrát určený na hubenie škodlivých organizmov než zdraviu neškodiaci odev. Poučné popozeranie v necelej hodine. Vystihuje viacero všeobecne platných súvislostí výroby dneška a zároveň pekne polopate a presvedčico ich podáva potencionálnym kupcom kvalitného čínskeho textilu. Poznámka: A ak si myslíte, že sa čínskym chemickým postupom vyhnete poznaním čiarového kódu výrobku (GTIN - global trade item number), tak ste na omyle. Tie totiž označujú len štát sídla firmy. Tá môže mať 100% výroby zmluvne pokrytej v Číne (alebo kdekoľvek inde) a na jej výrobkoch, vyrobených v podobných odstrašujúcich príkladoch mamutích koncernov, plných ponižujúcej a zdravie ničiacej práce sa bude skvieť čiarový kód Nemecka, Talianska, Anglicka, či inej "bezpečnej destinácie". ()
Přehlídka šokujících údajů Nepříjemné jsou pohledy do obličejů čínských dělníků pracujících s jedovatými chemikáliemi s jedním dnem v měsíci volna za nuzné mzdy, nebo při pískování kalhot, kde do roka dostanou silikózu. Továrna je po pár letech propustí jako zdravotní trosky. Lidé chtějí levné nohavice, které ale chtějí nosit co nejkratší dobu a co nejdříve si koupit nový model. Nové džíny ale mají působit jako staré. ()
Eticko-environmentalisticko-kapitalistický problém, o ktorom väčšina ľudí pravdepodobne tuší, no pravdepodobne ju nikto nechce počuť. Výroba riflí. Brutálne komplikovaný problém, tento dokument v plnej nahote ukazuje základ hlavných aspektov tohto problému. Minimálne po dnešku si 2x rozmyslím kúpu riflí... ()
Reklama