John Boorman

173 cm vysoký John Boorman vyrastal v Sheppertone (častokrát uvádzané aj ako jeho rodisko), kde sídlia najznámejšie filmové štúdiá v Británii. To na neho v mladom veku aj značne zapôsobilo. Keď mal 16 rokov rokov, odišiel zo školy a dal sa so svojím kamarátom na dráhu podnikania v obore chemického čistenia. Toto mu však nevyšlo podľa jeho predstáv a tak začal uvažovať o filmárskom remesle. Pracoval ako novinár, písal filmové recenzie a ušla sa mu aj práca v rádiu BBC. Postupne sa bez väčších problémov dostal aj do televízie, kde získal prácu ako asistent strihu. Stal sa strihačom a začal tiež nakrúcal dokumentárne filmy, ktoré boli štúdiami ľudí v ich vlastnom prostredí. Aj keď sa vypracoval na uznávaného dokumentaristu, jeho ambície stúpali a on si chcel splniť svoj sen - stať sa filmovým režisérom.

Prvá príležitosť sa mu naskytla v roku 1965 s ponukou producenta Davida Deutscha nakrútiť film o britskej popovej skupine Dave Clark Five, ktorý mal konkurovať hudobnému filmu Ťažký deň (1964) od Beatles. Film CATCH US IF YOU CAN svojim pesimistickým čiernobielym spracovaním divákov, ktorí očakávali niečo úplne iné nezaujal, zato si však Boormanov svojský prístup všimli hollywoodsky producenti a pozvali ho do Ameriky. Tu sa v roku 1967 spolu s jeho priateľom, hercom Lee Marvinom púšťa do projektu POINT BLANK, kde rozpracoval svoju obľúbenú tému konfliktu človeka s prostredím do ktorého už nepatrí. Snímkou sa neskôr inšpirovali aj mnohí významní filmári ako Quentin Tarantino alebo Christopher Nolan. Rok nato potom nakrúca s Marvinom ďaľší film PEKLO V PACIFIKU z obdobia druhej svetovej vojny. Záver filmu však nezodpovedal predstavám producentov a tak sa Boorman vracia späť do Británie, kde sa púšťa do ďaľšej snímky, ktorá producentom odzvlášť nevoňala.

Film z názvom LEO THE LAST však priniesol Boormanovi prvé významné ocenenie, keď zaň na MFF v Cannes dostal Zlatú palmu za najlepšiu réžiu. Po tomto úspechu sa opäť vracia do Ameriky aby podľa románu amerického spisovateľa a básnika Jamesa Dickeyho nakrútill jeden zo svojich najúspešnejších filmov. VYSLOBODENIE bolo nominované na 5 Zlatých glóbusov, Boorman bol prvýkrát nominovaný na Oscara a film dostal aj nomináciu na najlepší film. Po ňom nasledovalo nevýrazné filozofické sci-fi ZARDOZ a v roku 1977 neúspešné pokračovanie úspešného hororu VYHÁNAČ DIABLA 2: KACÍR, ktorý svojim prepadom kazil režisérovi jeho postupne sa rodiace dobré renomé. Boorman však nezatrpkol, pozviechal sa a hneď svojim ďaľším filmom sa opäť vrátil na výslnie. Tým filmom bol EXCALIBUR.

Pôvodne sa Boorman pokúšal o adaptáciu Tolkienovho Pána prsteňov, avšak jeho snaha bola neúspešná. Excaliburom si splnil svoj celoživotný sen (na nakrúcanie sa pripravoval 10 rokov) a vytvoril vizuálne jedinečné dielo, ktoré je všeobecne uznávané ako najlepšie spracovanie legendy o kráľovi Artušovi. Podmanivá fantasy bola nominovaná na Oscara za kameru, v Cannes dostala cenu za umelecký prínos a réžisérovi okrem značného úspechu priniesla aj ďaľšiu nomináciu na Zlatú palmu.

Z ďaľších Boormanovych diel je treba spomenúť jeho autobiografiu z detstva, odohrávajúcu sa v Londýne počas druhej svetovej vojny - NÁDEJ A SLÁVA. V roku 1995 sa mu dostalo pocty nakrútiť spolu s ďaľšími 39 režisérmi poviedkový film LUMIERE & SPOL. O tri roky neskôr sa potom pustil do spracovania života írskeho kriminálnika a ľudového hrdinu Martina Cahilla s názvom GENERÁL, za čo si v Cannes opäť odniesol Zlatú palma za najlepšiu réžiu.

So svojou manželkou Christel Kruseovou má 4 deti: Telsche (1957-1997), Katrine (*1958), Charley (*1966) a Daisy (*1966), ktoré sa tiež objavujú vo filmoch svojho otca. Telsche (zomrela na rakovinu) si zahrala v Excalibure Pani z jazera, Katrine tu zase stvárnila Igrayne, syn Charley si zahral zostreleného nemeckého pilota v Nádeji a sláve. John Boorman bol zatiaľ päťkrát nominovaný na Oscara, trikrát na Zlatý glóbus, trikrát si odniesol cenu z MFF v Cannes a v roku 2002 dostal Krištáľový glóbus na MFF v Karlovych Varoch za mimoriadny prínos kinematografii. Medzi filmy, ktoré stihol nakrútiť patria umelecky hodnotné diela ale aj prepadáky. Kedysi jeden filmový kritik označil jeho snímky za "umelecky nepredvídateľné a komerčne neisté."

Stanislav "curunir" Bystrian