Zazie v metru

Naprosto šílená bizarní taškařice s okouzlující vizuální stránkou filmu. Lehce dadaistiký pohled na město a lidi v něm se pohybující, jakoby dětskýma očima, avšak s inteligentním nadhledem a neuvěřitelnou fantazií... Navíc - na to, že je tenhle filmek už skoro půl století stár, každopádně je však nestárnoucí a stále mile zábavný. Vlastně až nadčasově poetický... :-) (02.01.2007)

Farebná hovorená groteska z počiatku 60tych rokov z Francúzska....prečo nie. Zpočiatku ma vizuálne nápady Malleho bavili, špeciálne pri naháňačke mestom a návšteva Eiffelovky nebola nikdy dobrodružnejšia. Lenže časom to už začal trochu preháňať, akoby boli všetci na drogách a pri konci som mal pocit, že sa točilo bez scenára a každá herecká improvizácia ostala vo výslednom strihu. Akosi mi do výsledného tvaru nesadlo strielanie a vraždenie, ak by to na konci dalo aj nejaký dejový zmysel, Zazie by bola plnohodnotnejší filmový zážitok, nie iba uletenosť, na ktorú sa ale len tak nezabúda. Práca so strihom je obdivuhodná, Noiret sympaťák, len tá Zazie a jej úsmev mi dvíhala žlč viac, ako by sa na hlavnú hrdinku filmu, ktorý si máte obľúbiť, patrilo. (04.07.2013)

Úvodnú túžbu dievčatka uvidieť metro vzápätí strieda bláznivo rozparádená jazda Parížom, obsahujúca v sebe prvky grotesky, bláznivej tancovačky, milostnej komédie a ktoviečoho všetkého ešte v tak razantnej mäteži až sa z toho hlava točí. Rovnomenná literárna predloha Raymonda Queneaua je skvelá, jej ducha skvele vystihol Malle narúšaním zdanlivého poriadku a životných schém s použitím náhlych vpádov, trikov, zrýchlenia a spomalenia obrazu, zmiznutiami a objaveniami postáv, sekmi v dialógoch, dejovými zvratmi. (30.09.2005)

Playtime pro Louise Malla a skupinu pařížských komediantů, kteří se s chutí a plni nápadů pustili do zfilmování (pro Francouze) legendární satirické knížky od Raymonda Queneaua.. Škoda, že se u nás moc nehraje třeba v televizi; každá scéna je nesmírně nápaditá, tu a tam odkazuje ke známým groteskám, jindy k tradici pantomimy, elegantní francouzský svěží duch je zde k vidění v celé parádě. Navíc se podařilo ku prospěchu věci trochu utlumit "protivnost" a "zkažený" charakter malé Zazi, a tak si zde divák k ní může najít sympatie mnohem lépe; film si po svém pohrál i s dvojakou otázkou, jestli se Zazi podívá do vysněného metra (Queneau původně sepsal i takovou kapitolu), nebo ne - ve scéně, kdy v závěru postavy do vlaku nastoupí, Zazi totiž spí. (05.02.2011)

Titulná postava v podobe Zazie, je jednak i akousi vizuálne vnemovou predchodkyňou Pippy dlhej pančuchy, čo sa konkrétne jazyka, ostrého ako britva, a jej odvahy, celkovo týka, a rovnako tiež i mladšou verziou Amélie z Montmartru, čo sa zase jej podoby s ňou priamo dotýka, a tak tým pádom vzniká, akýsi šialený, experimentálny počin s neuveriteľne frenetickým, groteskným, montážovým tempom, spracovaným na "godardovskú" nôtu, no zároveň aj nič pre mňa, keďže všetky tieto experimentálne: „hókusy-pókusy,” sú mimochodom úplne mimo môjho, racionálneho chápania, a tak by som totižto väčšinu z nich, iba nahádzal do jedného vreca, ďalej poriadne ich zviazal, kam v podstate zväčša patria...? • Hm..., som akosi dosť znepokojeným, pomaly ani k tomu nenachádzam dostatok vhodných slov, ktoré by vlastne mohli charakterizovať túto, uf..., mimoriadne divokú koláž naprosto bizarných záberov, trebárs ako vystrihnutých z tých najdivokejších, surrealistických, snových výjavov, kedy aj slávne/neslávna Mazacia hlava, je ešte oproti tomu hodne slabou náplasťou (v tomto prípade aspoň obstojne (za)fungoval príbeh), skrátka, momentálne sa cítim, ako by bola moja hlava čímsi/kýmsi nadobro vymazanou, čiže radšej by som sa mal týmto pokusným experimentom - širokým oblúkom dozaista vyhýbať, inak v opačnom prípade budem strašne pocitovo trpieť! • ...A síce sú tu taktiež všadeprítomné i prvky z „francúzskej novej vlny”, ako napríklad: ručná kamera, nakrúcanie v exteriéroch za použitia častejšej improvizácie, ale keď si to následne spojím s vyššie uvedeným „chaosom”, tak sa z toho vytvára práve len takýto rozporuplný výsledok, ktorý nemá so spomínaným hnutím, bohužiaľ takmer nič spoločného, teda okrem určitej formy. • A škoda, že sa v tomto filmovom guláši - objavil i predstaviteľ Gabriela, t. j. Philippe Noiret, ktorý, myslím si, že mal i oveľa naviac, než zo seba robiť iba totálneho idiota. A predstaviteľka hlavnej postavy, mi bola pre zmenu - neobyčajne protivnou. Apropo, zrovna od tohto režiséra, by som už vôbec neočakával takúto drzú šialenosť! (27.06.2023)