Desperado

Chango teplý jako chcánky, Rodriguezova dvorní Salma, kopa rozstřílených mrtvol a brilantní trojka Marin, Buscemi, Trejo. Škoda neudržení nastoleného tempa, každopádně to chvílemi vypadá, že si do Mexika odskočil trochu zablbnout John Woo. A pokud někdy zabloudíte v Estados Unidos Mexicanos do nálevního zařízení, pamatujte, že: "The client is always wrong!“ (29.08.2008)

Ja bohužial Rodriguezov ironicko-machovský štýl, s ktorým sa s Tarantinom vzájomne ovplyvňujú, príliš nežeriem. Desperado je film, ktorý sa snaží zaujať diváka tým, ako je neskutočne cool, ako Banderas prehadzuje vlasmi, ako rozpráva Tarantino svoj kvázi megacool vtip a ako držia postavy zbrane otočené o 90 stupňov. Ani mu neverím, že to celé myslí iba zo srandy a že vzdáva hold bohvie čomu. Dej je absolútne o ničom, na tom sa zhodneme snáď všetci. (28.09.2012)

Vtedy v Mexiku sa mi páčilo viac a v podstate z celého tohto príbehu v Desperadovi mi utkveli v pamäti len Tarantinov vtip, Buscemiho historka, neprehľadné streľby v baroch a na vonkajších terasách (vtedy ešte otvorených) a Salma, ktorá mala oblečenie zjavne na saláme (herectvo na úrovni rajdy). Mexiko je fajn, ale tequila je lepšia než Desperado. (22.04.2021)

[imdb: 7.0/10] | me: Veľa muziky za málo peňazí. Antonio je El Mariachi,... až na to, že nenosí vo futrále gytaru. Akčná jazda plná krvy, špinavých chlapov, bohovských hlášok a Salmy. Mexikán s nožmi, chango teplý jak chcanky, Quentinov príbeh na bare, chlap bez zubov, ... Film v každom momente baví – buď je kvalitne vtipný alebo tvrdý alebo scény so Salmou  alebo ... je toho veľa a graduje to ... a keď už nestačí artiléria jedného futrálu je podrebné zavolať kamarátov na ďalšie gytarové sóla. Každa scéna je potešenie pre oko. Všetko je špinavé : chalpy, bary, hajzle ... atmosféra ako vyšitá a do toho antonio, ktorý len niekoho hľadá a akosi nikto mu nechce dať slušnú odpoveď. To proste môžem zas a znova a stále sa budem tešiť na každú scénu ako kdy by to bylo po prvé. "Tak to vidíš, obsluha je na hovno, pivo chutná jak chcanky, a furt sem někdo leze." (10.03.2009)

Rodriguezův opulentní masterpiece, z něhož se na diváka sype tuna lahůdkově efektní akce (bezpochyby inspirované krvavými balety Johna Woo), hlášek, šťavnaté atmosféry a skvělých figurek (Trejo, Buscemi, Marin, Tarantino aj.). Absolutorium mu nevpálím z jediného podstatného důvodu, který ani po letech nedokážu přenést přes srdce, a tím je nebývale odfláklé (nebo spíš úplně vynechané) finále... :-( 90 % (16.10.2010)