Dokud jsi se mnou

Začalo sa to pekne, no netrvalo dlho a záujem ma nejako opustil. Nie že by boli herci nesympatickí a nebola medzi nimi cítiť chémia, ale priebeh ich vzťahu mi prišiel príliš uponáhľaný a nevzbudzoval vo mne žiadne pocity. Veľmi významný mi neprišiel ani samotný príbeh tých dvoch ľudí, rovnako ako ani jeho filmové spracovanie. Ku koncu mi začalo trošku prekážať zapojenie viery, nádeje a Boha do takmer každej scény a dialógu, pričom za celý čas vo filme nebol snáď ani jeden silný emocionálny moment. Nakoniec jediné čo môžem oceniť je hudba, ktorá hlavných hrdinov spojuje viac než samotná viera a taktiež sa príjemne počúva, aj napriek tej gýčovosti. Potenciál tu určite bol, no vo výsledku sa jedná len o jeden z ďalších obyčajných romantických-dramatických filmov z prostredia mladých ľudí, do ktorých životov zasiahne smrteľná choroba. (07.05.2020)

Britt Robertson sa stáva celkom zárukou, že na obrazovkách uvidíme film, ktorý je tak príjemne romantický, miestami vtipný a nie zbytočne presladený. Spomeniem len filmy ako The First Time, Najdlhšia jazda, ale aj Psia duša. Toto je skutočný príbeh chlapca, kresťanskej hudobnej hviezdy Jeremy Campa, a tak mnohým určite progresívne naskočia varovné svetlá a budú sekať podhodnotenia, len aby ukázali, aki sú cool antipánbičkári. Ale mýlia sa. Film je nielen o viere (aj to zväčša až vo finálnej fáze filmu), ale aj o hľadaní nádeje, o ceste ako sa vysporiadať s nástrahami života, že všetko sa dá prekonať, že sa netreba poddať. Chémia medzi hlavným párom tu bola evidentná, bodaj by aj nie, keď tí dvaja spolu randia aj v skutočnosti. Skutočný príbeh o láske,ktorý z mnohých vyžmýka slzy, ale myslím, že nie umelo ani prvoplánovo. Kto nepozná príbeh vopred, tak toho to môže aj zasiahnuť. Takže vraj "ždímačka"? Áno, ale uveriteľná. Podľa mňa je to silná osobná výpoveď. (04.04.2020)

Je to dnes uz zavedeny subzanr "Ja,Buh a umirajici divka". KJ Apa jako Jeremy a Britt Robertson jako studentka umeni Melissa jsou jiskrivy par. Vlastne s Jeanem Lucem milostny trojuhelnik. Muzi na podiu jsou pry pro zeny extremne pritazlive. Nejvetsi chemie ale je mezi Apou a jeho kytarou. Je tu casta otazka proc Buh dovoli, aby se hrozne veci dely dobrym lidem. Trpi pro Boha a Buh ma pro ne plan. Smrt jednoho cloveka muze inspirovat miliony jinych a privest je k Bohu. Melissa umira,aby se Jeremy stal lepsim kytaristou. Vsechno seznamovani probehne rychle,takze jsem mel nejdrive problem s navazanim emocniho kontaktu. Film ma mnoho milych nabozenskych popovych songu. Jeremy Camp do nich vtiskl bajecnou viru.Jsou zde melodramaticke sceny. Na pozadi duchovniho sporu se vyjevuje humanita postav.Ti kteri nejsou cilova skupina filmu by s nim meli zachazet obezretne.Zavrete sve oci a modlere se at film brzo skonci.Mozna vas ale film prinuti plakat bez ohledu na to, jake jste viry, protoze film stiskl vsechny spravna tlacitka. Az na dve. Film na dvouhodinovou delku nema dostatecne nosny pribeh.Je prodluzovan utrpenim a hudebnimi predstavenimi.Mozna ale zna svou cilovou skupinu velmi dobre a ti budou filmem velmi zasazeni.Scenar psali dva ruzni autori a dialogy jsou celkem slabe. (03.03.2021)

Jeeeej tesim sa, ze este v kinach premietaju aj taketo pekne krestanske filmy. I Still Believe je skutocny pribeh, romanticky a zaroven hudobny film s krestanskou tematikou. Mam velmi rada skutocne pribehy, ktore cloveka inspiruju. Tiez si rada pozriem pekny romanticky film, hudba a tema Boh su este peknym bonusom k tomu, aj ked krestansky rock nie je zrovna moj zaner. Britt Robertson zvladla svoju rolu na vybornu, okrem toho vo svojej 30ke stale vyzera na 20. Velmi ma potesila aj moja milovana Shania Twain ako Jeremyho matka, ale mohli jej dat trosicku viac priestoru a keby si tam zaspievala duet so svojim filmovym synom, mozno by som este zvysila hodnotenie. Film neposobi originalne, to je pravda, uz tu bolo tolko podobnych filmov, ale ide o skutocny osud, skutocny pribeh a nie je zivot kazdeho cloveka originalny? Mne tento film velmi pripomina A Walk to Remember s Mandy Moore, kedysi davno to bola moja srdcovka a videla som ho viackrat. Pekny zazitok v kine a ano, davam 4*. Nehodnotim len kvalitu filmu, ale beriem do uvahy aj to, co vo mne dany film vyvola, ake pocity...takze dajme tomu 75% (Cineplex Mannheim). (13.08.2020)

Co dvě minuty jsem film musela zastavovat, abych rozdýchala ten nebetyčně trapný patos. Dlouho jsem neviděla takhle neskutečně špatný kýč. Nechápu dokonce ani to, jak tady všichni vychvalují tu ukňouranou hudbu. Přitom mi nevadí (dobře napsané) klišovité romanťárny, ale tohle se fakt nedalo. Z té ... věci sálá, jak se snaží ždímat z lidí slzy a vůbec se jí to nedaří. Nemůžu uvěřit, že se na to někdo vydrží dívat bez cynického ušklíbání a nebo ho to dokonce rozbrečí. Moji averzi vůči vnucování víry skrze srdceryvné příběhy to ještě prohloubilo. A to jsem se fakt úpěnlivě snažila o opak - tedy o jakési pochopení. Well. Žel Bohu neúspěšně. (06.06.2020)