Mečiar

Takové čisté. Dokument, který neurazí, ale celou dobu mě nechává chladným. Přehledně shrnuje vše, co se událo, ale místy mi zrovna nesedí autorčiny zpovědi z dětství a autentické záběry. No a její samotný rozhovor s Mečiarem je takový nic neříkající, špínu na sebe nenakydá a mluví tak o ničem. Dobré. (31.07.2018)

S nikým už nekomunikujem, vy ste výnimka, vraví Mečiar Nvotovej. A tá ho sníma ako zakladá oheň, opeká špekáčik, hrá sa s vnúčatami... K slovu sa dostávajú kritici Mečiara, jeho názor na veci ju akoby až tak nezaujímal. Výberu komentátorov sa nedá veľmi čo vytknúť, akurát minimum priestoru, ktorý dostávajú, neumožňuje ísť skoro vôbec do hĺbky. Film je skôr stručným exkurzom politickým dianím od Nežnej revolúcie po voľby v deväťdesiatom ôsmom, azda určený cudzincom či možno mladým (čítaj: ešte mladším ako režisérka). Záver filmu je chvíľu optimistický, ihneď však robí paralelu s Ficom, zato na človeka, ktorý bol hlavným hrdinom Mečiarovej porážky, sa akosi zabúda. Dzurinda sa objaví asi v dvoch sekundách stopáže na archívnom zábere a jeho meno ani len nezaznie. Je to pre mňa nepochopiteľné. Autorke skôr odpustím úlety ako pýtanie sa podgurážených puberťákov počas silvestrovskej noci 2015, čo si myslia o Mečiarovi, no miesto videí seba samej mohla venovať priestor aj niekomu, kto niečo znamená. (27.12.2017)

Toto dielo treba vnímať, podľa môjho názoru, v dvoch rovinách, po prvé, ako dokument, ktorý sa zaraďuje medzi všetky ostatné dokumenty v rámci žánru, po druhé, ako historickú rekapituláciu jednej osobnosti, ktorá sa dostala k moci, a ktorá zmenila životy. Nás všetkých. Kombináciou oboch možností vznikol film MEČIAR. Technické spracovanie zvládnuté na jednotku, dĺžka úplne adekvátna, výborná prehľadnosť medzi rozhovormi, dobrý nápad s rozprávačskou technikou režisérky, záver na zamyslenie, ktorý zároveň vytvára rôzne úvahy smerom do budúcnosti. Otázkou stále ostáva, či to vôbec bolo na niečo dobré. To, že na čo, a pre koho, ukáže až čas. Ja hovorím, že áno. Bolo. Piatu hviezdu uberám iba z neistoty, že sa mýlim. (20.10.2017)

Dokument vnimam viac-menej pozitivne hlavne z nasledovnych dovodov. Vykreslovana doba je sice uz davnejsie za nami a v sucasnosti nam v politike "nesoluju" tak otvorene hrubo a emotivne, avsak tym mnozstvom populizmu a "laskou/nenavistou" voci svojmu kandidatovi, velmi rychlo spejeme k tomu, aby sa historia opakovala. A to tak na Slovensku, ako i v Cechach. Ostatne, je tomu par dni, co vieme, ako dopadli volby v Cechach. Co tiez hodnotim divacky atraktivne, su rozne kontrasty: meciarov prihovor z ciernobieleho televizoru, Flasikove cynicke a pragmaticke vysvetlenia o "spracovavani volicov", konanie Nvotovej vzdelanych rodicov a vzapati vyjadrenia babiek a dedkov demokratov..jedna tam dokonca postavi Meciara na piedestal najvyssi, Meciar zapaluje vatru na chalupe a opeka spekacku, spieva si v televizore, Kovacov prejav....proste dost veci, ktore si mnohi pamataju a naopak mnohe, ktore by si, aspon z historickeho hladiska, mohli i mladsi ludia uvedomit. Je to pohlad Nvotovej, ako ho vnimala od malicka popretkavany komentarmi i v sucasnosti znamych osobnosti, a ako taky bol pre mna zaujimavy. Boh-vie, kolko ludi z radov politikov a osobnosti verejneho zivota, co naopak s Meciarom vzdy sympatizovali a doteraz si myslia, ze mu ostatni krivdia, by vobec chceli v tomto dokumente vystupit, ked uz "kritici" vycitaju Nvotovej jednostrannost. (27.10.2017)

Z tohoto dokumentu lze narozdíl od celovečeráku “Únos” pochopit, kdo je kdo v případu únosu mladého Kováče do Německa a jaké k tomu mohly vést pohnutky- srozumitelně je tady vylíčen vývoj problematického vztahu slovenského prezidenta s tehdejším premiérem. Mečiar dostává za uši, pořád je to ale opatrné. Dokud po někom zase neskočí, tak si mohou být dokumentaristé jistí, že nedělají svou práci úplně dobře. Tenhle chlap má ve skříni spousty kostlivců, v dalším podobném filmu by je měl autor vypustit ven a pořádně je roztancovat. (10.09.2018)