V rytmu srdce

Feel good movie. Really. Milá sonda o plnení snov v prostredí rodiny, ktorá je odkázaná na jediného počujúceho člena, ktorý sa musí rozhodnúť či sa vzdá svojho sna, aby jeho rodina takpovediac prežila. Hlavne je to film plný ľudskosti s veľmi príjemným obsadením. Chváliť Emiliu Jones ani nemusím, už svojím účinkovaním v seriáli Zámok a Kľúč ma presvedčila že má pred sebou sľubnú budúcnosť. Taktiež musím vyzdvihnúť oscara pre herca stvárňujúceho otca rodiny, bol vážne skvelý. Dosť mi to celé pripomínalo nedávnu oscarovku Zelená Kniha a presne takýto typ filmov, ktoré človeka svojou jednoduchosťou a úprimnosťou dokážu dojať si cením každým rokom viac a viac. (29.03.2022)

S vedomím všetkých klišé a pocitu, že podobný príbeh sme už videli tisíckrát, dávam plný počet. Pretože vnímanie kinematografie je v prvom rade najmä o pocitoch, aké vo vás dielo vyvoláva a to hovorím ako filmový vedec. Atmosférou prostredia to pripomenie Manchester by the Sea a In the Bedroom, dejovo je to ale inde a ide o feel good indie záležitosť, čo je akási odnož americkej nezávislej scény, ktorú mám poväčšinou nesmierne rád. Pokiaľ je pre niekoho CODA gýč, tak mu to vyhovárať nebudem, radšej si namiesto hádky pozriem tento film znova. (29.03.2022)

Moc těm komentářům nedám. Ale tenhle film si to zaslouží. Není to asi žádný zázrak. V podstatě je to běžný teenage příběh. Ale vlastně nejde jen o to. Jde o zpracování. O ten cit. O dojmy, hru na city. Ukázku lidskosti. O neobyčejně obyčejný příběh jedné holky. Holky z rodiny neslyšících. Je to tak krásně citlivě zpracovaný příběh o jedné rodině a holce, která to nemá lehké. Ale není to příběh plný zahořklosti a nespravedlnosti. Ne. Je to ten typ filmu, který chytne základní lidské emoce za koule a nepustí. Možná stárnu, ale tohle chci od moderního filmu. Malého. Nehrajícího si na něco, co není. Bez efektů. Bez hereckých hvězd první kategorie. Prosím, obzvláště v téhle době, chci více takových filmů. Filmů, které vzbudí emoce. Radost, úsměv při sledování, smutek, pochopení a všech základních lidských emocí. Ne těch nucených, ale přirozených. (01.04.2022)

Keby som mal zadefinovať nemí film nazval by som to ako snahou režiséra neustále hľadal spôsob, ako pomocou vizuálneho zobrazenia vyjadriť zvukové javy, a tak interpretovať ich akustický charakter výstižnými prostriedkami. Jedinou možnosťou vyjadrenia týchto javov boli titulky, ktoré asociovali potrebný zvuk. V prípade nemého filmu išlo aj o vizuálne vyjadrovanie slova, ktoré nám film V rytmu srdce dokonalo predvádza. Herecké interpretácie ktoré nám rodina predvádzala boli skvelé, a režisérka sa ich nebála podštrknúť vo viacerých momentoch, kedy divákovi úplne vypla zvuk a tým ponechala iba vizuálnu stránku. Príbeh opisovať nebudem keďže by mohlo dôjsť k nežiadúcim spoilerom. Ide o klasickú drámu ktorá spočíva v tom, ako dokáže režisér emocionálny obsah filmu vyjadriť striedaním tempa tak, aby dosiahol čo najjasnejšie rytmické členenie. V tomto filme sa bohužiaľ odohráva aj klasická romantická pasáž dvoch ľudí, ktorí majú klasické zamilované rozhovory v škole pri skrinkách/ zaľúbené pohľady/ neistotu v očiach atď nejako som to už pretrpel. Koniec koncov ide o film ktorý má zaujímavý príbeh, ktorý stojí za zamyslenie, dobre časovaný humor, herecké výkony (rodičov) a hudbu. A takto pre mňa neznáma režisérka Siân Heder natočila celkom obstojnú drámu ktorá stojí za pozretie 85% (12.11.2021)

Priznám sa, že po tom čo som film videl na CSFD v TOP filmoch roku 2021 som mal očakávania oveľa vyššie. Originálny, francúzsky film síce nepoznám, takže som vôbec nevedel do čoho v prípade CODA idem a nakoniec som dostal síce fajn, ale predsa len trochu obyčajný, teenagersky feel-good movie pre celú rodinu aj s množstvom príbehových klišé. Prečo sa teda prikláňam k tomu vyššiemu hodnoteniu? Pretože narozdiel od ostatných podobných amerických feel-good snímkov, CODA ani raz neskĺzne do toho, aby ten film čoby len na minútu otravoval, má sympatické postavy, fajn hudbu a celkovo dokáže príjmemne, nesilene zahřát u srdčíka. Aj keď je to také to prvoplánové zahriatie, kde sa každému všetko zadarí na prvú dobrú (napríklad rozbehnutie samostatného biznisu s rybami sa tu udeje doslovne po dvoch strihoch, pritom predtým to dlhé roky postavám nešlo), aby to potešilo ako vašu mamičku, tak malú ségru, a dokonca i babičku. Neškodné, príjemné, so zasadením do nepočujúcej rodiny s reálne nepočujúcimi hercami, čo celé dianie dostatočne ozvláštňuje. Po scenáristickej stránke si to síce viem predstaviť o tisíc krát lepšie a omnoho viac sa venovať témam ako je napríklad zavíslosť celej rodiny na jednej počujúcej dcére, jej nútenie vstávať ráno o tretej, makať na lodi a potom ešte chodiť do školy, nevyriešené problémy rodičov a ich dobrovoľné vyčlenenie sa z miestnej komunity, čo prakticky ťahá celú rodinu dole a pod., ale to by ten film musel následne skĺznuť do oveľa serióznejšej nálady a o to tu nikomu nešlo. Takže vo výsledku fajn film, ale nečakať až príliš. CELKOVO: 7/10 (01.01.2022)