Nick Tow

Spoiler: Keď decká nemajú doma comp, musia si svoje adventúry zahrať naživo.

Jeden z producentov tohto opusu si vraj v opitosti pustil hubu na špacír a prezradil, že Sharon sa nechala zlákať na nakrútenie dvojky pod podmienkou, že svojho hereckého partnera si vyberie sama. No a keďže v súkromí je táto nepriateľka spodnej bielizne rovnaká manipulátorka, ako vo svojej najslávnejšej filmovej úlohe, vybrala si partnera so sex-appealom vyvetraného piva. Predsa jej nebude na pľace robiť konkurenta niekto nebodaj rovnocenný. Lenže postavu doktora Glassa dopredu zničil nielen zlý casting, ale aj scenár. Za najsilnejšiu scénu filmu preto považujem poslednú sekvenciu - pohľad na Morrisseyho tvár, pokrivenú grimasou prepuknuvšej demencie. Z takej postavy by zblbol každý.

Niečo mi stále našepkávalo (ešte pred vložením disku do prehrávača): Hej, Nick, kašli na to, rusácka verzia viktoriánskeho Anglicka, preboha, aby to nedopadlo ako anglický roastbeef v prevedení japonského kuchára zo sushi reštiky. Kurva, a ono to tak fakt chutilo. Opäť ste mi raz, milí kolegovia užívatelia (vďaka vášmu bodovaniu) poradili úplne blbo. No čo, zožral som si to sám...

Horrorový crossover v oldschool balení. V druhej polovici sa film bezostyšne začne prepadávať do béčkového bahna, kde sa príčetnosti medze nekladú. Pozor, spoiler!: Ešte nikdy som nevidel takého dementného, prkenného a komického Satanášovho potomka (ktorý si svoje rožky vykúkajúce z detskej hlavičky zakrýva kovbojským klobúčikom; no vážne, nerobím si srandu), ale v tomto filme je možné naozaj všeličo. Záleží len na vás, či pri béčkových zhovädilostiach zvyknete dvíhať prsty do víťazného véčka, alebo si naopak, tie isté dva prsty (stredník a ukazovák) strkáte na záchode do krku. V čase "eighteesov" by sa možno Opatrovateľka stala menším kultom, dnes je to iba sentimentálne vyvolávanie bubákov z čias, keď sme ešte horrorom zvykli všeličo zhltnúť aj s navijákom.

Laugier ako keby chcel silou mocou nakrútiť prelomový film. A ulahodiť nielen fanúšikom "bloodbeth movies", ale aj, ehm, intelektuálnejšie naladenému publiku. Tých prvých možno nesklamal, z tých druhých (ako o tom svedčia tunajšie komenty) mu to zďaleka nezbaštili všetci. Dramaturgický rez, ktorý preťal Martýrov na dve nesúrodé polovice nemôžem chápať ako zámer, iba ako nešikovne zamaskovaný oslí môstik - bolo totiž treba pripraviť a slávnostne naaranžovať pointu. (Navyše, zbaviť sa postavy Lucie /Myléne Jampanoï/ bolo dosť nerozvážne...) Možno aj preto som pri záverečných titulkoch, žiaľ, nemal v očiach ten odtlačok pohľadu "na druhú stranu" či svetielko z konca tunela, aký údajne (zdôrazňujem slovíčko údajne) mali tí martýri na fotkách. Zvolená "moodyovská" pointa totiž akoby priputovala z nejakého iného filmu. Prišlo mi to, akoby na konci Hellraisera vytiahol Pinhead z vrecka svojho štýlového SM koženého kabáta Danteho Peklo a zarecitoval nám z neho zopár veršov. P. S. Martyrs má šancu stať sa kultovým, ale nie prelomovým filmom. Moje 4 hviezdičky sú skôr odrazom sympatií k režisérom, ktorí sa aj za cenu zakopnutí snažia vyviesť horror 3. tisícročia z osídiel popcornovej lobotómie. Pokiaľ ide o moje osobné preferencie, ešte stále vedú Španieli nad Francúzmi 2 : 1.

Unborn...aký to priliehavý názov pre film, ktorý mal radšej zostať nenarodený.

Kľúčom k celému filmu je veta jednej z postáv: "Krásne ženy sú neviditeľné". Namietnete: "Ale veď krása ako taká je viditeľná až to kričí". Isteže. Ale čo tá žena, skrytá za ňou? Čo ten človek sám o sebe? A môže byť vôbec reč o láske, keď za ňou nevidíme človeka? Tento film je presne taký, ako kaviarensko-intelektuálske bonmoty: napríklad ten citát z prvej vety tohto komentu. Najprv vás len tak jemne omámi svojou frivolnou ľahkosťou a zdanlivým protirečením, vydávaným za múdrosť. Ale keď ho nenecháte vyvanúť ako bublinky šampanského a dovolíte mu rozležať sa v hlave či rozložíť na atómy, môže to pokojne rozložiť aj vás. (Nás, starnúce umierajúce zvieratá určite!)

Tento režisér je už úplne v...gýči.

Freakdog je slangový výraz pre "úchyla" a filmu s takýmto názvom sa nemôže stať nič horšie, ako celý čas nudiť a prudiť diváka predvídateľnou, "korektnou", remeselne učesanou a neúchylnou nudou. Toto mi Paddy Breathnach v úlohe horrormakera urobil už druhý raz (prvý raz s Houbičkami) a do tretice si s ním už nijaké rande nedám...ibaže by priniesol nejaké fest úchylné houbičky...

Keď som zabrúsil na túto stránku, mala ešte Cecília o 2% viac a "červenala" sa (asi od šťastia). A ja blbec som ju začal zháňať, lebo veď horrory sa na tomto našom sajte málokedy červenajú. Teraz, keď som už s Cecíliou stratil 93 minút života, skúšam prísť na to, drahý Watson, čím si zaslúžila také vysoké hodnotenie. Zopár indícií by sa našlo. Väčšina hodnotiacich užívateľov nepatrí do horrorovej komunity a tí asi na tomto filmíku objavili nejaké "iné" pôvaby, ktoré mi akosi ušli (a ktoré som ako horror-fan nepobadal). Ďalšou indíciou by mohol byť tzv. "domino efekt", čo znamená, že na tomto sajte sa stalo dobrým zvykom papagájovať hodnotenia iných "spriaznených duší". Lebo veď...v jednote je sila. Moje 2 hviezdičky sú teda výstražným znamením pre tých (obitusova sqadra), ktorých by mohlo pomýliť to nadšené unisono. Cecília je totiž po všetkých stránkach (podobne ako ďalší dánsky prírastok do rodiny - bratríček Pokoj 205) priemerný, predvídateľný, neoriginálny, japonskými ducharinami odkojený a postprodukčne "namodralý" "trendy" horror, kde mi navyše hlavná predstaviteľka vsugerovala pocit, že je taká hystericky nepríčetná určite aj mimo pľacu. Naozaj nečakajte, že keď Dáni klonujú japonský film, budete drkotať zubami až vám pôjdu oči do šikma...