SarumanKo

Vynikajúci zážitok sľubujúca duchárska retro atmosféra v štýle The Others zabitá zmätočným scenárom, prekombinovanými zvratmi a hlúpym rozuzlením. Pachuť z hrozne premrhnutého potenciálu neprebije ani dobré herecké obsadenie, zopár výborných ľakačiek a miestami celkom slušné napätie. (5/10)

Umelecký dokument z dielne fenoménu menom Banksy. Neobjektívny, naratívny a dokonale vyjadrujúci fascináciu street artom, ktorý mi osobne pripadá pozoruhodný. A ak pripustíme konšpiráciu, že Thierry Guetta, ktorého púť svetom kontroverzných umelcov po celý čas sledujeme, je len alteregom samotného Banksyho, dosahuje Exit Through the Gift Shop nový rozmer umeleckej mystifikácie. Zabávané a svinsky pútavé. (9/10)

Triviálny scenár s pomerne chabými dialógmi povýšený skrz fantastické filmárske remeslo na jednu z malých perál kriminálneho thrilleru. Teatrálne ladené herecké výkony nasvedčujú tomu, že ako divadelná hra by to mohlo byť ešte lepšie, ale aj ako prvá hitchcockovka vo farbe to má svoje čaro. (7/10)

"A woman is said to be worth her weight in hens and a man's wealth is measured by the size of his cock." Nie je to práve najvýbušnejšia komédia a spočiatku mi robilo vážny problém zvyknúť si na hysterické prehrávanie Nathana Lanea, ktorý spolu s Hankom Azariom tvorí duo viac zženštilé než mnohé ženy, ktoré v reále poznám. Preto som Birdcage v prvej polovici považoval za pseudofrašku s kôpkou dobrých hlášok, ale až od prvej konfrontácie dvojice homosexuálov s rodinou konzervatívneho politika začína vážne veľká zábava. A až v nej krásne vyniknú perfektné dialógy a herecký talent väčšiny zúčastnených. Pri záverečnom odchode Genea Hackmana z Vtáčej klietky, prezlečeného za ženu a neisto si pohmkavajúceho We Are Family som pochopil, že s väčším nadhľadom sa to už ani nedalo natočiť. (7/10)

Krutá, špinavá a depresívna výpoveď jedného z najlepších režisérov planéty o spoločnosti a o jednotlivcovi, ktorý sa do nej snaží zapadnúť, hoci je ňou totálne znechutený, až sa napokon rozhodne pre radikálnejšie riešenia... Taxikár je majstrovsky natočená, myšlienkovo mimoriadne bohatá a rozlične interpretovateľná psychologická analýza Travisa Bicklea v strhujúcom podaní Roberta De Nira. Silná káva, ktorá si žiada opakované zhliadnutia. (9/10)

Z britského cynika sa definitívne stal hollywoodsky megaloman. Ritchie z holmesovského námetu vyžmýkal všetku dužinu a divákovi servíruje len prázdnu šupku. Plytký a miestami vyslovene dementný scenár zvysoka kašle na detektívne vyšetrovanie, atmosféru a nejaké prehĺbenie vzťahov či prekreslenie postáv. Okrem Holmesa a Watsona žiadna z nich nestojí za reč a je prakticky nemožné si ich obľúbiť. O tom, že predstaviteľ najlepšieho záporáka holmesovského univerza je v Hre tieňov synonymom fádnosti, radšej pomlčím. V kine to ale mohol byť fajn zážitok, pretože formálna stránka filmu je perfektná. Veľkolepú akciu a audiovizuálne hrátky zvláda Ritchie skoro tak dobre ako Zack Snyder (Zimmer znovu výborný a miestami veľmi vhodne použitý), to ale nič nemení na fakte, že Sherlock Holmes 2 je zle napísaná, prehnaná a ťažkopádna prehliadka eye-candy momentov, ktoré s predlohou už majú len pramálo spoločného. Game of Shadows sa krčí hlboko v tieni geniálneho seriálového Sherlocka z ostrovov, na ktorých filmári chvalabohu ešte vedia, čo je to inteligentná detektívka. (5/10)

Misfits bez humoru alebo superhrdinská ne-tímovka s veľkými, avšak nedotiahnutými ambíciami o realistickosť a psychologický presah. To by ale Kronika potrebovala menej patetický a nelogický scenár. Teenageri v hlavných úlohách sú natoľko civilní a "nehereckí", že si vlastne ani nedokázali získať moje sympatie a drsný antihrdina bez charizmy? Bitch please! Aspoň vývoj, ktorým DeHaanova postava prešla, je do istej miery uveriteľný. Na druhej strane, remeselnej stránke filmu niet čo vytknúť. Ručná kamera je využitá účelne a efekty sú vzhľadom na rozpočet bombastické. Skupine mladých filmárov, ktorí Kroniku dali dokopy za také peniaze, celkom fandím, ale tomuto k plnohodnotnému zážitku niečo chýbalo. (6/10)

Pri prvej (kino) projekcii hravá a presne vyvážená zmes jednoduchého príbehu, dynamickej akcie perfektne prevedenej do tretieho rozmeru, humorných hlášok, britkých dialógov a sympatických hrdinov., ktorí majú istú dávku chémie. Druhú projekciu, ktorá mi mala pripomenúť, o čom to sakra bolo, som skoro neprežil. Ako kolíska Marvel Cinematic Universe, ktorý sa systematický snaží pošľapať všetko, čo na (hollywoodskej) kinematografii milujem, ten film nemôžem mať rád už princípu. (5/10)

Sú drobnosti, ktoré tomu filmu môžem vyčítať, napríklad neuspokojivú a narýchlo odfláknutú pointu alebo absenciu akýchkoľvek ľakačiek, jednu vec ale Exorcistovi nemožno uprieť - že ako filmové dielo ani po približne štyridsiatich rokoch nezostarol. Aj dnes ten film funguje vďaka precíznej réžii, dobrému príbehu, skvelým hereckým výkonom a ukrutnej atmosfére. Tá je vybudová do takých mohutných rozmerov, že pri niektorých scénach s Regan mi behali zimomriavky po celom tele a tuhla krv v žilách. Spriaznený Omen Richarda Donnera ma bavil o kus viac, ale Vyháňača diabla tiež považujem za kvalitný a pre žáner zrejme aj dosť zásadný horor. (8/10)

Vykalkulovaná sentimentálna žmýkačka schovaná za cynizmus, nadhľad a havajské košele, ktorá je vo výsledku aj tak studená ako psí čumák. A hoci majú The Descendants precíznych hercov a príjemné "rajské" prostredie, najviac pripomínajú telenovelu na hollywoodsky spôsob. Toto ma minulo fakt veľkým oblúkom. (5/10)