Khane-ye doust kodjast?
Kde je dom môjho priateľa?
Where Is the Friend's Home?
Režie:
Abbas KiarostamiScénář:
Abbas KiarostamiKamera:
Farhad SabaHudba:
Amine Allah HessineHrají:
Babek Ahmed Poor, Ahmed Ahmed Poor, Kheda Barech Defai, Iran Outari, Ait Ansari, Sadika Taohidi, Biman Mouafi, Ali Djamali, Aziz Babai, Nader Ghoulami (více)Obsahy(2)
Malý Ahmed omylom prinesie domov zo školy zošit svojho spolužiaka, ktorému učiteľ pohrozil prísnym trestom, keď opäť príde do školy bez zošita a bez úlohy. Vydáva sa preto hľadať dom svojho priateľa, aby mu zošit včas vrátil, hoci u dospelých spočiatku nenachádza mnoho pochopenia. Prvý film z takzvanej kokerskej trilógie najvýznamnejšieho iránskeho režiséra Abbása Kiarostamího je zasadený do fascinujúceho prostredie tradičnej dediny Koker na severe Iránu a pomocou poézie, mysticizmu a symbolických motívov rozpráva o humanizme a životných hodnotách obyčajných Iráncov. (RTVS)
(více)Recenze (34)
Ďalší z rady detských iránskych filmov, ktoré aj pobavia, aj navnadia, občas aj naštartujú. Tie preťahované problémy malého chlapca ma však po čase prestali baviť, resp. ma občas natoľko vytáčali, že som si musel dať od filmu pauzu. Skrátenie stopáže by dosť pomohlo. Záver s kvietikom ale veľmi podarený. Dosť podobné s o 12 rokov mladším filmom Božie deti. ()
Druhý nejlepší Kiarostami. Těžko cokoli dodat. Skutečně je to jen příběh o chlapci, který hledá svého spolužáka, aby mu vrátil sešit. Nebo ne? Nebo ne. ()
Ako je všeobecne známe pri iránskych filmoch, v jednoduchosti je krása. Príbeh chlapca, ktorý omylom zoberie zošit svojho spolužiaka, čím spôsobil menší problém. Jeho kamarát si nebude vedieť napísať domácu úlohu, čo si nemôže dovoliť po tretom napomenutí učiteľa. Hlavný protagonista si je vedomý tejto skutočnosti a tak je odhodlaný zošit vrátiť aj keď jeho kamarát býva vo vedľajšej dedine. Presne tu sa za tých 83 minút odohráva pravá dráma a scenáristický balet, ktorý vám nedovolí vydýchnuť. Vo filme nájdete mnohé, napr. že deti vlastne máloktorý dospelák naozaj počúva. Rovnako sa vo filme skrýva morálne ponaučenie, ktoré nie je iba pre deti. Úplný záver filmu vás nechá v napätí, čo by si nepovedal asi nikto po prečítaní obsahu na tento film. Myslím že iránska kinematografia má čo svetu povedať, škoda len, že sú tie filmy ťažko dohľadateľné 95% ()
Príbeh malého chlapca, jeho pohľad na svet, ktorý aj nám umožňuje pohľad do sveta, ktorý veľmi nepoznáme – z jeho etnického, náboženského a rodinného hľadiska. Ten chlapec nám ukazuje snahu o „zachovanie si tváre“, otázku cti. Chce vrátiť spolužiakovi zošit, ktorý mu nechtiac vzal a tak ho hľadá, v uličkách, ktoré nemajú popisné číslo a sú bludiskom schodov a tmavých uličiek. Nakoniec to vyrieši po svojom a jeho riešenie nám dáva pekný pohľad na to, ako by sa mali podobné problémy riešiť, nezávisle od zemepisnej šírky. Detská duša je čistá. ()
"Hej, normálně jsem viděla na filmovce íránský film, který byl celý o tom, jak kluk přibral svému spolužákovi sešit." ()
Má to malý Ahmed so slabým hlasom ťažké. Hľadať spolužiaka v cudzej obci, kde sa všetci volajú rovnako a nikto nikoho nepozná. Film je to trochu iný, veď je z odlišnej krajiny, a tak na dramatizáciu si treba zvyknúť. Chápanie zodpovednosti u malého chlapca bolo vo filme dotiahnuté do dokonalosti. Pritom v kontraste so svetom dospelých, ktorý bol svetom bitky, zbytočného tliachania a nezodpovednosti. ()
Je pozoruhodné, na akom malom priestore tu Kiarostami dokázal rozohrať úžasnú drámu. Zápletka je síce priam banálna, všetko sa točí okolo zabudnutého zošita, napriek tomu je pátranie malého Ahmeda napínavé ako detektívka. Divák je silne vtiahnutý do deja a intenzívne súcití s malým hrdinom pri všetkých jeho drobných strastiach. Herecké výkony sú veľmi autentické, hlavne malého Ahmeda, na jeho tvári krásne vidieť tú bezradnosť, ale aj veľké odhodlanie a zodpovednosť. Veľkú rolu hraje prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva. Úzke uličky medzi kamennými domami tvoria labyrint, ktorý umocňuje celkový pocit bezradnosti. Film kladie dôraz na priepastný rozdiel medzi svetom detí a svetom dospelých, hlavne poukazuje na nepochopenie, až ľahostajnosť zo strany dospelých. No a ten koniec, to bolo také pohladenie na srdci. ()
V titulcích filmu uvedeno: rok výroby (v perských číslicových symbolech) 1365, což odpovídá roku 1986 gregoriánského kalendáře. ()
Strastiplná cesta o vrátení nejakého zošita. To už dnešná generácia detí asi ťažko pochopí. Ale sme v Iráne a dobe kedy učiteľ bol skutočná autorita a deti počúvali na slovo. Iranska kinemaografia má svoje osobitné čaro každý film čo som doteraz videl (možno som mal len šťastie) má niečo osobite do seba. Tento príbeh skutočne človeka chytí za srdce a pristihnete sa pritom ako tomu chlapcovi vlastne fandíte aby jeho hľadanie skončilo dobre :) ()
Říkám si, že nešlo o to natočit film, který by měl být kritickým zrcadlem světa dospělých. Pro mě snímek vynikal právě tím. A taky skvělým herectvím trochu bezradného a hodně odhodlaného školáka. Proti němu se dospělí projevují jako ne-li přímo bezohledné tak určitě empatii a zájem o druhé postrádající bytosti, které jsou otroky svých povinností, podřízení zajetým vzorcům jednání. Jen trochu se zastavit a zaposlouchat do duše dítěte, které vše hluboce prožívá a jehož svět umí každý den něčím novým překvapit, v tom vidím silné poselství. ()
Ač námět i samotný klučina jsou skvělí, reálie i zpracování poměrně zajímavé, v mých očích to pro zaujetí nestačilo. Přišlo mi to jen jako jakási hříčka, bez hlubšího záběru či přesahu. Možná je to jen mou neschopností či jsem neprohlédl první plán, ale připomínalo mi to spíše takové ty studentské filmy typu: chci "něco" natočit a nemám vlastně co. Jakési existenciální pnutí, které pro mne odlišuje šeď od filmového zážitku. LFS Uherské Hradiště 2012. ()
Jeden z nekrásnějších a nejlepších filmů, které jsem viděl. ()
Děti jsou pro Kiarostamiho velkou inspirací. A inspirací velmi dobrou, jak potvrzuje sníme "Kde je dům mého přitele?". Malý chlapec hledá přitele, aby mu mohl vrátit sešit a zabránil tak jeho vyloučení ze školy. Jeho snažení při tom není vedeno morálními pohnutky, ale prostým přátelstvím a potřebou napravit svoji chybu. Dětská duše je tak vyobrazena ve své nevinnosti. Ostatně, jestliže chlapec poruší nějaká pravidla, pak je to kvůli potřebě dosáhnout své záměru, tedy předejít neštěsťastnému vyloučení a jen stěží mu to lze vyčítat. Celý film mi nepřipomíná ani tak pohádku jako spíš báseň. ()
Dětská odysea světem dospělých, kteří si sice hrají na mravokárce, ale už zapomněli, co je to pravá kamarádská čest. ()