Dragonlanc

Silný film, ktorému ku dokonalosti chýba len kúsok. Trochu iný odboj ako na ktorý sme zvyklí vo filmoch o 2. svetovej vojny. Odboj a partizáni sa zvyčajne spájajú s bojom v horách, tu ide o odboj v Holandsku, kde najvyšší kopec v celej krajine má asi 76 metrov (ako raz povedal jeden známy z Nemecka, u nich sú vyššie skládky odpadu). Podľa tohto filmu nešlo ani tak o boj s fašistami, ako o okrádanie židov o majetok zo strany takzvaného "odboja" a o kupčenie s fašistami. Paul Verhoeven znovu dokázal, že je majster, vždy, keď som si niekoľkokrát myslel, že už viem, kto je tá sviňa za všetkým a kto zrádza fašistom, ukázalo sa, že nitky stále ťahá niekto iný a táto gradácia mu vydržala až do posledných minút. To ako nechal na hlavnú hrdinku vykydnúť hromadu hovien, nemalo proste chybu, myslím ža hlavná hrdinka ho za toto musela veľmi milovať. Ďaľšia sila bolo, ako sa najväčšie kurvy, ktoré sa kurvili celú vojnu s fašistami a gestapákmi, okamžite po príchode spojencov preorientovali a vrhli sa na krk spojeneckým vojakov a kurvili sa veselo a beztrestne ďalej. Veľmi silné a veľmi poučné. Silne mi to pripomenulo dobu nedávnu (mladší si to asi nepamätajú) - takzvanú "revolúciu" v 1989 roku. Niektorí tomu hovoria revolúcia, ja to nazývam "prevrat" - lebo jediné o čo išlo, bolo prevracanie kabátov zo strany skurvených bolševikov a eštébákov, ktorí presne ako tie kurvy vo filme sa rýchle preorientovali a zatiaľ čo ľudia oslavovali tzv. "víťazstvo", oni o sebe vyhlásili, že teraz sú demokrati a zase sa ako vši všade rozliezli. Stačí sa pozrieť od najvyšších miesť (prezident, vláda, parlament), cez ministerstvá, štátnu správu, úrady atď . a všade nájdete ešte viac boľševikov ako za komunizmu a slušní ľudia nemajú šancu. História sa stále opakuje a ako povedal jeden nemenovaný klasik "V každej žumpe plávajú najväčšie hovná vždy na vrchu".

Film o Nórskych partizánoch, ktorí sa snažia zničiť továreň na výrobu ťažkej vody, ktorú potrebujú Nemci pre výrobu atómovej bomby. Žiadna veľká sláva, miestami hodne naivné, poplatné svojej dobe vzniku, keď na jednej strane stáli statoční, na všetko odhodlaní, nezničiteľný hrdinovia a na druhej strane banda tupých, primitívnych a neschopných debilných nemeckých vojakov (keby to tak bolo v skutočnosti, tak by nikdy Nemci nedobyli celú Európu). Ako jadrovému fyzikovi mi snahy o "odborné vyjadrenia" o ťažkej vode a atómovej bombe boli absolútne smiešne.Veľmi pekné boli exteriéry - Nórske hory, naháňačky na lyžiach a pekné svetre s nórskym vzorom. Inak vcelku priemerný, ničím výnimočný film.

Priblblá, totálne tendenčná, sionistická propaganda o "úbohých izraelčanoch" a "zločineckých araboch", ktorých je treba všetkých zlikvidovať.

Výborný seriál o jednom z najväčších cestovateľov všetkých čias. Opisuje celú strastiplnú cestu Marca Pola od Benátok až do Číny na dvor mongolského vládcu Kublajchána. Popisuje zvyky jednotlivých národov, ale aj dvorné intrigy, boj o moc a korupciu na dvore veľkého chána. Jedinou slabinou celého seriálu podľa mňa je návrat Marca Pola domov. Trojročná plavba loďou s mongolskou princeznou z Číny do Perzie by vydala určite aspoň na dva-tri ďalšie diely. Je to škoda, Ako keby tvorcovia už toho mali dosť a chceli celú sériu čím skôr ukončiť. Nebyť toho, dal by som 5*. Snáď jedinou nereálnou vecou na celom príbehu Marca Pola bol levitujúci mních v Tibetskom kláštore.

Takmer dokumentárny film natočený podľa skutočnej udalosti - útoku anglických trpasličích ponoriek na nemeckú bitevnú loď Tirpitz, kotviacu v Trondheimskom fjorde. O nejakej akcii sa dá len sotva hovoriť, pomalé, rozvláčne a pre niekoho, kto nepozná žiadne historické pozadie celého príbehu aj ťažko zrozumiteľné.

Výborný film až na to, že to niekedy vyzeralo skôr ako v pionierskom letnom tábore a nie v koncentračnom tábore pre vojnových zajatcov. Zaujímavosťou je, že skutočného úteku zo zajateckého tábora Stalag III, ktorý slúžil ako námet k tomuto filmu, sa zúčastnili aj československí piloti, ktorí bojovali v radoch RAF a boli zostrelení nad okupovanou Európou.

Rozprávkový Harry Potter sa hrá na drsného veliteľa britskej armády a vedie svojich vojakov na jatky počas útoku na nemecké línie. Takáto úloha mu evidentne nesedí a jeho výkon bol úbohý. Radšej nech ostane pri rozprávkach.

Dvojdielny film. Film opisuje najväčšiu námornú trgédiu v histórii - čo do počtu utopených ľudí - viac ako 9000 mŕtvych v januári 1945 pri evakuácii nemeckých utečencov z Poľska do Nemecka. Samotnému torpédovaniu nemeckej lode Wilhelm Gustloff ruskou ponorkou S-13 (veliteľ kapitán Marisenko) a jej potopeniu je venovaných asi tak 10 minút z celkovej dĺžky viac ako 200 minút. Ťažisko filmu je venované skôr utečencom, ktorý utekajú pred postupujúcou ruskou armádou. Iróniou osudu je, že loď , ktorá sa mala stať pre tisíce utečencou záchranou sa stala ich skazou a zachránili sa tak tí, ktorí sa na loď napriek svojej maximálnej snahe nedostali. Napriek tomu, že katastrofu zavinili nezodpovedí námorní velitelia z nemeckej strany, ktorý poslali loď na more bez doprovodných protiponorkových plavidiel, žiadny z nich nebol ani obvinený a postavený pred súd, len Hitler, ktorý sa o tom dozvedel rozkázal zastreliť kapitána lode (Kapitán Zahn bol zastrelený 3. februára 1945, tri dni po treagédii). Nemecká loď bola síce torpédovaná relatívne neďaleko brehu, ale vzhľadom na zimné počasie v Baltickom mori v januári, aj tí, ktorí unikli s potápajúcej sa lode v priebehu niekoľko minút zmrzli v ľadovej vode (podľa historických údajov bola silná búrka 7 stupňa, vysoké vlny a teplota mínus 17 stupňov). Dosť deprimujúci na mňa pôsobili zábery, ako tí ktorí sa zachránili v niekoľkých záchranných člnoch odsekávali veslami prsty ďalším, ktorí boli vo vode a pokúšali sa dostať do člnov. Hodne nerealisticky pôsobila len skutočnosť, že na palube lode bol nemecký námorník - ruský tajný agent, ktorý dával signály ruskej ponorke aby našla nemeckú loď, na ktorej sa sám viezol. Zaujímavým je, že: ruská ponorka pôvodne chcela vystreliť 4 torpéda ale torpédo číslo 2 sa zaseklo a nevystrelilo a tak nakoniec vystrelila len 3 torpéda a všetky zasiahli nemeckú loď. Ruská posádka pomenovala jednotlivé torpéda nasledovne č. 1 "Za vlasť", č. 3 "Za sovietsky ľud" a č. 4 "Za Leningrad". Torpédo č. 2, ktoré zlyhalo nieslo názov "Za Stalina" (súdruh Stalin sa asi veľmi nepotešil). Okrem utečencov loď viezla nové vycvičené posádky pre 70 nových ponoriek a prakticky všetci členovia týchto posádok ponoriek zahynuli, pretože boli ubytovaní hlboko vo vnútri lode. Torpédo, ktoré zasiahlo kúpeľný bazén na lodi, v ktorom sa nachádzali príslušníčky pomocného ženského námorného zboru - mladé dievčatá vo veku 17-25 rokov, ihneď na mieste usmrtilo 372 týchto dievčat. Presný počet mŕtvych najmä vzhľadom na veľký zmätok pri nakladaní utečencov do lode sa nikdy nepodarilo zistiť, pôvodné odhady sa pohybovali od 5400 až do 11000 ľudí, posledné výskumy odhadujú počet mŕtvych na približne 9300 (pri potopení Titanicu zachynulo "len" 1522 ľudí). Zachránilo sa 1239 ľudí. Loď Wilhelm Gustloff leží neďaleko poľského pobrežia v hĺbke asi 30 metrov ale poľské úrady zakázali potápanie do vraku. Ruskí potápači prehľadali vrak v rokoch 1945 - 47.

Hnusný odpad, ktorý je urážkou diela Julesa Verna.

Film Dákovia som videl po prvý krát ako chlapec na dovolenke pri mori v Rumunsku, keď sa inde veľmi chodiť nedalo. Napriek tomu, že bol v rumunčine tak bol jasný, zrozumiteľný a pochopiteľný aj pre nás, ktorí sme po rumunsky nevedeli ani slovo, čo sa nedá povedať o množstve iných filmov, ktoré sú nadabované. Keď mi ho nedávno jeden známy poslal na DVD z Nemecka, kde nedávno vyšiel, poskočilo moje srdce od radosti: Aj napriek tomu, že čas sa podpísal na kvalite filmu, bol to nový zážitok. Film hovorí o tragickom osude divokých dákov, ktorí stoja pred mohutnou, neporaziteľnou rímskou armádou o ktorej sám dácky kráľ hovorí: "Prehrali síce niekoľko bitiek, ale nikdy neprehrali žiadnu vojnu!" V centre deja je rímsky veliteľ Severus (Pierre Brice), syn rímskeho senátora, ktorý bol v skutočnosti Dák a pôsobil tajne v Ríme, ktorý vedie rímske légie proti vlastným ľudom. Česť mu káže bojovať po boku rímskeho vojska aj napriek tomu, že srdce a láska k dáckej princeznej Mede ho ťahá na druhú stranu, kam vlastne patrí. Vnútorný rozpor medzi povinnosťou, zradou a láskou rieši tým, že v súboji s dáckym kráľom Decebalom (Amza Pellea) obetuje pred rozhodujúcim bojom (ktorý dákovia nakoniec aj tak prehrali) svoj život so slovami: "To je jediné, čo som pre teba mohol urobiť!" Výsledok posledného rozhodujúceho boja vo filme nevidieť, o ňom sa človek dozvie až vo voľnom pokračovaní - v TV seriáli "Trajanov stĺp".