SarumanKo

Ukážkový príklad toho, ako môže film prerásť tvorcom cez hlavu. Sunshine už od samého začiatku sľubuje nevídaný zážitok - ocitáme sa na palube lode so skupinou zaujímavo obsadených astronautov, ktorá letí naprieč audiovizuálne úchvatne štylizovaným vesmírom za poslaním o nič menej osudovým, než je záchrana ľudstva. Avšak to silné, atmosférické a inteligentné dielo s možným presahom má veľmi zostupnú tendenciu. Scenárista si zjavne odhryzol príliš veľké sústo a snaží sa filozofovať (nie celkom neúspešne) o hodnote a zmysle ľudského života, o morálke a viere, o ničotnosti malého človiečika tvárou v tvár majestátnemu Slnku, ale popri tom nezvláda základnú a pre film veľmi podstatnú vec, ktorou je charakterokresba. Postavy mi vôbec neprirástli k srdcu a ich útrapy mi boli prakticky ukradnuté. Obzvlášť po nepríjemnom twiste v poslednej tretine, ktorý dovtedy poctivo budované áčkové sci-fíčko zvrhol na úroveň chaoticky natočenej, béčkovej vyvražďovačky. Od toho momentu zážitok už len výrazne slabne. (6/10)

Príšerná zlátanina, ktorá je ešte nudnejšia, nezmyselnejšia a debilnejšia ako prvý diel. Jednotka mala to šťastie, že scenáristi (hoci aj toho času mizerní) remakovali slušný príbeh Súboja Titánov, kým pri dvojke už iba varia z vody a prekrúcajú si grécke mýty ku svojim úchylným potrebám. Po stránke réžie sme sa tiež presunuli len od jedného rutinéra k druhému. Liebesman nemá problém s jednoduchou akciou, no skutočne ma zaujať sa jeho filmu nepodarilo ani na minútu. Lenže Hollywoodu naďalej vládnu peniaze a preto: 1) má ten výplach perfektne rozpohybovanú obludnú háveď, 2) špičky ako Neeson či Nighy vo filme prednášajú debilné dialógy, ktoré už nie sú hodné ani neschopných ochotníkov typu Rosamundy Pike a 3) diváci udržiavajú túto mizériu pri živote svojou návštevou kina či zakúpením DVD, čím podporujú jej pokračovanie. Lenže ak chcú tvorcovia do tretice natočiť znovu o level debilnejší film, budú mať čo robiť... (3/10)

Takáto seriózna smršť tu už chýbala niekoľko rokov. Šialená nálož nápadov, ktorá je už od začiatku pekelne zábavná, napínavá a spletitá, ale ako dej graduje ku veľkolepému finále, k môjmu prekvapeniu prechádza do novej dimenzie komplexnosti. Premyslenejšiu hru so žánrovými klišé, ktorá je ako nadnesenou poctou hororovému žánru a väčšine jeho "bubákov", tak aj plnohodnotným filmom s originálnym príbehom, fajn hercami, skvelými efektmi a nešetrnou brutalitou, som ešte nevidel. Tvorčiu kompetentnosť jasne dokazuje aj veľké množstvo detailov, ktoré udržiavajú film prehľadný a nedovolia mu zosypať sa pod náporom prípadných logických nedostatkov. (8/10)

Miloš Forman je osobnosť, ktorú neskonale uznávam za to, že natáča úžasné filmy, za to, že ani v zahraničí nezabudol na svoj pôvod a za to, že dal prednosť komerčnému tlaku pred ideologickým... Škoda, že sa pútavé rozprávanie tohto filmárskeho génia muselo obmedziť na jedinú hodinu a stihlo sa tak venovať len obdobiu pred emigráciou, dokázal by som totiž pána Formana počúvať do nekonečna. (8/10)

Reitman a Cody ako ich (ne)poznáme – múdri, dojímaví a až prehnane ľudskí (v dobrom zmysle slova). Najnovší počin tejto vekom mladej, ale filmársky zrelej autorskej dvojice sa rozbieha ako pozvoľne plynúca charakterová štúdia rozumovo nedospelej a emocionálne vyprahlej antihrdinky, bez výraznejších dejových výkyvov. Práve kvôli slabšej príbehovej stránke by to nemohlo fungovať tak hladko, nebyť geniálneho výkonu Charlize Theron, ktorá vo mne vyvolala širokú škálu protichodných emócií a rola Mavis jej bola ušitá na mieru. Postupom času filmové dianie našťastie začne gradovať a naberať emocionálnu aj myšlienkovú hĺbku. Záverečná scéna v kuchyni už predstavuje dokonalú konfrontáciu dvoch svetov, oboch naivných a nenaplnených, s prehnanými predstavami jeden o druhom. Lepším spôsobom sa tá existencionálna dilema rozseknúť ani nedala. "You're good here, Sandra." (7/10)

Hoci je najdrsnejší komiksový hrdina všetkých čias už "pán v najlepších rokoch", ktorý si sám perie svoje prádlo, ešte stále má veľmi účinný návod ako si poradiť s bandou neprispôsobivých negrov. Potrebujete k tomu iba fľašku správne vychladeného Jacka Danielsa, zapaľovač, režiséra, ktorému nie je špatne pri pohľade na čvachtajúcu krv a štipku Zimmerovej muziky. (8/10)

Druhotriedne napísaný a zrežírovaný film, ktorý ma ale bavil prvotriedne. Niekedy proste netreba dosahovať nové levely filmárskej invencie ani prekvapovať, ono je to pri adaptácii storočného sci-fi braku (= heroic fantasy vo vesmírnych kulisách) zbytočné očakávať, nech už je rozpočet akokoľvek obrovský. Čím ma tento moderný blockbuster dostal ale neboli sympatické postavy ani perfektné vizuálne efekty, bola to pre žáner netypická a úplne neodolateľná pulpová retro atmosféra. Pred 30 rokmi by bol John Carter patetickou papundeklovou sci-fantasy, dnes je tým istým, ale v krajšom kabátiku. A to ja rád. PS: S radosťou by som si k filmu vypočul soundtrack od samotného Johna Williamsa, pretože ten od Giacchina bol jednoznačnou variáciou na majstrovu tvorbu, len s menšou šťavou. (7/10)

Prečo milujem Aardman? Pretože ich plastelínové svety sú plné jedinečných vizuálnych nápadov, pretože ich príbehy sú originálne, pretože ich humor je sofistikovaný a svojou všestrannosťou dokáže pobaviť každého člena rodiny a pretože ich postavičky dabujú fantastickí britskí herci. A presne toto platí aj v prípade tohto viktoriánsko-pirátskeho dobrodružstva. Hoci tvorcom v záplave neriedenej zábavy a nápadov mierne uniká konzistencia príbehu, som ochotný to akceptovať ako ich osobný úlet v opojení múz a tie 4* Band of Misfits udeliť. Pretože ak si to na poli animovanej tvorby niekto zaslúži, je to Aardman. "Uh-oh!" (7/10)

Geniálne filmové veľdielo bez jedinej formálnej či obsahovej chybičky. Niet divu, že tróni na vrchole väčšiny významných filmových rebríčkov. Viac slov v tomto prípade zrejme nie je treba. (10/10)

Krásnych 21 minút sledujeme mladý pár a skupinu svadobčanov z pohľadu niekoľkých kamier, zoznamujeme sa s postavami, napätie sa zahusťuje a až začne ženíchov strýko grcať krv, vypuká masové zombie-šialenstvo. Idylka hodná pokračovania zrejme najlepšej novodobej hororovej série [REC]. Vtom príde zvrat, postavy zahodia roztrasené ručné kamery, film prepne na regulérnu dynamickú kameru a nasleduje asi hodinové trápenie - lenže skôr diváka než samotných hrdinov. Autenticita je preč, atmosféra je preč. Miesto toho nám pako Paco Plaza servíruje rutinnú vyvražďovačku, v ktorej nefunguje strašenie, nešľape tempo, romantická linka je skrz-naskrz patetická a občasné humorné prvky prikláňajú snímku k nechcenej paródii. Až rozchod režisérskeho dua ukázal, ktorý z nich je majstrom naturalistickej temnej atmosféry a ktorý prostým asistentom nezvládajúcim dôstojne nadviazať na výborne rozbehnutú sériu. A tak poslednú nádej vkladáme do Vašich talentovaných rúk, señor Balagueró. Prosím, neskurvite to. S pozdravom, Vaši verní fanúšikovia. (4/10)