PatoP

Seriál mapujúci dôležitý medzník v histórii slovenského národa. Medzník, ktorým sa Slováci očistili pred svetom a ukázali, že nesúhlasia s klérofašistickou politikou štátu, ktorý tu vznikol na prianie nacistov a niektorých slovenských národovcov, ktorí svojou kolaboráciou sledovali iba svoj osobný prospech a zbohatnutie na židovských majetkoch.

Krásny čistý film.

Spracovanie tohto zabudnutého seriálu je dosť chabé. Je na zamyslenie prečo to bolo točené čiernobielo, na rok 1979 je to už povážlivé, asi bolo málo peňazí. Túto slabú technickú stránku bohato vyvažujú herecké výkony popredných ostravských hercov, pri ktorých som sa ja kráľovsky bavil.

Zaujímavý film s výbornými hereckými výkonmi Blanky Bohdanovej, Ela Romančíka a Karla Hogera. Film nenápadnou formou poukazuje na to, že pán riaditeľ nie je Pán Boh, ale že nad ním stojí stranícky výbor, ktorému sa občas treba aj zodpovedať.

Niekto tu pekne napísal, že František Filip diriguje nádherný herecký koncert. On ho nedirigoval, on zostavil z úžasných hercov filharmóniu, rozostavil ich po najväčšom filmovom ateliéri, nechal ich hrať a dovolil im aby zo seba vydali to najlepšie a najkrajšie čo sa v ich telesných schránkach ukrýva. A v tom tkvie sila režisérskeho umenia Františka Filipa, o ktorej nás, televíznych divákov, už dlhé roky presviedča a jemne nás nabáda k tomu, aby sme nikdy nezabudli na českých umelcov a uchovali si ich navždy v našich srdciach. Tak ako aj jeho celoživotné dielo.

Pre DoneyGal : Výstižnejší komentár som na CSFD hádam ani nečítal. 100 percentný súhlas. A to mám 34 rokov.

Jaroslav Dietl. Scenárista a dramatik, na ktorého nedám dopustiť, a ktorého do dnešných dní nikto svojou profesionalitou neprekonal, žiaľ ani sa len nepriblížil.

Pri tomto filme som dostal záchvat. Záchvat smiechu. A to vtedy, keď Bohoušek Záhorský zbadal Jiřinku Šejbalovú s novým účesom. Toto len tak niekto nezahrá.

Svojim spôsobom priam neskutočný snímok, v ktorom sa snúbi typická normalizačná tématika s novým filmárskym spracovaním a celkovým hereckým, režijným a scenáristickým prístupom. Už len to je zaujímavé, že hlavnú úlohu si tu zahral Marek Vašut. Je jasné, že celý film je narážkou na výkladnú skriňu socializmu a to Agrokombinát Slušovice ( zaujímala by ma reakcia samotného riaditeľa tohto megapodniku, Františka Čubu, ak tento film niekedy videl ). Ono o koľko bol oproti iným podnikom tento agrokombinát finančne naddimenzovaný je dnes otázka, ale jedno je isté, keby takto vyzerali u nás všetky podniky, tak už v tej dobe by sme boli československé Švajčiarsko. A na margo hudby, ktorú tu všetci ospevujú, tak do takéhoto typu filmu vôbec nepasuje, hlavne tie úrivky zo skladieb Bedřicha Smetanu, ktoré sa tu hodia tak, ako keby mal hrať Lanďák Gottwalda.

Neskutočný herecký koncert Otomara Krejču. V tomto filme ho proste zbožňujem.