SarumanKo

Drsná a realistická výpoveď o vietnamskom pekle, ktorú divák musí brať vážne nielen kvôli režisérovmu značnému talentu, ale aj kvôli jeho osobným skúsenostiam. Čata je film o štipku pôsobivejší po stránke príbehovej (ktorá skutočne strháva), než po stránke remeselnej (tej sa dajú vytknúť len drobnosti). Stoneov opus už od úvodu vťahuje diváka do krutej a hutnej atmosféry vojnového pekla, kde hŕstka menej či viac sympatických, každopádne však bezchybne napísaných a zahraných postáv bojuje o život nielen s "nenávidenými rákosními", ale aj s "nenávidenými bratmi v zbrani". A toto napätie na dvoch frontoch graduje do katarzie, ktorá bohužiaľ nepríde v závere, ale niekde v prostriedku filmu. Tým sa samozrejme myslí nezabudnuteľná a neuveriteľne silná scéna, v ktorej seržant Elias vzpaží ruky k nebu a... (9/10)

James Wan je zručný remeselník, ktorý zvláda drsnú atmosféru a dynamickú akciu, ale pokiaľ pracuje so scenárom plným nezmyslov a debilných dialógov, nedokáže vyčerpať svoj plný potenciál. Po emocionálnej stránke Rozsudok smrti nedokáže strhnúť ani napriek nosnému (hoci svinsky klišoidnému) námetu, ale aspoň prerod kancelárskej krysy na pomstychtivého bijca v podaní Kevina Bacona je silný a uveriteľný. Miestami zábavné, ale celkovo rozporuplné béčko. (5/10)

"It's..." genius! (10/10)

Prechválená konverzačka, ktorej námet mohol byť v 60. rokoch kontroverzný a posolstvo silné, ale dnes mi to už pripadalo hodne mdlé a prvoplánové. Dialógy, ktoré mohli byť v podaní hercov takej kapacity ako Katharine Hepburn (mimochodom, znamenitý výkon) úderné a britké, v skutočnosti nemajú žiadny spád a je dosť ťažké si nájsť nejaký pozitívny vzťah k postavám. Predovšetkým mladému páru som tie emócie neveril ani omylom. Nebyť výborného záverečného monológu Spencera Tracyho, označím Guess Who's Coming to Dinner za nudnú, nevtipnú a chladnú frašku. (6/10)

Cohen dáva bolestivú facku všetkému, čo môže byť slušnému divákovi sväté a jeho Borat v porovnaní s prezidentom premiérom admirálom generálom Aladeenom len bledne od závisti. A čo iné teda zostáva neslušnému divákovi, než si utrieť slzy, ktoré mu pri niektorom z nemála záchvatov smiechu vyhŕkli a vyhlásiť, že zrejme ide o najnekorektnejšiu a najvtipnejšiu komédiu roka? Update: Pri druhom pokuse už dobrá polka vtipov nefungovala. Atmosféra kina bola pre Diktátora zrejme kľúčová. (8/10)

Jedna z tých jedinečných klasík, ktoré neuveriteľne rozosmejú, príjemne pohladia na duši a zároveň prinútia zamyslieť sa nad posolstvom s nemalou váhou. Za scenár by som Ramisovi okamžite dal Oscara. Geniálna zápletka v prehľadnom a svižnom prevedení sa šikovne pohráva s časovými paradoxmi, má to úchvatnú malomeštiacku atmosféru a skvelé postavy. Murrayov "napravený" cynik aj rozkošná Andie MacDowell proste chytajú za srdce. Bolo by fajn, keby som sa mohol zajtra ráno zobudiť a vychutnať si ten film rovnako ako dnes. A potom zase... A potom I got you, babe a zase...(9/10)

Americká komédia nie je mŕtva. 21 Jump St. totiž prináša svieži vietor do žánrových plachiet. Po tej kope trápnych volovín, aké Hollywood v poslednom čase vyprodukoval, mi táto uvoľnená a vtipná komédia pripadá ako malé zjavenie. Ohromná kadencia vtipov vrchovate prevažuje trápnosti, buddy-chémia je perfektná a akčné sekvencie majú šťavu. Modlím sa ku kórejskému Ježišovi, aby vzniklo pokračovanie. (8/10)

Béčková stupidita a zábavnosť dosiahli svoj absolútny vrchol. Dokumentárny úvod, brokovnica vo vani, špeciálne super komando, vystrelené mozgy, vyvrhnuté črevá, kráska s vynímateľným okom ako ústredná postava, pankáči a ich kankán, grilovanie človeka, útek parníkom, pokleslé rodinné vzťahy, rytieri, zombie-masker v Londýne, stredoveký hrad, gladiátorský zápas, stolček prestri sa na americký spôsob, milenkina hlava ako suvenír, sadomasochista pripútaný ku kapote a v závere nádherný Bentley preletujúci cez vybuchujúci autobus. A to je, prosím pekne, stále reč o rovnakom filme. Kým neuvidíte, neuveríte. (5/10)

Genialita Blade Runnera a jeho tvorcov potvrdená zrejme najlepším filmom o filme v histórii kinematografie. Dangerous Days je totiž nielen mimoriadne výživný a podrobný dokument o každom aspekte výroby jedného z najlepších sci-fi filmov, prešpikovaný zaujímavosťami, vystrihnutými zábermi a pútavými rozhovormi s ľuďmi, ktorí si počas nakrúcania prežili niečo neobyčajné, ale aj úctivý náhľad na filmárske remeslo ako také. 210 minút súvislej fascinácie. A som rád, že si Ridley presadil svoju víziu, aj keď mu to trvalo 25 rokov. (9/10)

Opojná a magnetická filmová poézia v podobe najlepšej science-fiction, aká kedy bola natočená. Mnohovrstevnatý scenár rámcovaný drsne jednoduchým noirovým kabátom (ktorý pri dôkladnejšom pohľade prevracia najzažitejšie archetypy a klišé) je popretkávaný ťaživými existenciálnymi a morálnymi otázkami a filozofickými symbolmi, "braková"predloha paranoika P. K. Dicka proste dokonale presakuje na plátno. V majstrovskej réžii Ridleyho Scotta dochádza k neuveriteľne lahodnému skĺbeniu vizuálu opulentného a skazeného futuristického veľkomesta so štýlovým starosvetským noirom a hypnotická hudobná zložka tomu dodáva ďalší rozmer. Melanchólia a osudovosť, s akými nastavil špinavé zrkadlo ľudskosti vo svojom záverečnom akte Rutger Hauer, mi vyrazili dych. Samozrejme, všetko do posledného záberu vychutnané vo finálnom strihu, teda presne v takej podobe, v akej si to majster vizionár predstavoval. Opus Magnum Ridleyho Scotta, ktoré sa nestratí v čase... ako slzy v daždi... (10/10)