Punk (E01)

Kdybych nevěděla nic o punku, řeknu si z toho: áhá, takže ten českej punk je nepracovat, chlastat, smýšlet a vyjadřovat se jak děcko a fetovat NEBO taky je punkáč vlastně každej ten na skatu venku. Co je vlastně punk jsme se nedozvěděli, protože oslovit dva lidi s velmi subjektivním pohledem, nic moc. Spíš jsem trochu čekala, že nám bude přiblíženo, jak se vyvíjel punk v ČSR za komunismu, jak se tu s punkáči jednalo, jak se dala ta hudba sehnat, něco prostě o hudbě. A ne o životnim stylu dvou lidí. Já jsem vlastně taky punkáčka, páč občas chodím na červenou a vajgl sem tam zaťápnu na zemi. Už se těším na další díly, jestli budou taky tak mizerné a nicneříkající o tématu. Bude tam i komunita kulturistů? Bude tam jeden dvacetiletej napráškovanej týpek z fitka a jeden hubeňour, co bude říkat, že jeho svaly jsou v mozku? (10.03.2015)

Najradšej mám programy o zvieratkách. Výborne sa pri nich zaspáva. Ešte radšej zasvätené názory dokonalých a pravých pankáčov. Tí pri každom novom dokumente o punku hromadne slovne povstanú. Tu za všetkých: verbal, MM_Ramone, decay, Petrus1, Dildo. Vraj im nejakí hajzli pokazili PRAVÝ obraz. Viera nevymrela! Veď takíto priatelia punku veria tak, až vulgarizmy lietajú. Vyhrážky bitkou! Normálne si viem predstaviť že by šli do svätej vojny za pravý pank! Nebudú im nejakí doku nímandi ukazovať, čo je pank. Lebo ONI sú a ONI vedia. Inak a lepšie! ONI to zažili, čo im nejaká chudera bude ukazovať nejaké vypatlané nuly, ochlastov a vegánov. ONI vedia jak sa chľontá, jak sa oháknuť a jaké názory má správny PANK. Ostatní nech pália do riti! Lebo PANK neni mŕtvy. PUNK totiž žije dnes aj podobnými nenávistnými škatuľkovačmi. Potrebujú mať každého a všetko presne zaradené. Problém majú s vecami a ľuďmi, čo škatuľky presahujú. Potom sú arbitri panku nervózni, nespokojne bublú, nadávajú a hrozia. Len ONI vedia všetko zaradiť. Nezriedka im z večnej NASRANOSTI na zvyšok sveta pukne žilka. V hlave, v kolene. Rupne stavec v chrbtici. Takže okrem večnej namosúrenosti, sú totál nasraní z telesných bolestí. Nezriedka mávajú i problémy so žalúdkom. Aj toto sú pankáči, aj toto je obraz Bangu (či Pangu?) dnes. A čo sa týka tých Rýchlych šípov, to je jasné. Každý naozajstný pankáč musí povinne milovať Bratstvo mačacej labky! Poznámka: V materiáloch Ministerstva vnútra sa už niekoľko rokov medzi správy o pravicovom extrémizme dostáva líder najpankovejšej skupiny na Slovensku Zóna A. Fakty sú také, že on sám verejne podporuje Jána Čarnogurského, referendum za rodinu, Kresťansko demokratické hnutie, kamaráti s Rasťom Rogelom (spevákom kapiel Juden Mord a Krátky proces) a sám má veľmi jasný názor na Židov a židoboľševikov. Nuž, aj toto je typický pankáč (niektorí z tých čo nenávidia tento dokument tohto pankáča bezhranične obdivujú a pchajú sa mu do riti). A ak reálny dokument o skutočnej podstate panku tak o tomto! A vidíte zase raz o panku a zase tisíckrát inak! NUž a ešte druhá vec: lídri oboch najznámejších pankových kapiel na Slovensku boli AGENTAMI ŠtB. Nie dôverníkmi, ani kandidátmi tajnej spolupráce, ale platenými agentmi. Tak toto je podstata panku, páni. A zaujímavé by bolo dať pre úplnosť obrazu aj ich obhajobu agentstva, že vlastne tým chránili "scénu" pred brutálnymi výjazdmi eštebákov. No, ako vravím: PANK neumrel a neumiera. Len sa z rôznych kanálov do potokov vlieva. A tie kanály pojmú pod seba všetko: od štátnej bezpečnosti až po mainstreamové vegánstvo. Podstatný je pocit. A atmosféra na koncerte, či festivale. Pretože podľa správania sa poznáš pankáča. A verte mi: lepších ľudí a lepšie obecenstvo som nikde inde ako na punkových a hardcoreových koncertoch a festivaloch na Slovensku nikde inde nezažil. (príspevok bol upravený 23.3.2015) (20.03.2015)

Pilotom treba zaujať a to sa tvorcom dokumentárneho seriálu kmeny podarilo práve so subkultúrou punku. Dokument nie je zameraný len na hudbu, ale mimojaviskový život - punk je predsa životný štýl a tak sa k tomu postavili aj tvorcovia.Osobnosti zachytené v tejto epizóde majú diametrálne odlišný názor na svoje fungovanie a prežívanie života. 6* je možno prehnané hodnotenie pre celý projekt kmenov, no pri tejto subkultúre som sa skutočne bavil - veď divák nemá vždy možnosť vidieť letiacu zubnú protézu do objektívu fotoaparáta pri vytváraní spoločnej fotografie :D (25.06.2015)

Zámerom tohto dokumentu očividne nebolo popísať históriu a ideológie punku, ale trochu priblížiť rôzne individuality, ktoré sa v punku pohybujú. Nie je punk ako punk. Priestor dostávajú najmä dve kapely – Plexis a Pipes and Pints. Hoci ani jedna nepatrí k mojim obľúbeným, Pipes and Pints sú mi oveľa bližšie ideologicky a Lukáš Vincour (The Save Movement ČR, Anonymous For the Voiceless ČR, z.s. Zvířata nejíme) je naozaj človek, akých by v punku malo byť viac. Angažovaný straight edge vs. heslo No future; Práve pankáči hlásajúci toto heslo často tvrdia, že sú nejakou hrozbou pre systém. Systém ich má úplne na saláme. Pre systém je oveľa väčšou hrozbou uvedomelý motivovaný organizovaný človek s triezvou hlavou ako sfetovaný trotel s cirhózou, ktorému je jedno, či sa ráno zobudí, ktorý do mikrofónu kričí ako je všetko na hovno, ale reálne sa v živote ani raz nezúčastnil nejakého protestu, nezapojil sa do nijakej kampane, systému neuškodil vôbec nijako, ak nepočítame sociálne dávky, ktoré pravdepodobne nejakú dobu poberal. Kapely FreeXtown a Invaze X, v ktorých Vincour hrával – pokiaľ ide o hudbu, sú ten typ hudby, aká je aspoň akousi "hrozbou", nie ožratý týpek, ktorý niekde úplne nekonštruktívne vykrikuje gýčové heslá typu "Fuck police". A ešte hovorí, aký je slobodný. Pritom je len ožratý. Na toto upozorňovali už v deväťdesiatych rokoch české punkové kapely ako Red silas, Bez milosti, Los sommros, Choré vrány, Bastila, No Reason, Start to Think, Cryout, ... ani slovenské nezaostali. Mne sa na straight edge páči hlavne to etické vegánstvo a som rád, že etické vegánstvo sa šíri vo všetkých žánroch, vrátane punku, samozrejme aj v takom, čo nie je straight edge. Niektorí sa tvária, akoby spadli z hrušky, akoby to bola nejaká novinka, nejaký výstrelok novej doby. A ak si niekto myslí, že Plexis nie je mainstream... no škoda rečí. (21.05.2019)

Poviem vám to hneď narovinu, pekne zostra, ako punkáč: Bežte do piče zasratej s takýmito kokotinami. Čo sú to za sračky?! Podľa autorky tohoto stupid dokumentu Daniely Gébovej má toto byť reprezentatívna vzorka českého punku. Toto?! To je snáď zlý vtip. Večne ožratý a poriadne vymletý Petr Hošek z Plexisu je ešte ako tak v pohode, ale všetko ostané je úplne mimo. Najmä ten mladý čurák so skateboardom v značkovej šiltovke Vans mi teda poriadne pohol žlčou. Prijebaný vegán, čo zbiera staré drahé LP a je nesmierne hrdý na akúsi trápnu televíznu cenu. Sám o sebe tvrdí, že pre neho nie je najväčší punk Sex Pistols či Ramones, ale kniha Rychlé šípy od Jaroslava Foglara. Tiež je celý vedľa z toho aký veľký dríč bol Michael Jackson. Nepije, nefajčí, neberie drogy, nežere mäso, zrejme ani nesúloží a svoj coolový image doplňuje nálepkou straigh edge. To má byť kurva punker? Fuck off! Gébová nemá ani páru o tom, čo je to punk a presne tak aj vypadá jej dokumentárny film. Je to o hovne a nie o punku. * (10.03.2015)